Verná svojmu dobrému menu

Slovenská národnostná základná škola v Mlynkoch má mnoho desaťročí vynikajúce meno. Preto som sa s veľkou vervou vybrala do Pilíšskych vrchov, nech sa dozviem, čo majú nové, o čom sme ešte neinformovali našich čitateľov. Pre celoštátnu poľadovicu sa mi to podarilo až na druhý rozbeh, ale napokon som dorazila.

Slovenčina je krásny jazyk, hlása nástenka hneď oproti dverám. – To je starý nápis, ešte oddávna. Zato ho máme radi, – povedala mi hneď na úvod nášho stretnutia riaditeľka Marta Papučková-Glücková. – V ostatných rokoch sa u nás stalo veľa dobrého a pekného. Obecná samospráva nás vo všetkom podporuje. Naša škola prešla kompletnou renováciou, a to nielen aby opeknela, ale aj izoláciu majstri urobili na celej budove novú. Školský dvor máme krásne vybavený drevenými preliezkami a hračkami, na ich kúpu prispeli aj miestny, aj celoštátny volený zbor.

Rodičia radi dajú deti na slovenčinu

V súčasnosti sa v tejto národnostnej škole učí 121 detí vo všetkých ročníkoch od prvákov až po ôsmakov. Všetci majú slovenčinu, ako sa na slovenskú národnostnú školu patrí, 5 hodín slovenčiny a jednu hodinu slovenskej vzdelanosti. Už pri zápise rodičia vyplnia formulár a požiadajú o výučbu slovenčiny. Je im jasné, že slovenčina je súčasťou vzdelávacieho programu. – Často používame metodiku výučby cudzieho jazyka, lebo rodičia radi dajú deti na slovenčinu, ale z domu si len veľmi zriedkavo prinesú nejaké jazykové poznatky, – povedala pani riaditeľka. – Dnes už doma hovoria po slovensky len výnimočne. Kolektív slovenčinárov tvoríme piati, vlastne 4 slovenčinárky: Monika Pellerová, Gabriela Misáková-Wágnerová, Marta Papučková, ja a jedna maďarčinárka Borbála Walkó, ktorá vie po slovensky, pôsobila na Slovensku. Veľmi veľa nám pomáha a ja sa teším, že je u nás. Preto môžem povedať, že nás je päť na slovenský program, ktorý podporujú všetci kolegovia bez ohľadu na to, aký predmet vyučujú.

Škola a písmo sväté

Slovenská národnostná škola si robí historicky dobré meno vo výučbe slovenčiny, všetky slovenčinárky sú odchovankyne tunajšej školy. Zaviedli však aj novú tradíciu: adventný slovenský program v obci. Tak dobre sa darí tento program pripravovať, že – ako som sa dopočula – ani oficiálni hostia neprichádzajú opakovane preto, že im to káže protokol, ale pre pohladenie duše. 60-65 minútové podujatie je výlučne po slovensky, maďarské slovo neodznie. Polovička tradičných, polovička moderných „vecí“. Viac ako 250 divákov sa zíde na tento program v Stredisku pilíšskych Slovákov. Ale, keď už spomíname obdobie Vianoc, deti z Mlynkov už tradične oživujú aj betlehem, ktorý sa nielenže odohráva v kostole, ale poskytli im priestor pred polnočnou omšou. Myšlienka dramatizácie narodenia malého Ježiška sa zrodila ešte v minulom storočí, pod vedením bývalej riaditeľky školy. Katarína Siveková odišla medzitým do dôchodku, ale škola s ňou tesne spolupracuje i v súčasnej dobe. Volajú ju do poroty rôznych súťaží, ale žiadajú aj o radu, keď treba. Ani bez tety Gizky Molnárovej sa nemohla udiať žiadna oslava, kým ešte žila.

Keď už hovoríme o kostole, každý mesiac dvakrát je slovenská omša, vtedy štyri dievčatá a traja chlapci čítajú sväté písmo.

Samozrejme aj školáci z Mlynkov sa zúčastňujú populárnych slovenských súťaží, medzi ktoré patria aj Spievanky a veršovačky. Na obe sa usilovne pripravujú, ale – ako mi prezradila pani riaditeľka – väčšie úspechy majú na speváckej časti zápolenia. Slovenčinárka Marta Papučková je talentovaná hudobníčka, aj speváčka, má veľmi rada staré piesne mlynských predkov. – Aj my ich máme radi, – dodala riaditeľka školy, – aj my ich vieme zaspievať a ona ich dokáže aj naučiť. Teta Gizka Molnárová jej bola radkyňou aj keď ešte Marta sama spievala na súťažiach, a potom, keď pripravovala deti. Sprevádza ich na harmonike. Často sa zúčastňujeme aj na recitačných súťažiach.

