Zdokonaľovať sa v slovenskom jazyku je najlepšie na Slovensku. Sarvašská slovenská základná škola, materská škola a žiacky domov tam preto už roky organizuje pre svojich žiakov letné tábory.

Viac ako dve desaťročia chodievali do Vysokých Tatier, teraz si pre zmenu vybrali oblasť Malej Fatry. V tábore, ktorý sa konal od 27. júna do 3. júla, sa zúčastnilo 45 detí. Učitelia Anika Podaniová, Zlatica Lišková, Nikoletta Petrášová, Marta Valachová Hrašková a Pavle Kunovac im pripravili pestrý program.

V pondelok ráno sa rodičia s dojatím lúčili so svojimi ratolesťami, veď viaceré deti odchádzali na týždeň ďaleko od domova po prvýkrát. Cestou sme sa zastavili v Základnej škole Maximiliána Hella v Štiavnických Baniach, kde nás privítal pán riaditeľ Pavel Michal. Pozreli sme si školu a celý jej areál. Deťom sa páčili dravce, ale raritou bolo pre ne kŕmenie papagájov. Kto si nedával pozor a včas neodtiahol ruku so semienkom, toho papagáj trocha uštipol.

Cieľom našej cesty bolo mesto Vrútky, kde sme sa ubytovali v hoteli Junior Piatrová. Po večeri sme si pozreli okolie a išli sme k blízkemu potoku, kde sa deti vyšantili.

V utorok ráno sme sa vybrali do Martina, do Múzea slovenskej dediny. Dozvedeli sme sa, že je tu 150 objektov obytného a hospodárskeho charakteru. Podávajú obraz tradičného ľudového staviteľstva, bývania a spôsobu života obyvateľov severozápadného Slovenska. Zaujal nás aj drevený rímskokatolícky Kostol sv. Štefana kráľa z Turca. Čas strávený v skanzene rýchlo ubehol. Poďakovali sme sa etnografke Tatiane Kadlecovej, ktorá nás sprevádzala celé predpoludnie. Poobede sa deti rozdelili do piatich skupín a začali pracovať na projekte. Úlohou každej skupiny bolo napísať a nakresliť na veľké kartóny zážitky z daného dňa. Po večeri sme sa zoznámili so žiakmi z Bratislavy, ktorí tu boli na výlete. Deti sa hrali spolu spoločenské hry, hoci chlapci dali prednosť futbalu.

Tretí deň sme strávili v Národnom parku Malá Fatra, ktorý sa nachádza v severozápadnej časti západných Karpát a radí sa medzi najcennejšie krajinné celky Slovenska. Šútovská dolina patrí nepochybne k tým najkrajším. Naším cieľom bol Šútovský vodopád. Cesta viedla popri Šútovskom potoku a nádherných zelených bučinách. Na informačných tabuliach sme si mohli prečítať zaujímavosti o vodných tokoch, faune a flóre. Už z diaľky sme zazreli najväčší vodopád Malej Fatry. Voda padá z výšky 38 metrov a nachádza sa v nadmorskej výške 822 m. n. m. Po príchode na ubytovňu a po večeri každé družstvo pracovalo na svojom projekte.

Nasledujúci deň nás čakala veľká túra. Autobusom sme sa zaviezli do Vrátnej doliny. Kabínková lanovka nás vyviezla na vrchol Chlebu. Celá skupina sa rozhodla vystúpiť na Veľký Kriváň, najvyšší vrch pohoria Malá Fatra. Nachádza sa na hrebeni Krivánskej časti vo výške 1708 m. n. m. Pri šliapaní strmým chodníkom okolo kosodreviny sme zbadali horského cyklistu, ktorý veľmi rýchlo prefrkol okolo nás. Deti to hneď povzbudilo k pokračovaniu vo výstupe. Odmenou im bol výhľad z vrcholu na celé okolie. Vybrali sme z plecniakov suchý obed, ktorý nám v tomto malebnom prostredí výnimočne chutil. Po príchode k lanovke sa jedna skupinka rozhodla, že vystúpi aj na vrchol Chlebu, ktorý sa nachádza oproti Veľkému Kriváňu. Vo výške 1 655 m. n. m. sme veselo skonštatovali, že sme sa dobre rozhodli. Pohľad na okolie bol čarokrásny. Veselo sme schádzali dolu a keď sme sa blížili k lanovke, druhá skupinka nám zďaleka mávala. Zastavili sme sa aj v Terchovej, kde sme vyšli k soche Juraja Jánošíka, vyhotovenej z ušľachtilého oceľového plechu. Je vysoká sedem a pol metra, takže sme sa vedľa nej cítili veľmi maličkí. Po príchode do hotela deti trocha oddychovali a po večeri nasledovala opäť práca na projektoch.

V piatok ráno sme netrpezlivo čakali na splavovanie Váhu na pltiach. Nikto z detí sa ešte neplavil na pltiach, preto sa zvedavo pozerali, čo sa bude robiť. Pred štartom každý dostal záchrannú vestu. Pltníci boli v krojoch a kým sme splavili sedemkilometrový úsek, rozprávali nám o historických, kultúrnych a prírodných pozoruhodnostiach kraja. Po dobrodružnej plavbe sme pokračovali vo výstupe na hrad Strečno. Hrad pochádza zo stredoveku, stojí na brale vysokom 103 m nad Váhom. Vystriedalo sa tu množstvo majiteľov ako Pongráczovci či Pavol Kinizsi. Začiatkom 17. storočia tu vládli Wesselényiovci. V priestoroch hradu sa nachádzajú aj expozície Považského múzea v Žiline. Deti si vyfotili recepty Kniežacej kaše a Šišiek z bieleho chleba z 15. storočia. Zastavili sme sa pod hradom, v stredovekej dedinke Paseka. Deti videli, ako varia kašu, kujú oceľ a niektoré si vyskúšali aj lukostreľbu.

V predposledný deň sme navštívili mesto Martin, zastavili sme sa na kúpalisku vo Vrútkach, kde deti div nie oblečené skočili do vody, taká bola horúčava. Po ľahkej večeri sme vyhodnotili projekty a sadli sme si k táboráku, pri ktorom sme si opekali slaninu, klobásu, špekáčiky a cibuľu. Rozprávali sme o svojich zážitkoch, o tom, čo sa nám najviac páčilo počas uplynulého týždňa.

Cesta domov vždy prebieha akosi rýchlejšie. Deti s opálenými tvárami sa šťastne vrátili domov.

Zlatica Lišková

Foto: autorka