Slovenská základná škola v Sarvaši oslávila fašiangy po svojom. Oslavy sa niesli v modernejšom duchu. Vyučovanie bolo netradičné, lebo deti už od rána mali oblečené masky. Niekto si ich zhotovil vlastnoručne, niekomu pomohli šikovné mamičky, iný sa spoľahol na ponuku hotových masiek v špecializovaných obchodoch, alebo v supermarketoch.

Obľúbenú ľudovú pieseň Fašiangy, Turíce sa naši školáci učia už na prvom stupni základnej školy. Má jednoduchú chytľavú melódiu a jej slová naznačujú, že sa ňou naši predkovia vyrovnávali s tuhou zimou a tešili sa na jar. Slanina v piesni pripomína pôvodný termín „masopust”, ktorý sa používal ešte v časoch Veľkej Moravy. Vyjadruje prianie, aby bol rok úrodný a úspešný. Fašiangy bývajú vo februári a končia 40 dní pred Veľkou nocou. Od 4. storočia cirkev zaviedla tradíciu dlhého pôstu, ktorý končil v období veľkonočných sviatkov. Slová ľudovej piesne sú takéto:

Fašiangy, Turíce, Veľká noc príde,

kto nemá kožucha, zima mu bude.

A tam hore na komíne,

sedí mačka ne slanine,

choďte si ju odohnať

a nám kúsok odrezať.

Ak sa máte porezať,

pôjdeme si sami odrezať.

Hopsa, chlapci, na povaly,

aby ste vysoké konope mali.

Pre fašiangy boli typické zvieracie masky antropomorfného typu. Na Slovensku boli známe masky: Brucháč, Slameník, Turoň, Medveď, Koza, Chriapa. Mládež chodila na obchôdzky a získavala slaninku, údené rebierka, vajíčka a klobásky. Jedlo sa buď kládlo na hroby, alebo sa ľudia v domácnostiach bohato hostili, lebo platilo pravidlo, že kto sa na fašiangy nenaje do sýtosti, bude po celý rok hladný.

Slovenská základná škola v Sarvaši oslávila fašiangy po svojom. Oslavy sa niesli v modernejšom duchu. Vyučovanie bolo netradičné, lebo deti už od rána mali oblečené masky. Niekto si ich zhotovil vlastnoručne, niekomu pomohli šikovné mamičky, iný sa spoľahol na ponuku hotových masiek v špecializovaných obchodoch, alebo v supermarketoch. Aj škola bola vyzdobená ručne maľovanými plagátmi detí, balónikmi a papierovými girlandami. Všetci žiaci sa tešili na bohatý kultúrny program, ktorý začal už doobeda súťažou masiek. Deti sa promenádovali v kostýmoch po celej škole a v aule boli učiteľskou porotou vyhodnotené a ocenené najoriginálnejšie masky.

