V Slovenskej národnostnej škôlke v Mlynkoch je pekne. Nielen preto, lebo majú opravenú budovu (iba jedna umyvárka na prízemí by sa ešte veľmi hodila), ale aj preto, lebo tam všetci hovoria po slovensky.

Všetky učiteľky poznajú jazyk svojich mlynských predkov a všetky deti sa učia po slovensky. Všetkých 70 v štyroch skupinách. Ako nám povedala vedúca škôlky Marta Somogyiová, v Mlynkoch nemajú jasle a keďže potrebovali riešenie pre deti od 2 a pol roka, urobili aj pre ne malú triedu. Pod vedením učiteľky Magdalény Roobovej sa drobci, ktorí by ešte mohli byť jasličkári, naučia všetko potrebné pre škôlkarský život. Zato väčšia malá trieda je početná. V skupine je 23 detí. Ich učiteľky sú Eva Sosity-Papucseková a Silvia Kozmová-Jákyová. Práve toľko deťúreniec je aj vo veľkej triede. Tieto deti učí Katarína Karová-Kosznovszká a Estera Marosvölgyiová.

Vedia nielen pozdraviť po slovensky. Aj spievajú a tancujú, o tom sme sa mohli presvedčiť na šiškovom festivale v ich rodnej obci pod Pilíšom. Niektoré časti programu mali „veľkí“ nacvičené takpovediac „do zásoby“. Počas roka sú všelijaké akcie, kde sa môžu ukázať, niektoré, napríklad fašiangový blok, začali nacvičovať 2-3 týždne pred vystúpením. Svoje vystúpenie však predviedli s toľkou precíznosťou, že si dospelí neustále utierali oči od dojatia. A pritom bolo vidieť, ako sa počas vystúpenia dobre bavia. Vychutnávali si, že majú obecenstvo. Ako som počula, zvyknú si zaspievať, zatancovať, kedy im na um príde, len tak. Tréma bola pre tieto deti neznámym pojmom.

V strednej triede sa deťom venujú Ildika Buzásová-Bartová a Rózsa Szemanová. V škôlke boli deti smelé, kamarátske, zvedavé. A presne také boli deti aj medzi ľuďmi mimo svojej materskej školy. Možno aj preto si učiteľky trúfajú cestovať s deťmi „po svete“. Našli si spriatelenú škôlku na Slovensku, v Štúrove. Takú, kde sa bežne nehovorí po maďarsky, aby sa ich žiaci naučili, že okrem pozdravu, poďakovania a takých bežných škôlkarských rečí, sa po slovensky dajú rozprávať rozprávky, príbehy o tom, čo sme videli, čo si oblečie bábika a ako otecko opraví auto. Podľa plánov sa budú navzájom s kamarátmi zo Štúrova navštevovať. Zatiaľ však cestovali len malí Mlynčania do Štúrova, lebo veľa tamojších detí nemá cestovný doklad. Na jeseň sa v Štúrove spolu hrali, tancovali, spievali, cvičili. Keď nenachádzali potrebné slová, tak použili ruky aj nohy, vynašli sa. Páčilo sa im na návšteve. Nuž, škôlkari v Mlynkoch majú smelých rodičov, alebo patrične dôverujú učiteľkám a svojim deťom, keď im doprajú takéto dobrodružstvo.

Okrem cestovania majú veľa programov. Mávajú vecné učivo, literárnu aj hudobnú výchovu. Doposiaľ dbali o to, aby robili paralelne tieto zamestnania po maďarsky aj po slovensky a týždenne mali dva slovenské dni. Plánujú však zmeny výchovného programu. Každý deň budú mať slovenské úlohy. Napríklad v oboch jazykoch ukazujú za pomoci Kodályovej metódy, že budú spievať ticho či hlasno, vysoko či nízko, ba niekedy aj schovajú pesničku. Krátke rozprávky o repke alebo o rukavičke zvládajú deti aj jednojazyčne po slovensky. Okrem toho chcú získať peniaze na vybudovanie vonkajšieho ihriska. Držíme im palce, aby sa im to podarilo.

-etre-

Foto: autorka