Ako sme o tom už informovali, tohoročné Dni kultúrneho dedičstva v Santove, organizované miestnou Obecnou samosprávou boli venované aj dvom významným jubileám. Kým miestny páví krúžok má tohto roku 45 rokov, dychovka Pilíšska kapela oslávila desiate „narodeniny“.

„Naša kapela vznikla v podstate na základe ad hoc nápadu mojich dvoch kolegov-muzikantov. Györgya Stéhliho a Csabu Sebestyéna zo susedného Verešváru (Pilisvörösvár) počas práce napadlo, čo keby sme si založili novú kapelu. Zavolali mi, ja som bol práve neďaleko. Vedeli, že sa majú obrátiť na mňa, lebo keď sa do niečoho pustím, dotiahnem to do konca. Taká je moja nátura, som „motorom“ tak v profesionálnom, ako aj v osobnom živote. Zavolal som ďalším kolegom, čo by povedali, keby sme založili dychovú kapelu českého, resp. moravského a slovenského typu. Každému sa nápad páčil, o hodinu sme sa už aj dohodli na založení Pilíšskej kapely, a o mesiac sme začali skúšať,“ hovoril o prvých krokoch kapely jej vedúci, bubeník, Santovčan Zoltán Molnár, ktorý pochádza z miešanej slovensko-nemeckej rodiny a začal sa venovať hudbe ako šesťročný u učiteľa Zoltána Pála vo Verešvári. Medzi členmi sú okrem Verešvárčanov aj Santovčania, ale aj Mlynčan a ďalší. „V tomto kraji sa dychová hudba Nemcov a Slovákov, jej štýl, natoľko podobá, sú natoľko prepojené, že už roky je bežné, že nemecké kapely majú na svojom repertoári aj slovenské, a naopak slovenskí muzikanti zase nemecké piesne. Pre Verešvárčanov je nami hraná hudba trošku iná, než švábska, ale v podstate aj oni to „majú v krvi“, pretože podobne ako aj my, aj verešvárski muzikanti vyrastali na hudbe napríklad aj kapely Moravanka a poznajú jej piesne. Hrajú o. i. ich známu polku Boršičanku, ale aj ďalšie. Ešte pred vznikom našej skupiny, sme boli s niektorými miestnymi kapelami z okolia aj na koncertoch svetoznámeho trubkára Vlada Kumpána a jeho kapely, oni sú už ďalšia generácia po Moravanke.“ Ako ďalej uviedol Z. Molnár práca sa rozbehla, v súčasnosti majú ročne 8-9 koncertov a za posledných šesť rokov už pravidelne chodia hrať aj na Slovensko. „Pre nás je to koníček, neživíme sa hudbou, je to o radosti z hudby, tak na skúškach, ako aj na vystúpeniach,“ dodal kapelník. Pritom zdôraznil, že je pre nich veľkou cťou vystupovať spolu napríklad s Dychovou hudbou (DH) Mistříňanka, s DH Drietomanka, alebo pred, či po programe kapely spomínaného Vlada Kumpána.

