Rozprávanie o tom, ako sa kedysi žilo, patrilo k tým „rozprávkam“ o reálnom živote, ktoré som vždy rada počúvala. Uvedomujúc si silu a hodnotu spomienok nechcem, aby sa vytrácali s odchodom našich najdrahších... Ešte mám v živej pamäti snahu našich rodičov i starých rodičov napĺňať túžby a hlboký cit národnej príslušnosti a identity konkrétnymi prejavmi a činmi.

K uhaseniu „smädu po spomienkach“ významne prispel svojimi poznatkami aj zakladajúci člen nášho Spolku Slovákov z Maďarska na Slovensku (SSM) a jeden z mála žijúcich účastníkov návratu Slovákov z Dolnej zeme do vlasti svojich predkov Michal Hronec.

Dnes sa tešíme a s láskou a vďakou spomíname na vydarený štvordňový poznávací zájazd. Všetci účastníci, členovia i priatelia SSM, túžili získať objektívny obraz, aby vnímali a chápali život a konanie našich predkov komplexne, v najširších spoločenských súvislostiach. Bol to aj impulz a návod objektívneho, konštruktívneho argumentovania pri obhajobe slávnej histórie našich predkov, ich nespochybniteľného podielu na tvorbe slovenskej, ale i európskej kultúry.

Ak naši rodičia ako jednotlivci nevykonali nič svetoborné, tak v kontinuite jednotlivých generácií prispeli k existencii nás, súčasníkov, v takých rozmanitých podobách, aké sme možno doteraz ani nespozorovali, respektíve neuvedomili si ich.

Veľmi teplý, pre nás nezabudnuteľný dátum bol 19. až 22. jún. Stal sa skutočnosťou a všetky naplánované cesty viedli cez územie, odkiaľ prišli naši predkovia z Dolnej zeme na naše milované Slovensko.

Prvý deň nás očarila Békešská Čaba

Do Domu slovenskej kultúry sme vstupovali za spevu a tónov slovenskej hudby citarovej kapely Strapce. Privítali nás vedúca čabianskeho regionálneho strediska Ústavu kultúry Slovákov v Maďarsku Hajnalka Krajčovičová, predseda Čabianskej organizácie Slovákov Bence Püski-Liker a vedúci Slovenského klubu v Békešskej Čabe Michal Tóth. V Dome Slovenskej kultúry nás čakalo okrem milého vystúpenia aj príslovečné pohostenie. Po ňom sme absolvovali okružnú cestu v centre mesta. Navštívili sme prekrásny najväčší evanjelický kostol v strednej Európe, ktorý pojme až 4000 návštevníkov, ako aj Slovenský oblastný dom s dobovým zariadením. Pri Pamätnom kameni slovenských znovuosídlencov mesta sme si položením vencov uctili ich pamiatku a veľkým prínosom pre nás boli aj ďalšie zastávky na ceste po slovenských stopách.

Po dojímavom rozlúčení sa s našimi hostiteľmi sme odcestovali do Slovenského Komlóša.

V Slovenskom Komlóši

Vznikol 24. 4. 1746 príchodom 80 slovenských rodín na komlóšsku pustatinu. Na pôdu spustošenú a zničenú Turkami. Tieto slovenské rodiny položili základy celého regiónu okolo Komlóša.

Naša návšteva smerovala do tamojšej dvojjazyčnej základnej a materskej školy. Stretnutie s riaditeľkou Mariannou Melegovou bolo pre nás dôkazom, ako dokážu zanietení roduverní pedagógovia zachovať systém vyučovania slovenského jazyka. Pani riaditeľka nás previedla školou, novou telocvičňou, športovým ihriskom, dielňami pre žiakov, školskou záhradou i izbami s národopisnou zbierkou.

Navštívili sme aj Oblastný dom na Széchenyiho ulici. Tu nám poskytla odborný výklad učiteľka na dôchodku Anka Ištvánová Račková.

Duchovne sme pookriali návštevou evanjelického kostola, ktorý postavili Slováci, predkovia Komlóšanov. Peknou slovenčinou nás privítal farár Attila Spišák, ktorý nám porozprával o histórii Komlóša a jeho kostola. Pán farár stojí na čele diakonie, pod ktorú patrí niekoľko inštitúcií, ako napr. dom dôchodcov či denné centrum pre seniorov. Ako prejav úcty sme položili veniec k pamätníku zakladateľov mesta, ktorý bol odhalený 28. Apríla 2007, v rámci osláv 260. Výročia založenia Slovenského Komlóša. Na jeho realizácii sa výrazne podieľal aj náš SSM.

