Pálháza hostila predstaviteľov Slovákov zo Zemplínskych, Bukových a Matranských vrchov na druhej zastávke predvolebného jarného kultúrneho stretnutia Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku 11. marca.

Každé z týchto stretnutí je trochu rovnaké a predsa iné. Rovnaký majú harmonogram – po privítaní poslanca VZ CSSM z regiónu nasledujú prejavy a potom v kultúrnom programe vystúpia kultúrne telesá, aby uviedli to najkrajšie zo svojho repertoáru. Nuž, a každé stretnutie končí pri bielom stole, kde si účastníci môžu pochutnať na miestnych špecialitách a porozprávať sa so svojimi známymi. Nebolo to inak ani na Zemplíne, až na to, že moderátorské „žezlo“, teda mikrofón mali dvaja žiaci novomestskej slovenskej školy. Program uvádzali ôsmačka Noémi Csákiová a siedmak Zsombor Kapi pekne dvojjazyčne.

Ako prvú uviedli riaditeľku školy, členku VZ CSSM , radkyňu pre vzťahy s európskymi organizáciami a inštitúciami Júliu Kuczikovú, ktorá svoj prejav začala východoslovenským vinšom. Potom privítala predsedníčku CSSM Alžbetu Hollerovú Račkovú, parlamentného hovorcu slovenskej národnosti Antona Paulika, miestneho starostu a Slovákov z medzihorských obcí (Baňačka, Mikóháza, Dolný Regmec, Malá Huta, Vágašská Huta, Fizér a Hollóháza), z Bukových vrchov z Répášskej Huty, Novej Huty a Starej Huty, ako aj z Matry z Alkáru. Vyzdvihla, že od roku 2014, ako v parlamente vykonávajú svoju činnosť hovorcovia, zaznamenali školy, kde sa slovenčina vyučuje, svoj rozkvet, podobne ako aj kultúrne formácie. Na konci svojho príhovoru nabádala prítomných, aby sa po kultúrnom programe pýtali čo najviac kandidáta na post slovenského hovorcu.

Predsedníčka CSSM A. Hollerová Račková vo svojom príhovore vyzdvihla dôležitosť inštitúcie parlamentného hovorcu, a poukázala na symboliku zostavenia kandidačnej listiny, na ktorej podľa novembrového rozhodnutia VZ CSSM figurujú po A. Paulikovi všetci členovia nášho najvyššieho voleného zboru v tom poradí, ako boli na listine vo voľbách v roku 2019. Týmto chceli poukázať na jednotu Slovákov v Maďarsku. Dodala ešte, že s nastávajúcim slovenským zástupcom v parlamente bude CSSM spolupracovať na zabezpečení finančných podmienok na vybudovanie Slovenského kultúrneho centra v bývalom evanjelickom kostole na Rákócziho triede v Budapešti a na vytvorení právnych podmienok na realizáciu založenia domova dôchodcov pre našich seniorov.

A. Paulik za najdôležitejšiu úlohu v nastávajúcom období označil premyslenie systému financovania národnostných aktivít a samosprávami prevzatých inštitúcií, ktoré potrebujú zabezpečiť zdroje na svoj úspešný chod. Je tiež dôležité lobovať za zjednodušenie pravidiel hospodárenia a vyúčtovania získaných dotácií. To všetko však bude možné, ak tam bude slovenský hovorca, ktorý má v zbore hovorcov váhu, teda dosť voličov naňho hlasovalo, preto nabádal prítomných, že kým je ešte možné (do 18. marca to tak bolo – pozn. red.) nech sa prihlásia na zoznam slovenských voličov a v apríli volili slovenskú listinu.

Zostavenie kultúrneho programu a organizovanie záujemcov pripadlo aj teraz na centrálu a regionálne stredisko Ústavu kultúry Slovákov v Maďarsku na Zemplíne. Vďaka nim na javisku kultúrneho domu ako prví sa predstavili citarový súbor Žlté drozdy a spevácky zbor Harličky zo slovenskej školy v Novom Meste pod Šiatrom.

Vo svojom repertoári zachovávajú slovenské ľudové piesne. Krúžok malých muzikantov a spevákov pracuje v dvoch skupinách pod záštitou zemplínskeho regionálneho strediska Ústavu kultúry Slovákov v Maďarsku. Kým študenti vyššieho stupňa sú sústredení v skupine pokročilých, veľa žiačikov z nižších ročníkov patrí k začiatočníkom. Tí sa postupne krok za krokom, resp. struna po strune oboznamujú s týmto úžasným nástrojom. Umeleckým vedúcim citaristov je Pál Pandák, ktorý dlhé roky trpezlivo rozvíja ich umelecké kompetencie. Skúšky sa konajú každý štvrtok. Tam sa mladí s radosťou učia nové pesničky. Žlté drozdy a Harličky sa zúčastňujú školských, mestských, regionálnych a slovenských programov. Ich repertoár je známy aj medzi európskymi partnerskými školami, ktorý slovenská škola v rámci programu Erasmus+ rozvíja. Spevákov pripravila učiteľka hudobnej výchovy Lilla Dzurisová. V predstavení zazneli slovenské ľudové piesne v pôvodnom nárečí, ale aj detské ľudové piesne.

