Žiaci Slovenskej základnej školy v Sarvaši sa v dňoch 2. a 3. júna vybrali na Slovensko. Cieľom boli pamätné miesta spojené so slovenskými dejateľmi a so slovenskou históriou. Projekt sa uskutočnil vďaka dotácii poskytnutej Úradom pre Slovákov žijúcich v zahraničí a finančnej podpore Slovenskej školy v Sarvaši.

Prvá cesta viedla na Devín. Leží na sútoku riek Dunaj a Morava. Devínske návršie bolo osídlené odpradávna. V 2. až 4. storočí ho Rimania zahrnuli do pevnostného systému Limes Romanus, ktorý chránil hranice Rímskej ríše pred útokmi barbarov. Bohatú históriu hradu nám priblížila expozícia Mestského múzea. Do hradného areálu sme vstúpili cez západnú Moravskú bránu. Prehliadková trasa nás viedla až k hradnej studni, ktorá sa nachádza na nádvorí stredného hradu. Pri studni je vyhliadková terasa s výhľadom ponad amfiteáter na Dunaj a rakúsky vrch Braunsberg. V nádhernej scenérii s dvojfarebným sútokom Dunaja a Moravy sa vypínala štíhla veža s cimburím. Podľa povesti sa nazýva Panenská veža. Žiaci si pripomenuli aj významných panovníkov Veľkej Moravy – Rastislava a Svätopluka. Toto miesto je zároveň aj pamätným miestom štúrovskej generácie. Ľudovít Štúr si práve tu z úcty k predkom zvolil slovanské meno Velislav.

Ďalej naše kroky smerovali k Bratislavskému hradu. Na nádvorí nás privítala socha Svätopluka. Socha je odliata z bronzu, spolu so žulovým podstavcom je vysoká 7,8 metra. Na podstavci je plaketa s nápisom Svätopluk a označenie Kráľ starých Slovákov. Pod sochou je citát začiatku textu buly Industriae tuae pápeža Jána VIII., ktorú Svätoplukovi poslal v roku 880. Z nádvoria hradu sme mali prekrásny výhľad na most SNP a celé nábrežie Dunaja. Je to jediný most v Bratislave, ktorý nemá žiadny pilier. Vďaka svojej jedinečnosti bol v roku 2001 vyhlásený za stavbu storočia na Slovensku. Deti si so záujmom prezreli celé nádvorie. Počasie nám prialo, a tak sme sa mohli rozhliadnuť po celej mestskej časti Petržalka a po nábreží Dunaja.

V popoludňajších hodinách sme už nedočkavo vstupovali do ZOO. S výstavbou sa začalo v roku 1959 a slávnostné otvorenie ZOO pripadlo na 9. máj 1960. Počet chovaných druhov zvierat je 176, počet jedincov 914. Za pekného počasia sa každý víkend môžeme dozvedieť niečo nové o vybraných druhoch zvierat a dokonca aj niektoré zvieratká nakŕmiť potravou, ktorú pripravili pre svojich zverencov chovatelia. Všetci sa však nevedeli dočkať vstupu do sveta pravekých jašterov. Dinopark Bratislava je zábavný park určený pre najširšiu verejnosť a zobrazuje dinosaurov v ich prirodzenom prostredí. Videli sme takmer 50 mohutných modelov dinosaurov v životnej veľkosti, ktoré boli ozvučené a niektoré z nich aj robotické. Súčasťou Dinoparku je aj 3D kino. Deti sledovali unikátny panoramatický film Príbeh mláďaťa. S nadšením výskali, keď sa k nim zvieratá nebezpečne priblížili. Medzi najzaujímavejšie modely patria Allosaurus, Diplodocus alebo Tyrannosaurus rex. Deti ani nedýchali. Odrazu sa ocitli v pradávnej minulosti. S radosťou využili možnosť urobiť si fotografie a dotknúť sa zvierat. Ťažko sa im z parku odchádzalo. Bol to pre ne nezabudnuteľný zážitok.

Podvečer sme sa prešli po pešej zóne, pristavili sa pri sochách Čumila a Napoleonovho vojaka, avšak dážď nás donútil prehliadku historickej časti mesta predčasne ukončiť. Po ubytovaní v horskom hoteli Eva a chutnej večeri mali deti plno zážitkov, ktoré si večer dlho rozprávali. Na druhý deň naša cesta smerovala do neďalekého malého vinohradníckeho mestečka – Pezinka. Tento kraj na úpätí Malých Karpát je známy výrobou keramiky – tzv. modranskej majoliky. Po krásnom privítaní v miestnych krojoch sme mali možnosť vidieť výrobu keramiky od hliny až po hotový výrobok. Deti si vyskúšali prácu na kruhu a presvedčili sa, že je to naozaj umenie. Niektorí prácu s hlinou už poznali, pretože na našej škole pracuje keramický krúžok.

V malebnom meste Modra sme sa zastavili na dlhšie. Prezreli sme si expozíciu v Múzeu Ľudovíta Štúra a mali sme možnosť vidieť izbu, v ktorej tento veľký národovec prežil posledné dni svojho života. Potom sme sa vybrali na pietne miesto. S úctou sme sa poklonili Ľudovítovi Štúrovi na mieste jeho posledného odpočinku. Položením venca a zaspievaním slovenskej hymny sme vzdali hold velikánovi slovenskej histórie.

Po výbornom chutnom obede naša cesta autobusom pokračovala na mohylu na Bradle. Cesta serpentínami cez Bielu horu bola napínavá a detské žalúdky mali čo robiť, aby túto cestu zvládli. Na Dolnej zemi takéto zákruty nezažijú. Mohyla sa nám ukázala už z diaľky a deti sa nevedeli dočkať toho, čo uvidia. Milan Rastislav Štefánik študoval v Sarvaši a na gymnáziu zmaturoval s vyznamenaním. Slovenská škola má na priečelí pri hlavnom vchode umiestnenú sochu tohto rodáka z Košarísk. Generál Štefánik bol slovenský astronóm, fotograf, vojenský letec, brigádny generál ozbrojených síl Francúzska, diplomat a politik. S úctou sme položili na mohylu spomienkový veniec od detí sarvašskej školy. Mohyla nám poskytla nádherný výhľad na okolitú myjavskú prírodu. Čas plynul rýchlo a my sme už museli myslieť na návrat. Čakala nás dlhá cesta domov. Plní zážitkov a dojmov sme v neskorých večerných hodinách vystupovali pred našou školou. A na záver názory našich žiakov – Laura Litauská „Bolo nám dobre. Páčil sa mi Bratislavský hrad. A sochy Čumila a Napoleonovho vojaka.“ Pavol Komár: „Devínsky hrad bol pre mňa najkrajší. Na nádvorí bola 55 metrov hlboká studňa. Do studne sme vyliali vodu a čakali sme, kým dopadne. Celý výlet bol výborný!“ Adrienn Paulová: „Dino bol super. Videla som také prvýkrát.“ Janko Valach: „Dino, Dino, Dinopark, to bolo najlepšie!“

Ďakujeme za krásny výlet!

Alena Kosc

Foto: autorka