Posledný aprílový piatok sa so svojimi učiteľmi a s ostatnými žiakmi školy, so Slovenským gymnáziom v Budapešti rozlúčilo osem žiakov 12. ročníka. Po písomných a ústnych maturitných skúškach o niekoľko týždňov ich už čaká život s veľkým Ž...

„...Prišla tá chvíľa, keď sa rozlúčite s obdobím bezstarostných študentských čias a neistým krokom vstúpite do sveta dospelosti (...) Naša inštitúcia sa na štyri roky stala vaším druhým domovom. Navždy vám ostane v srdci to, čo sa z kníh naučiť nedá. Opúšťate teraz miesto, kde ste si postavili základy svojho budúceho života, kde ste zažili možno aj prvé lásky, alebo prvé, bolestivé sklamania (...) Nezabudnite, že dospelí sú zodpovední za svoj život, vytrvalo a húževnato pracujte, aby sa vaše ciele splnili. Nikdy sa nevzdávajte, verte mi, že vynaložené úsilie prinesie ovocie.“ Týmito slovami povzbudila lúčiacich sa žiakov pred maturitnými skúškami riaditeľka Materskej školy, základnej školy, gymnázia a internátu s vyučovacím jazykom slovenským v Budapešti Júlia Szabová Marloková a zároveň sa poďakovala za vykonanú prácu aj učiteľskému zboru, predovšetkým triednym profesorkám Márii Kissovej a Veronike Laluskovej, ako aj vedúcej skupiny na internáte Alžbete Zimanovej. Riaditeľka inštitúcie sa zvlášť poďakovala maturantke Kataríne Somogyiovej za vykonanú prácu na čele Študentskej samosprávy a rodičovi Dávidovi Boldogovi, ktorý sa dlhé roky angažoval v rámci Rodičovského združenia.

V mene končiacich študentov sa o svoje osobné spomienky s prítomnými podelili Jakub Bozó a Barbora Boldogová, ktorí pripomenuli, že kým v roku 2012 sa všade hovorilo „o konci sveta“, pre nich to bol práve rok nového začiatku, začiatku gymnaziálnych rokov. Zároveň humorne predstavili každého osobne z tohto maturitného ročníka, ktorý vynikol predovšetkým svojou súdržnosťou.

„Dobrou správou je pre vás, že spomienky sa nestratia (...) Čo je však dnes ešte dôležitejšie, než samotná rozlúčka s vami, že ste sa navzájom zblížili,“ lúčili sa s najstaršími žiakmi inštitúcie o rok mladší Marcell Ónodi Pethő a Luca Viteková.

„Jednak som nesmierne hrdá, že z mojich žiakov sa stali životaschopní, nadaní, mladí dospelí. Na druhej strane som trochu smutná z toho, že nie som pri nich v týchto rozhodujúcich časoch. Avšak tiež viem, že sa dostali do najlepších rúk triednej profesorky Márie Kissovej na posledný rok a pol. Želám im, aby dosiahli čo najviac zo svojich cieľov a aby sa nikdy nevzdali. Musím vyzdvihnúť, že som dostala od nich nesmierne veľa a dúfam, že aj oni dostali odo mňa okrem učebnej látky aj niečo do života,“ vyznala sa nám po rozlúčkovej slávnosti kultúrna referentka Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku Veronika Lalusková, ktorá bola triednou profesorkou končiaceho ročníka dva a pol roka.

(csl)

Foto: csl