Hneď na začiatku kultúrneho programu zavládla dobrá nálada, spojená spoločným spevom známych ľudových piesní.

Pódium potom patrilo Slovákom z Répášskej Huty. Najprv sa predstavili tanečníci folklórneho súboru Veľká Bukovinka a potom speváci. Folklórny súbor Veľká Bukovinka založili v roku 1953 a odvtedy funguje nepretržite. Dnes ho tvoria deti, vnúčatá zakladajúcich členov. V repertoári súboru sú väčšinou miestne slovenské tance. Choreografiu tancov z Répášskej Huty zostavil Štefan Kocák. Súbor vystupuje skoro na každom miestnom podujatí, ale aj na celoštátnych národnostných programoch a festivaloch. Vedúcou súboru je Csilla Petőfiová. V predstavení sme videli tance z Répášskej Huty.

Spevácky zbor z Répášskej Huty bol založený v roku 1953. Vedúcou zboru je Judita Mátraiová Molnárová. Na regionálnych kvalifikačných súťažiach a na celoštátnej súťaži Slovenský škovránok získal viackrát zlatú kvalifikáciu. Spevácky zbor zaspieval ľúbostné piesne a piesne z Répášskej Huty.

Spevácky zbor Kvety Hút z Pálházy bol založený v roku 2002, v tomto roku oslavuje 20. výročie svojho založenia. Zaspieval slovenské piesne zo Zemplína. Neustále sa zúčastňuje na kultúrnych podujatiach v Maďarsku, ale aj mimo našich hraníc. Spievaj slovenské i maďarské piesne, sprevádza ho František Maroš, ktorý na citare hrá už 11 rokov. V roku 2021 od Celoštátneho združenia speváckych zborov KÓTA získal ocenenie „Zlatý páv“, tiež v tomto roku cenu a štipendium pre Mladé talenty. Na celoštátnych kvalifikáciách združenia KÓTA mu udelili mnoho zlatých kvalifikácií, ale pre neho je najdôležitejšie, aby sa zachovali, pestovali a odovzdali pre ďalšie generácie tie poklady, ktoré sme zdedili od našich predkov. Súbor sa mnohokrát zúčastnil na rôznych kvalifikačných súťažiach združenia KÓTA, Slovenský škovránok alebo Spolku ľudovej hudby Alberta Vassa, kde dosiahli krásne výsledky. Ich sloganom je: „Dedičstvo žije naďalej aj v nás“.

Záver kultúrneho programu bol aj akousi návnadou na účasť na ďalšej zastávke stretnutia v Pišpeku, kde vystúpila formácia Flaška Banda, ktorá predviedla hudbu z Pišpeku a z územia Slovenska od Gézu Pottu.

Ich cieľom je, aby každého naplnili energiou, ako aj fľašu pred dlhou cestou. Ako hovoria o sebe: tento pocit by sme chceli sprostredkovať všetkým pomocou nášho nástroja, ľudovej muziky. Ľudovej hudby, ktorá sa zachováva a odovzdáva z pokolenia na pokolenie. Túto hodnotu si chceme odniesť aj my vo svojej fľaške všade a dokedy sa len bude dať. Formácia v tomto zložení existuje od roku 2019. Jej vedúcim je Csaba Vámosi, primášom Bálint Jobbágy. Na harmonike hrá Zsombor Herédi, ktorý spolupracuje s viacerými známymi kapelami. Do Pálháze prišiel posilniť Flaška Bandu.

Podujatie vyvrcholilo pri bielom stole, kde účastníkov čakala plnená kapusta a parené buchty vďaka členkám pávieho krúžku Rozmarín z Baňačky. Účastníci si mohli zobrať aj staršie čísla Ľudových novín zadarmo, ale nechýbal ani registračný pult, kde členovia Organizácie slovenskej mládeže v Maďarsku pomohli s registráciou na zoznam slovenských voličov, či pri výbere z publikácií Výskumného ústavu Slovákov v Maďarsku.

(ef)

Foto: autorka

Dorog bol prvou zastávkou predvolebných kultúrnych stretnutí

Predvolebná nálada aj v Pišpeku

Predvolebný kultúrny podvečer v Dasbaši-Šáre

Predvolebné stretnutie v Békešskej Čabe

Záver predvolebnej kampane v Budapešti