Šára je väčšinou Slovákmi obývaná časť mesta Dabaš. Podobne ako v iných Slovákmi obývaných osadách Maďarska tu vyučujú slovenský jazyk ako predmet.

Nedávno som mal možnosť presvedčiť sa, že to aký dôraz kladú na jeho výučbu, v mnohom závisí aj od riaditeľa školy. Práve on môže vytvoriť tak v učiteľskom zbore, ako aj medzi deťmi takú atmosféru, ktorá môže pozitívne, alebo negatívne ovplyvniť výučbu slovenského jazyka.

Postupná asimilácia z dobre známych dôvodov neobchádza ani nás, Šáranov. To znamená, že na ulici, ale aj doma, čoraz menej počuť slovenské slovo už aj medzi osobami slovenského pôvodu. Rodiny strácajú identitu, čoraz menej detí sa zapisuje na hodiny slovenčiny. Je to veľmi smutná skutočnosť. Ak sa nepodarí nejakým spôsobom zvýšiť záujem rodičov a detí o slovenský jazyk, dosiahnuť, aby si uvedomili potrebu jeho ovládania, výsledok bude jednoznačný.

Práve preto som sa potešil, keď ma učiteľský zbor miestnej Školy Františka Rákócziho II. pozval na Slovenský národnostný týždeň, ktorý sa konal v polovici apríla na prízemí a na dvore školy. Nový riaditeľ Béla Baranyi pochádza z čisto maďarského prostredia. Napriek tomu, alebo práve preto, cíti, že v škole treba klásť na výučbu slovenského jazyka a na spoznávanie tradícií tu žijúcich slovenských rodín oveľa väčší dôraz, aby deti a ich rodičia dôkladnejšie spoznali svoje korene. Preto pomocou učiteľského zboru, rodičov, starých rodičov a detí usporiadali v škole veľkolepú výstavu miestnych vecných pamiatok. Vo vstupnej hale bola výstava bábik, ktoré poobliekala teta Mrázová do šárskeho ľudového kroja. Dospelí pripravili bohatý repertoár skupinových ručných prác. Pracovali na dvore, kde si k dospelým posadali zvedavé deti a spolu pripravovali nákupné tašky a kvety zo šúpolia. Pri inom stole farbili vajíčka, drevené varešky a taniere. Mladé dievčatá sa mohli zoznámiť s prípravou tradičných účesov. Na dvore bolo veľmi veselo, asi aj preto, lebo tu varili rôzne tradičné jedlá, ktoré akonáhle dohotovili, zmizli v žalúdkoch prítomných detí i dospelých.

Záverečné programy boli veselý spev a tanec. Pre deti najzaujímavejšia bola súťaž v speve slovenských ľudových piesní v triedach. Spievali prekrásne, takže výhercovia oprávnene získali odmeny. Po nich vystúpili spevokol dospelých Rozmarín a citarový súbor Bazalička, v ktorom spievali po slovensky čisto maďarskí členovia. Programy slovenského národnostného týždňa zakončili krásnymi slovenskými ľudovými tancami členovia tanečného súboru Borovenka.

Veľmi sa mi páčila séria slovenských programov v šárskej škole Františka Rákócziho II. Jej organizátorom sa podarilo vytvoriť atmosféru skutočnej slovenskej národnostnej školy. Verím, že výučba slovenského jazyka a zachovávanie tradícií našich slovenských predkov zaujmú popredné miesto v pedagogickom programe inštitúcie. K tomu prajem veľa síl a úspechov novému riaditeľovi a pedagógom školy!

Koloman Pataki