Veterná elektráreň v Slovenskom Komlóši

Svet sa zmieta v hospodárskej kríze, ktorú najviac pociťujú krajiny chudobné na zdroje energie. Dlhé desaťročia si ľudstvo uvedomuje, že klasické energetické zdroje sa čoskoro vyčerpajú. Obnoviteľné zdroje energie, napr. biomasa, voda, vietor a slnečné žiarenie, sú schopné úplne pokryť spotrebu všetkých druhov energie prakticky v každej krajine sveta. Sú ekologické a neznečisťujú prostredie.

Podobne ako vodu, aj vietor dokázali ľudia využívať už veľmi dávno. Ešte pred začiatkom nášho letopočtu, v starej Číne, Perzii, či Egypte, vtedajšie civilizácie využívali vietor na pohon veterných motorov slúžiacich na čerpanie vody do zavlažovacích systémov. V stredoveku sa prvé veterné motory objavili aj v Európe (Taliansko, Francúzsko, Španielsko, neskôr Anglicko a Holandsko) prevažne vo forme veterných mlynov. Začiatkom 19. storočia bola postavená aj prvá rýchlobežná veterná turbína vo Francúzsku, čím sa začala prvá etapa využívania vetra na výrobu elektrickej energie. Neskôr bol v Dánsku, pred 2. svetovou vojnou, sprevádzkovaný systém veterných elektrárni na morskom pobreží s výkonom 50 kW. Dôležitým medzníkom v oblasti veterných elektrárni bola ropná kríza, ktorá bola hlavným podnetom pre intenzívnejší rozvoj a výskum využívania vetra na energetické účely. Od druhej polovice 70. rokov sa pokročilo so štandardným výkonom z 50 - 75 kW na dnešných 400-500 kW, pričom najmodernejšie veterné elektrárne pracujú s výkonom až 2 MW. V súčasnosti je veterná energia a s ňou aj veterné generátory najefektívnejším a finančne najvýhodnejším obnoviteľným zdrojom energie. Slovensko má skromný potenciál veternej energie (600 GWh/r) oproti prímorským štátom. Údajne je málo vhodných lokalít k inštalácii veterných turbín, kde priemerná rýchlosť vetra dosahuje aspoň 5 m/s. Dobré veterné podmienky sú často v chránených prírodných územiach. Prvý veterný park Cerová (Malé Karpaty) s výkonom 2,4 MW (4 x 660 kW) je v prevádzke od októbra 2003. Veterná elektráreň na Ostrom vrchu (Myjava) s výkonom 500 kW bola daná do skúšobnej prevádzky v júli 2004 a koncom roku 2007 sa dokončila výstavba veterného parku Skalité (Kysuce) o kapacite 4 x 500 kW. V Maďarsku do konca minulého roku uviedli do prevádzky sedemdesiat jeden veterných elektrární s celkovým výkonom 126 925 kW. Najviac ich je v západnej časti krajiny, okolo Mosonmagyaróváru. Veľký záujem o povolenie takejto stavby je tým, že napríklad dvojmegawattová veterná turbína vyrába ročne zaručených 100 miliónov forintov. Odtiaľ získaný prúd podľa zákona o elektrickej energii sú povinní prebrať miestni prevádzkovatelia, momentálne musia platiť za kilowatthodinu 23 forintov. Je to približne dvojnásobok priemerných cien domácich elektrární.

Snaha o zmenu si vyžaduje nové technológie a tie si vyžadujú nový spôsob myslenia. Ochrana prírody a stále rastúce ceny elektriny viedli k tomu, že podnikateľ Attila Czvalinga zo Slovenského Komlóša sa rozhodol postaviť si vlastnú veternú elektráreň, ktorá zásobuje energiou jeho predajňu s potravinami i rodinný dom. Elektráreň stojí v jeho záhrade od augusta minulého roku. Vo vnútri rodinného domu funguje peletový krb, takže nepotrebuje ani plyn na kúrenie. Konštrukcia stojí na 16 metrovom stĺpe a točí sa, keď vietor fúka rýchlosťou 10 km/h. Ako povedal, v princípe je výroba elektrickej energie veľmi jednoduchá. Vietor roztáča rotor generátora a takto vytvorenú mechanickú energiu využíva turbína na generovanie elektrického prúdu, teda kinetická energia vetra sa premieňa na elektrickú energiu. Hlava rodiny z teplej obývačky cez rádiové vlny kontroluje koľko energie vyrába systém. Ani záveterné dni mu nespôsobujú problémy, lebo inteligentné invertery sú schopné skoordinovať prúd prichádzajúci zo siete a prúd, ktorý vyrába veterná elektráreň. Elektromer rodiny ráta tam i späť. S miestnym prevádzkovateľom uzavrel zmluvu, technické podmienky už sú dané k tomu, aby vedel merať a odovzdať nepotrebnú energiu. Hoci už má podpísanú zmluvu s Démász-om, ktorý podľa zákona o elektrickej energii je povinný prebrať od neho nadbytočnú energiu, v praxi to ešte nefunguje. Ako nám A. Czvalinga prezradil, chcel by sa osamostatniť, nechce závisieť od miestnych prevádzkovateľov. Podľa neho jeho príklad budú nasledovať viacerí, totiž ľudia nebudú mať inú možnosť, lebo nebudú mať na takú drahú energiu peniaze. Je síce pravda, že konštrukcia nie je lacná (stojí viac, ako šesť miliónov forintov), ale na investíciu je možné získať peniaze z konkurzov. A. Czvalinga získal vybudovanie veternej elektrárne od štátu viac ako milión forintov.

(aszm)