Po obede sme si pozreli starý a nový cintorín, navštívili sme hroby našich predkov.

Večer patril nezabudnuteľnému stretnutiu v spoločenskom dome. Tu, v Slovenskom Komlóši, sme pripravili oslavu 90. Narodenín spoluzakladateľa a súčasného podpredsedu SSM, dlhoročného propagátora Slovákov z Dolnej Zeme, autora mnohých článkov a esejí o živote Komlóšanov a Dolnozemcov Michala Hronca. S citom a profesionalitou vlastnou členkám nášho SSM sestry Betka Sedliačiková a Marienka Feješová pripravili scenár, do ktorého spísali príbehy zo života svojrázneho a príkladného človeka – výnimočného rodáka zo Slovenského Komlóša Michala Hronca. V ich dojímavom a zároveň sviatočnom úvode odzneli aj tieto slová: „... Vystupujeme tu pred vami, aby sme sa vám poďakovali a prejavili úctu za to všetko osožné, čo ste pre nás urobili a aj naďalej stále robíte. V živote ste prechádzali obdobiami vzruchu, tvorby, hľadania, ale aj obdobiami pokoja, či návratov do minulosti. Toto všetko ste autorsky pretavili do množstva svojich básničiek, veršovačiek, či príbehov odzrkadľujúcich životné skúsenosti, emócie alebo aj spoločenské javy...“

Pri prednese básní z autorskej zbierky Odrobinky neostalo snáď ani jedno oko suché. Do svojich rytmických veršíkov poskladal autor spomienky venované o. i. 270. Výročiu založenia osady Komlóš na Dolnej zemi, a to v básni Tvrdou dlaňou históriu písali. Pri príležitosti 20. Výročia založenia SSM vznikla báseň Svetielko nádeje a ako pozdrav rodákom, ktorí sa nevrátili do lona svojej matky, napísal báseň Plamienok kahanca. Po ich prednese v podaní Betky Sedliačikovej odznel aj krásny odkaz, ktorý dal nám, potomkom dolnozemských Slovákov, v jednej zo svojich knižiek:

„Dolná zem a jej slovenská história si zasluhuje našu pozornosť aj z hľadiska širších súvislostí. Dolnozemskí Slováci boli vo svojom prostredí priekopníkmi civilizácie a pokroku.“

Predsedníčka SSM Eva Kmeťová v sviatočnom prívete pripomenula, že život jubilanta je svedectvom vytrvalej lásky k našim predkom. Jeho verše, prózy a hodiny strávené nad matrikami dolnozemských Slovákov majú hlboký zmysel. Celá jeho práca je ako modlitba za tých, ktorí tu boli pred nami, aj dar pre tých, ktorí prídu po nás.

Program večera pokračoval slávnostným prípitkom, ktorý predniesla Mária Feješová a po ňom nám zahral a zaspieval mandolínový orchester Tremolo.

Slávnostnú časť večera ukončil farár Attila Spišák, ktorý v prosbe o Božiu priazeň v spoločnej modlitbe požehnal a vyprosil ochranu pre všetkých prítomných a pre celú komunitu.

Výnimočný večer trval do neskorej noci. Sprevádzal ho očarujúci hlas Komlóšanky, učiteľky Zuzany Bartošovej, výbornej speváčky a huslistky. V jej sugestívnom a príťažlivom prednese očarujúco zneli starodávne piesne našich predkov.

Poďakovanie z celého srdca patrí všetkým organizátorom a v neposlednom rade predsedovi Únie slovenských organizácií v Maďarsku Františkovi Zelmanovi a jeho rodine za nezištnú pomoc, veľké a obetavé srdce.

U nadlackých Slovákov

Mesto Nadlak ležiace v Rumunsku, 33 km od Slovenského Komlóša, bolo osídlené v rokoch 1802 a 1803 Komlóšanmi.