Hlavný program, na ktorý sa žiaci, učitelia aj rodičia vo svojom voľnom čase poctivo pripravovali, vyvrcholil vo štvrtok 17. februára o 14.30 hod v Kultúrnom dome Petra Vajdu v Sarvaši. Na slávnosti boli prítomní mnohí vzácni hostia: poslanec mestského zastupiteľstva František Závoda, poslanec mestského zastupiteľstva a vedúci Videokroniky Ladislav Bagi, členka mestského zastupiteľstva pani Hajnalka Gombárová, právnička a členka finančného výboru Samosprávy mesta Sarvaš Dr. Eva Csontosová, bývalá zástupkyňa riaditeľa slovenskej školy v Sarvaši Anna Franková, predseda rodičovskej rady Béla Kincses a jeho zástupkyne Marta Deáková a Noémi Barátová. Najviac energie vynaložili žiaci ôsmych ročníkov a pedagógovia, ktorí ich trénovali a organizačne zabezpečovali program. Spoločenské tance nacvičili pod vedením pani učiteľky Eriky Šinkovej. Princeznou žiackeho plesu bola Anett Liptáková z 8.B triedy a jej partnerom a princom Csaba Hlbocsányi z 8.A. Ostatné dievčatá boli dvorné dámy v krásnych snehobielych róbach. Žiaci ôsmych ročníkov zatancovali anglický a viedenský valčík. Potom sa začal pestrý program ostatných detí od najmenších až po siedmakov. Diváci obdivovali dômyselné kostýmy a nápaditú choreografiu. Každá trieda bola iná, každá originálna. Je až udivujúce, že po toľkých rokoch vymýšľania a nacvičovania fašiangových programov triedne učiteľky spolu s deťmi a rodičmi vedia vždy prekvapiť. Striedali sa hudobné motívy, témy, historické obdobia. Javisko hýrilo farbami a napĺňalo auditórium pozitívnou energiou. Pred divákmi defilovali maličkí prváci ako silné levy a nezbední šašovia, druháci zacvičili aerobik a vybrali sa na vzrušujúce safari do Afriky, tretiaci presvedčili líšku, aby športovala miesto hlúpeho naháňania kurčiat, čierno-biele zebry sa nezľakli poľovníka a rozšantili sa vo veselom tanci. Do 4.B sa nasťahovali duchovia, ďalší štvrtáci zatancovali temperamentný tatársky tanec v krásnych krojoch, ostatní štvrtáci previedli v priamom prenose, ako sa pravidelným cvičením možno dopracovať k výbornej kondícii a krásnym vyšportovaným postavám. Piataci si na pomoc privolali gréckych bohov priamo z Olympu na čele so samotným Diom a druhá skupina piatakov predviedla jarný lesný karneval medvedíkov a zajačikov. Šiestaci nás previedli históriou tanca a ukázali, ako si vážia a chránia životné prostredie. Siedmaci ukázali živú šachovú hru, ktorá však nekončila matom, ale spoločným tancom bielych a čiernych. Rodičia zakrepčili na ľudovú nôtu a napokon medzi deti rozhádzali cukríky, čo sa neobišlo bez veselého výskotu detí.

Na záver programu vystúpili učitelia s paródiou na vojenskú švejkovskú tému. Oduševnene pochodovali, salutovali, spievali veselé vojenské pochodové piesne a jednohlasne sľúbili v maďarčine aj v slovenčine vernosť slovenskej škole. Vystúpenie bolo spestrené vtipným dialógom medzi generálom, ktorého stvárnila pani riaditeľka Zuzana Medveďová a dobrým vojakom Švejkom, ktorého zahrala dlhoročná členka pedagogického kolektívu Anna Kondačová. Pochvalu si zaslúži aj pani učiteľka Mária Molnárová Hrušková, ktorá sa postarala o autentické kostýmy hlavných protagonistov. Na záver sa pani riaditeľka rozlúčila s prítomnými krátkym prejavom. Potom sa zábava ešte viac uvoľnila a preniesla sa znova do priestorov školy. V aule mohli deti tancovať a spievať karaoke. Ale aj chodby boli plné najrôznejších aktivít. Deti dostali mačku vo vreci, vyhrávali ceny v tombole, pochutnávali si na obložených chlebíkoch, ktoré pre nich pripravili obetaví rodičia. Mohli si posedieť a občerstviť sa v príjemnom prostredí čajovne Pod lipou, ktorú pre ne pripravili hosťujúce učiteľky zo Slovenska. V čajovni sa obsluhovalo výlučne po slovensky. Na chodbách deti riešili tajničky a hrali spoločenské hry. Na záver bola obľúbená diskotéka.

Najväčším prínosom tohto skvelého dňa bola skutočnosť, že do programov sa zapojili úplne všetky deti. Ani jedno nezostalo nepovšimnuté sedieť v kúte. Triedy vystupovali v hlavnom kultúrnom programe v divadle ako jeden celok. Všetci, deti, učitelia i rodičia, cítili zodpovednosť za kolektív. A preto radosť z perfektného výsledku bola všeobecná a úprimná. To je asi recept a vysvetlenie, prečo Slovenská základná škola v Sarvaši nezápasí s vážnymi výchovnými problémami detí, ako to vidíme v súčasnej uponáhľanej dobe všade okolo seba. Aj napriek tomu, že doba je hektická, treba rozvíjať pozitívne kultúrne tradície, ktoré podporujú spolupatričnosť a humanitu medzi deťmi.

Dagmar Králiková