Za správnu odpoveď rýdzo slovenská odmena

V mlynskej škole majú aj krúžok o dedine, kde deti zbierajú rôzne zaujímavé informácie. Vedie ho Gabriela Misáková-Wágnerová. Naučia sa Pilíšsku hymnu, spoznávajú erb dediny, zapisujú, čo počujú od starších občanov. A zúčastňujú sa kvízu, ktorý pripravila národnostná samospráva. Ten sa volá Bodujeme. Majú rôzne úlohy a za ich správne splnenie dostávajú body. Každý rok pripravujú tematický deň, na ktorý pozvú odborníkov na danú tému, napríklad Imricha Fuhla. Hosť vymyslí tému, deti odpovedajú na kvízové otázky a vylosujú výhercu. Vždy dostanú niečo naozaj slovenské. CD, čokoládu, čo sa im páči a majú to rady. Štúrovo je blízko, darčeky sa dajú ľahko zaobstarať.

Okrem toho môžu deti ukázať aj svoju šikovnosť a zručnosť v pečení a zdobení medovníčkov. Minulý rok na hodine techniky povykrajovali viac ako 800 koláčikov, ktoré potom upiekli v školskej kuchyni. Následne ich deti aj vyzdobili. Tretia adventná nedeľa v obci patrila škole, robili aj na tento sviatok program, každý učiteľ, každý žiak spieval, a napokon pohostili prítomných koláčikmi. Na spoločnom posedení pred Vianocami si aj deti pochutili na medovníčkoch. Suroviny kupuje obyčajne škola z dotácií miestnej samosprávy.

Teraz žiaci oslavujú fašiangy. Okrem toho, že sa poobliekali do všakovakých masiek, pripravili prekvapenie pre rodičov a ostatných školákov. Žiaci nižšieho stupňa nacvičili s Martou Papučkovou na pesničku Mira Jaroša choreografiu, ku ktorej sa postupne po jednom pridávali, až bol z toho na maškarnom bále „bleskový tanečný súbor“ typu flash mob.

Na Kvetnú nedeľu si vyspievajú vajíčka

Nuž, a čo nevidieť tu bude Veľká noc a zároveň sa hneď začnú prípravy na ďalší tematický deň. Zvyčajne pozývajú do školy niekoho zo staršej generácie, kto porozpráva o miestnych zvykoch, ako bolo, keď sám bol dieťa. Vlani tu bol jeden starý otec, ktorý ukázal, ako sa pletie korbáč, lebo v Mlynkoch majú „šibiribi“. V minulosti sa nepolievalo, ak aj, nanajvýš vodou, ale korbáčom vyšibali dievčence. – My ešte udržiavame pri živote tradíciu kvetnej nedele. Naše dievčatá spievajúc chodia týždeň pred Veľkou nocou v kroji po dedine, s vyzdobenou zelenou ratolesťou, aby pozbierali vajíčka, vyspievajú si ich, a tie potom pofarbia a obdarúvajú nimi mládencov na Veľkonočný pondelok. My ich naučíme ako spievať, aj kroje požičiame, ale dievčatá sa samé hlásia, – dodáva s úsmevom riaditeľka školy. – Každoročne cestujeme aj do Školy v prírode Spoznaj svoje korene. Podávame žiadosť o súbeh a celá siedma trieda chodí v októbri do Hronca. V lete organizuje škola tábor na Slovensku. Podávame si žiadosti o podporu všade, kde sa dá, zostatok doplatia rodičia. Každoročne 25-30 detí sa zúčastňuje pobytu na Slovensku, čo je veľmi populárne medzi tretiakmi až ôsmakmi. Každý druhý rok si vyberieme nejaké nové miesto, kde sa za 7 dní nedá úplne prebádať celé okolie. Trochu ho spoznáme, ale ešte sa nám nezunovalo. Naposledy sme boli v Lietave pri Rajeckej Lesnej, kde je Slovenský Betlehem. Niekoľko rokov sme chodili do Dubovej pri Modre, lebo je to blízko Bratislavy, ktorú sme viackrát navštívili, – podelila sa s nami o doterajšie skúsenosti riaditeľka školy.

Žiaci Slovenskej národnostnej školy v Mlynkoch sa zúčastňujú toľkých súťaží, že je ťažko všetky vymenovať. Spomeňme aspoň to, že tri nadané ôsmačky Dorka Hegyiová, Bianka Puhová a Csenge Ballová sa usilovne pripravujú na celoštátnu komunikačnú súťaž v slovenčine. Mimochodom Csenge sa vlani umiestnila na 4. mieste, ale všetky tri sú zohraný súťažný tím. V celoštátnom kole súťaže v Opatrovaní dojčiat obsadili 2. miesto. Ešte predtým však museli vyhrať miestne, okresné, aj župné kolá.

Erika Trenková

Foto: autorka