V Dome Demokratického zväzu Slovákov a Čechov v Rumunsku nás privítal prvý podpredseda zväzu Pavel Hlásnik. Oboznámil nás so životom Slovákov v tomto regióne a pripomenul históriu i súčasnosť mesta. V slovenskom evanjelickom kostole nám farár Ľudovít Bobčok zaujímavo rozprával o evanjelickej cirkvi v Rumunsku a o histórii kostola, v ktorom v druhej polovici 20. rokov pôsobil Igor Branislav Štefánik, brat M. R. Štefánika. Predstavil nám faru a denné centrum pre seniorov.

Po výbornom obede sme si pozreli veľký nadlacký cintorín so známymi menami ako Kukučka, Benčík, Karkuš, Ďuriš, Karas... Profesionálne odborným a zaujímavým výkladom nás sprevádzala učiteľka Anna Dováľová.

Navštívili sme aj muzeálny dom s dobovým zariadením, kde nám Ľudmila Šomráková pútavo rozprávala o živote obyvateľov takýchto obydlí.

Napokon sme si pozreli budovu slovenského evanjelického Lýcea Jozefa Gregora Tajovského, ktorý tu pôsobil v rokoch 1904 – 1910.

Po milom pohostení v úžasnej atmosfére sme cestovali späť do Komlóša. Nemohli sme však obísť ani ďalšiu obec na Dolnej zemi, ktorú založili naši predkovia, Pitvaroš. Pristavili sme sa pri evanjelickom kostole a pozreli si pitvarošskú slovenskú národopisnú zbierku. Tu nás privítala predsedníčka miestnej slovenskej samosprávy Anna Lehocká.

Cestou z Pitvaroša sme sa zastavili v obci Ambrózka. Slovenskú zbierku miestnej histórie nám predstavil niekdajší starosta obce Ladislav Csirik, Ambrózčan so slovenskými koreňmi.

Deň vo Veľkom Bánhedeši

Veľký Bánhedeš, vzdialený od Komlóša necelých 20 km, založili Čabania, Komlóšania a Nadlačania roku 1842. Po príchode nás srdečne privítala predsedníčka Spolku na zachovanie slovenských tradícií vo Veľkom Bánhedeši Jolana Pepová. Previedla nás centrom obce, kde sme si pozreli park s peknou fontánou a pamätník obetí 1. svetovej vojny. Dojímavé bolo čítať priezviská našich predkov ako Chovan, Hovorka, Feješ, Sedliačik... Dojímavý bol pohľad na starú modlitebňu, tzv. „malý bánhedešský kostol“, kde pôsobil farár Ján Kutlík ml., syn Jána Kutlíka, farára v Pitvaroši. Jeho pôsobenie v evanjelickom cirkevnom zbore sme si uctili položením venčeka so slovenskou trikolórou pod jeho portrét. Veľmi silno na nás zapôsobil pekne upravený evanjelický kostol, ktorý si svojpomocne postavili naši predkovia. Vysvätený bol roku 1895, teda pred 130 rokmi.

Na obed sme sa zišli s našimi hostiteľmi v spoločenskom dome pri obecnom kúpalisku. Tu nás milo privítal predseda miestnej slovenskej samosprávy Ján Pepo a následne nám dievčatá a chlapci zaspievali a zahrali na citarách slovenské ľudové piesne. Aj my sme si s nimi s chuťou zanôtili.

Po vydarenom posedení sme sa prešli ulicami Veľkého Bánhedeša. Navštívili sme aj cintorín, ale cesta, z ktorej človek nepozná návratu, bola pustá. Náhrobné kamene prezrádzali, že zub času sa podpísal aj na nich.

Ťažké bolo lúčenie so symbolmi viery, bohatou ukážkou predmetov každodenného života a so všetkým, čo nás milo oslovilo. Tíško sme sa sklonili a zamysleli nad osudom človeka, ktorý nie je taký krutý ako nezastaviteľný čas.

Dnes nemôžeme nevysloviť myšlienku, ktorá určite víri hlavou každého z nás. Naši predkovia na svojej dlhej ceste za chlebom a slobodou vyorali hlboké brázdy. Ich upracované, mozoľnaté ruky splnili ich veľkú túžbu – postavili stánky Božie, ktoré boli klenotmi ich duchovnej kultúry.

Aké ťažké a zároveň oslobodzujúce to boli časy... Na jazyk sa neľútostne tlačí otázka: „Bolo im to treba?“

Dovolím si namiesto odpovede DOSLOV pre tých, ktorým sme ho nestihli dopovedať...

ĎAKUJEME VÁM!

Mária Feješová
členka výboru SSM

Foto: autorka