V dňoch 17.-19. novembra vo Viedni zasadala slovanská pracovná skupinaAGSM, ktorá patrí pod Federálnu úniu európskych národností, ktorú dôvernejšie poznáme pod skratkou FUEN. Pracovná skupina zasadá od roku 1996 a tohto roku to bolo už 25. stretnutie. Zúčastnilo sa ho do 50 delegátov slovanských národností reprezentujúcich 14 európskych štátov, ktoré si v krátkosti pripomenuli nielen štvrťstoročnicu svojho zoskupenia, ale aj viac ako 70 rokov existencie samotnej strešnej organizácie FUEN.

Hostiteľmi viedenského stretnutia boli Chorvátske centrum (Hrvatski centar), Chorvátska kultúrna asociácia (HKD), ako aj organizácia mládeže Chorvátsky akademický klub (Hrvatski akademski klub). Výsledkom dobrej spolupráce týchto organizácií bola príjemná atmosféra seminára a premyslene zostavený program. Jeho súčasťou boli tak rokovacie body, ako aj krátka prechádzka historickým jadrom sídla našej bývalej spoločnej rakúsko-uhorskej monarchie, Viedne, pre Chorvátov len Beč. Namiesto budovy historického parlamentu, ktorú už päť rokov rekonštruujú, sa účastníci seminára s parlamentnými poslancami rakúskych národností stretli v moderných „kontajneroch”, v ktorých prechodne pracujú. V ďalšej časti programu nechýbalo posedenie pri chorvátskej hudbe. Prekvapením bola aj poldňová študijná cesta. Viedla cez Neudorf (Novo Selo) v Rakúsku k Chorvátom žijúcim v obci Bezenye (Bizonja) v Maďarsku. Potom nasledovalo stretnutie s Chorvátmi z Čunova, ktoré je mestskou časťou hlavného mesta Slovenska, Bratislavy. Tento okruh mal na „svedomí” Petar Tyran, dlhoročný vydavateľ periodika Hrvatske Novine, ktorý práve vďaka svojej novinárskej práci dôverne spoznal aj Chorvátov za hranicami Rakúska.

Členov slovanskej skupiny v rokovacej časti seminára pozdravila Angelika Mlinarová, Slovinka z Korutánska, žijúca vo Viedni. Skupinu vedie od roku 2019. Jej ďalšie pôsobenie vo funkcii hovorkyne skupiny slovanských národností prítomní jednohlasne potvrdili. Pani Mlinarová na tohtoročnom kongrese FUEN-u nebola zvolená do predsedníctva organizácie, napriek tomu ju slovanské menšiny požiadali, aby AGSM pravidelne reprezentovala na zasadnutiach vedenia. Po jej boku ako koordinátor sedel Matic Germovšek, ktorý sa zhostil aj úlohy moderátora. Najprv vyzýval odborníkov z radu domácich Chorvátov, aby predstavili svoju činnosť a potom otvoril priestor aj na otázky. Po prednáškach o dvojjazyčnom vzdelávaní chorvátskej menšiny v Burgenlande a Korutánsku sme počuli aj príklad viac ako storočného školského modelu Čechov z hlavného mesta. Bolo zrejmé, že regionálne školstvo v porovnaní s veľkomestom produkuje značné rozdiely. Rozdiely čiastočne generuje rôznorodý prístup úradov v jednotlivých zemepisných oblastiach. Hovorilo sa jednak o regiónoch, kde sa rozpráva rôznymi dialektmi, ale aj silne asimilovanom prostredí. Vo veľkých mestách sa medzi rodičmi súťaží o najprestížnejšiu školu, kde je riziko výberu školy so všeobecnou rakúskou edukáciou.

Podobnú dilemu riešia aj chorvátske médiá, ktoré sa účastníkom seminára predstavili tiež z rôzneho uhla pohľadu. Nastolili dlhodobý problém, týkajúci sa oslovovania čitateľov v spisovnom jazyku alebo nárečí. Sebakriticky odkryli aj problém s výberom tém. Ten súvisí s generačnou výmenou jednotlivých redakcií. Mladí žurnalisti tvrdia, že študentov tlačené periodiká vo svojej „tradičnej” forme už neoslovujú. Chcú informácie rýchlo a hneď, a to v ľahko prístupnej forme. V ich kruhoch sú oveľa viac prijateľnejšie podcasty, niekoľkominútové krátke videá, sociálne siete. Pre mladých je dôležitá možnosť súčasné dianie komentovať, kriticky sa k nemu vyjadrovať, viesť konštruktívny dialóg. Takéto témy otvára práve Novi Glas. Ak chceme, aby svoj národnostný jazyk zachovali, musíme mladých oslovovať cez tu menované komunikačné kanály. Štúdiá vysielajúce éterom poukázali na nepostačujúcu minutáž vysielania tak v televízii, ako aj v rozhlase.

K slovu sa dostali aj účastníci seminára. Jednotlivé menšiny po dvoch zástupcoch referovali o aktuálnom stave vo svojich krajinách. Výsledky činnosti Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku v posledných rokoch predstavila predsedníčka tejto členskej organizácie Alžbeta Hollerová Račková. Na pracovnej ceste ju sprevádzala Júlia Kucziková, členka Valného zhromaždenia najvyššieho voleného zboru Slovákov v Maďarsku. Poslankyňa je zároveň aj radkyňou vo veciach európskych záležitostí tohto orgánu. Ako paralelu burgenlandskej cezhraničnej spolupráce predsedníčka CSSM spomenula aj spoluprácu medzi dolnozemskými Slovákmi z Maďarska, Rumunska a Srbska. Tento nasledovaniahodný príklad dobrej praxe potvrdila aj Bianka Uncová, tajomníčka Demokratického zväzu Slovákov a Čechov v Rumunsku. Ďalších príspevkov v rámci predstavovania systémov národnostnej podpory a fungovania bolo neúrekom. V lepšom prípade išlo o prezentáciu rôznych modelov zabezpečovania národnostného školstva, kultúrnych aktivít a médií. V horšom prípade išlo o ignorovanie existencie etnických skupín v rámci väčšinového obyvateľstva. Takými sú už dlhé roky neuznávaní Pomaci moslimského vierovyznania v Bulharsku, alebo Macedónci v Grécku. Rusíni na Ukrajine tiež roky bojujú o uznanie ich menšiny, veď všade v okolitých krajinách je spomínaná menšina zakotvená v ústave.

Tohtoročným najväčším problémom Rusínov je však vojna, ktorú rozpútalo Rusko na jar tohto roku. Situačná správa našich mukačevských priateľov mnohých dojala až k slzám. Len si predstavte, milí čitatelia, žiť bez elektriny, vody a základných materiálnych potrieb ľudí, či vychovávať deti bez otcov. Príbuzní, o ktorých sa rodiny ešte v nedávnej minulosti opierali, v snahe zachrániť sa pred vojnou utiekli a ešte aj dnes utekajú do zahraničia, mimo svojej vlasti!

Všeobecne hodnotíme seminár slovenskej pracovnej skupiny AGSM ako obsažný, faktický a hlavne vyčerpávajúci. A aký bude ďalší? Uvidíme v druhej polovici budúceho roka v Záhrebe, kde sa na nás už tešia Srbi z Chorvátska.

(jk)

Foto: autorka