Teraz ich už poznajú aj na Slovensku, ale v začiatočných rokoch ich fungovania boli ich slovenskí „kolegovia“ prekvapení z toho, že aj v Maďarsku existuje takáto formácia. Majú už aj priateľské kontakty, vyzdvihol napríklad DH Lieskovanka a DH Drietomanka, s ktorými sa navzájom navštevujú. „Člen Drietomanky Ján Múdry nás v rámci workshopu naučil, ako hrať ešte autentickejšie tento štýl dychovej hudby, ale prišli aj ďalší muzikanti odovzdať nám svoje poznatky,“ povedal zanietený santovský hudobník. S Pilíšskou kapelou už približne sedem rokov spolupracujú profesionálne speváčky Ľubica Špačková a Mirka Zahumenská, bývalé členky českej formácie Blaskapelle Gloria, ktorá je veľmi známa a populárna okrem Čiech a Slovenska hlavne v Nemecku, Rakúsku a vo Švajčiarsku. Táto spolupráca bola natoľko plodná, že dnes sú už obe stálymi členkami pilíšskej dychovky. Nakoniec ešte aj nový sviatočný javiskový kroj pre členov kapely dala ušiť M. Zahumenská u krajčírky na Slovensku. Treba dodať, že jazykom komunikácie medzi členmi kapely je slovenský, český, nemecký, ale aj anglický a zaujímavosťou je, že najzbehlejší v češtine, resp. v slovenčine ja pravý Verešvárčan Tamás Szabó, ktorý študoval slavistiku a svoju znalosť jazykov využíva vo svojej práci. Aj na jubilejných oslavách sa suverénne ujal úlohy moderátora – tlmočníka. Slávnostný program 6. septembra v santovskom Modrom dome uviedla starostka hostiteľskej obce Eva Csicsmanczaiová, ktorá medzi jednotlivými blokmi kapelníkom všetkých skupín odovzdala darček, aby si po vystúpení mali čím uhasiť smäd. Na javisku sa ako prvá predstavila kapela 5 Dörfler z Verešváru. V jej radoch hrajú o. i. aj šóškútski, tárnockí a santovskí muzikanti. Aj toto svedčí o spomínanej prepojenosti dychovej hudby dvoch národností v oblastiach, kde žijú ich príslušníci v susediacich obciach (patrí k nim napríklad aj región Vérteš-Gereče – pozn. autora). Jubilujúcej kapele v Pilíši prišli zagratulovať aj ich priatelia z Horného Lieskova, členovia DH Lieskovanka, ktorá každoročne organizuje DYCHFEST – festival známy aj za hranicami regiónu a Slovenska. V roku 2024 sa zúčastnila na ňom aj Pilíšska kapela. Nasledoval blok hostiteľov a podobne ako počas vystúpenia pozvaných skupín, tanečný parket bol preplnený. Santovčania a ich hostia z okolitých obcí, ako aj spriatelené kapely patrične oslávili jubilantov. Z programu oslávencov pisateľa týchto riadkov najviac zaujala dojímavá pieseň Když sem já šel okolo vrat v podaní Mirky Zahumenskej a Santovčana Tibora Bendera, na ktorého – ako aj na všetkých ďalších santovských muzikantov – miestni milovníci dychovej hudby môžu byť oprávnene hrdí. Záver patril DH Drietomanka, ktorá bola založená už v roku 1866 na moravsko-slovenskom pomedzí, v obci Drietoma pri Trenčíne. Kapela za posledných 20 rokov precestovala takmer celú Európu. Všetci účinkujúci prekvapili oslávencov darčekmi, kým jubilanti im odovzdali Pamätný diplom pri tejto významnej udalosti. Ku gratulantom sa pridal aj David Krajčí z DH Tejstovanka, ktorý podal oslávenej skupine pomocnú ruku pri prípravách na jubilejný program. Niekoľko dní po narodeninovej oslave práve Mirka Zahumenská a David Krajčí zredigovali a viedli hudobno-slovnú reláciu Kapela, hraj! v Rádiu Regina/Západ, v ktorej predstavili Pilíšskú kapelu a jej jubilejnú slávnosť. Členovia Pilíšskej kapely spolu s formáciou 5 Dörfler sa už teraz tešia na šiesty Slovensko-nemecký bál v Santove, ktorý je z roka na rok čoraz populárnejší. Odznejú na ňom striedavo po 3 bloky slovenských a nemeckých piesní a skladieb.

Na záver dovoľte jednu osobnú poznámku autora tohto článku: Ako žiak budapeštianskej slovenskej školy som sa z táborov, alebo výletov na Slovensko vždy vracal domov s jednou gramoplatňou Moravanky, alebo Malokarpatskej kapely. Prípadne som ich vtedy kupoval v obchode Československého kultúrneho strediska v Budapešti pre svoju mamu, ktorá počas upratovania a umývania okien vyspevovala piesne spolu so spevákmi. Tento večer preto pre mňa nebol „iba“ o zachovaní kultúrneho dedičstva, ale zároveň aj o nenávratnom detstve.

Cs. Lampert

Foto: autor