Dozvedel som sa, že prváci zo slovenskej školy v Békešskej Čabe pred skončením školského roka majú ísť na výlet do slovenského sálaša medzi Békešskou Čabou a Békéšom.

Jednou z prváčok je Anita Vidovenyeczová a škôlkarom jej brat Paľko, veselé a veľmi šikovné vnúčatá gazdinej tohto sálaša Márie Vidovenyeczovej. Stará mama hovorí po slovensky nielen so svojimi tromi synmi, ale aj so susedmi a vnúčatami. Na sálaši pracujú jej synovia Ján, Juraj a Pavol. Dvaja sú vyučení krajčíri, Pavol stolár. Čo sa stalo za tých 30 rokov, ktoré uplynuli odvtedy, ako skončili školy, to by bola dlhá história. Teraz všetci pracujú na sálaši, každý pre seba, ale predsa spolu. Je tu celá zoologická záhrada - ale aj o tom neskôr.

Konečne sa v diaľke objavilo 10 áut, ktoré priviezli deti a ich rodičov. Domáci ich privítali vo veľkom stane, postavenom v zadnej časti dvora. Boli v ňom aj stoly a lavice. Deti sa veru neostýchali, rýchle sa rozbehli poobzerať sa po okolí. Naháňali kohútov, pozerali sa na prasce, kravy, hladkali kozy, mačky a psov. Obzerali si štyri druhy kráv a pri tých najmenších si poniektorí aj ľahli do čistej slamy. Gazdiná si pre každého našla milé slovo, ale hlavným sprievodcom bol malý Pavol. „No chyť toho zajaca, neboj sa, ponúkni mu mrkvu“. Vybral z vrecka mrkvu a podával ju kamarátovi. Prváčikovia boli dvadsiati, ale spolu sme ich veru nevideli. Boli rozbehaní, každý sa snažil objaviť čo najviac nových vecí. O hodinu, keď sa už cítili ako doma, pani Manika prichystala na dlhý stôl čerstvú pečenú klobásu a jaternice (hurky) s teplým chlebíkom. Deťom veľmi chutili. Rodičia sa nestačili čudovať, doma im môžu núkať takéto jedlo, ani sa naň nepozrú.

Ešte predpoludním deti nasadli na voz a išli na výlet do chotára. O hodinu sa vrátili so slovenským spevom.

Rodičia s pani učiteľkou zostali na sálaši a v kotlíku navarili chutný, voňavý paprikáš s haluškami. Poobede bola najlepšia hra na schovávačku, veď sálaš ponúkal množstvo skrýš. Niektoré deti sa skryli v slame, iné v jasliach... Nebolo ich vidieť, o to viac počuť. Všetci dospelí a najmä deti sa na sálaši veľmi dobre cítili.

F. Zelman