Níža je malá, tichá obec na hranici Peštianskej a Novohradskej župy. Leží na brehu potoka Níža, v okolí je množstvo krásnych výletných miest, ktoré môžu byť základom pre dedinský turizmus.

Kedysi tu pestovali vo veľkom maliny a ríbezle. Odkedy skrachovali mraziarne, už zostalo len niekoľko pestovateľov. Od hlavného mesta je dedinka vzdialená asi 50 kilometrov, tunajší ľudia cestujú denne za prácou buď do hlavného mesta alebo do Vacova. Keby v Níži nemali základnú školu a škôlku, asi by sa mladí presťahovali do mesta. Hoci tu majú ticho a čistý vzduch.

V roku 2015 sa vtedajší riaditeľ školy Jozef Zentai dopočul, že v Pešti chystajú vytvárať centrálne školy. Nížanské deti sa mali stať žiakmi školy v Rétšágu. To sa nikomu v obci nepáčilo. Navyše nížanská škola bola i vtedy národnostná, 92-93% detí sa učilo slovenčinu v rámci vyučovacích hodín, aj túto možnosť by boli stratili. Nížanskú školu navštevujú aj žiaci z Legíndu a Dolných Petian, odkiaľ ich denne vozia mikrobusmi. Preto sa vedenie školy naštartovalo spoločne s obecnou samosprávou a slovenským národnostným voleným zborom, poobzerali sa po skúsenostiach susedov iných národností, poradili sa na patričných miestach a prijali vážne rozhodnutie: Slovenská národnostná samospráva sa bude uchádzať o úlohu prevádzkovateľa Národnostnej základnej školy Kálmána Mikszátha v Níži. 1. septembra 2016 sa tak aj stalo.

„Našu školu považujeme za svoju,“ povedal starosta obce Gábor Styevó, potomok prvej, v obci písomne zaregistrovanej slovenskej rodiny. „I keď je zatiaľ ešte mnoho otázok, na ktoré hľadáme odpovede. Aby sa mohla stať prevádzkovateľom školy národnostná samospráva alebo cirkev, musí inštitúcia vyhovieť rôznym kritériám, na tom priebežne pracujeme,“ povedal.

„Preto sme museli hneď investovať peniaze na vybudovanie špecializovanej triedy na vyučbu technickej výchovy,“ dodáva predsedníčka slovenského voleného zboru, bývalá riaditeľka základnej školy Zuzana Kučerová, ktorá vynikajúco pozná potreby inštitúcie. „Nakúpili sme zariadenie pre špecializovanú triedu na výtvarnú výchovu. Len výmena tabúľ v triedach stála 350-tisíc forintov. Napriek tomu sa zdá, že nám nehrozia finančné problémy.“

„Aj doteraz sme pomáhali, keď to bolo potrebné, napríklad vyplatiť jubilejné odmeny, aj naďalej budeme držať nad školou ochrannú ruku,“ prevzal slovo opäť starosta.

„Teraz sa pripravujeme prevziať školu v Horných Peťanoch,“ dodáva Zuzana Kučerová. „Nechceme ju fyzicky, nech len zostanú deti doma v obci, len bude naším detašovaným pracoviskom. Našťastie teraz sa aj vláda snaží poskytovať finančnú pomoc školám mimo hlavného mesta. Aj my sme dostali prednedávnom slušnú sumu a vlani koncom roka tiež.“

„Škola je pre dedinu dôležitá,“ vysvetľuje starosta, ktorý aj sám má tri deti a dve sú žiakmi miestnej ustanovizne. „Škola, škôlka, cirkev, posilňujú pocit identity, vernosti k obci. Snažíme sa vytvárať pracovné miesta, napríklad rozbehli sme výrobu betónových tvárnic. A narodilo sa aj viac detí. Chceli by sme vytvoriť detské jasle pre 12 detí. Prisťahovali sa k nám rodiny, ktoré chcú žiť v rodinných domoch, v čistom, zdravom prostredí a tu si ešte môžu dovoliť kúpiť pozemky. Zintenzívnil sa predaj obecných pozemkov, aby sa dedina mohla rozvíjať. Zintenzívnil sa aj spoločenský život obce. Teraz hľadáme zdroje na zakúpenie autobusu pre 30 osôb. Keby len 5 rokov mala školu prevádzkovať slovenská samospráva, aj tak tým môžeme iba získať. Dôležitá je neustála komunikácia, sme si blízki a sme aj blízko jeden druhému. V jednote je sila,“ povedal na záver starosta.

„Škôlkarov máme 50,“ zapojí sa do rozhovoru poverená riaditeľka inštitúcie Eva Sztankóová-Stefliková, ktorá prevzala vedenie školy po náhlom úmrtí riaditeľa Jozefa Zentaiho. Aj materská škola pracuje podľa národnostného programu, slovenčinu vyučujú národnostné učiteľky. „V našej inštitúcii pracuje 14 pedagógov, dvaja na polovičný úväzok a šiesti sú externí. Žiakov je 118, z nich 48 dochádza. Najpočetnejšia je 6. trieda, hodina slovenčina tam prebieha v dvoch skupinách. Atila Rusnák učí pokročilejšiu skupinu a Zuzana Kučerová tú „pohodlnejšiu“. V škole sa stravuje 82 detí. Všetci naši žiaci sa zúčastňujú na programe Ovocie pre školákov a Školské mlieko. Musím dodať, že kakao je v tomto programe najpopulárnejšie a deti majú najmenej rady jogurt.

Chceme pestovať jazyk svojich predkov, preto sa zúčastňujeme rôznych národnostných súťaží. Máme niekoľko krúžkov, napríklad remeselnícky, bábkarsky, či divadelný krúžok. Chceme si zaopatriť hrnčiarsky kruh, venujeme sa ľudovej hudbe i tancu. V našej škole pôsobí aj základná hudobná škola, v ktorej vyučujú pedagógovia z Hudobnej školy Márka Rózsavölgyiho v Balašských Ďarmotách. Veľmi dobre sa rozbehol Bozsikov futbalový program, do ktorého sa zapojili nielen chlapci, ale aj dievčatá.“

Pani riaditeľka sa hneď aj ospravedlnila, lebo v škole práve prebiehal projekt Bezpečnosť na cestách, keď jedáleň „obsadili“ príslušníci polície, prednášajúci o bezpečnom správaní sa nielen na cestách, ale aj na verejných priestranstvách.

V Základnej škole Kálmána Mikszátha v Níži učia dvaja slovenčinári, Katarína Kajtárová a Atila Rusnák na plný úväzok. Vážnu úlohu zohrávajú slovenčinárky – dôchodkyne, Margita Szobonyová, mimochodom vedúca slovenského klubu Jasienky, a Zuzana Kučerová.

„Podarilo sa mi získať Zuzku Bánovú,“ potešila sa predsedníčka slovenskej samosprávy. „Ona nastúpi namiesto mňa, ja už nebudem učiť. Máme radosť aj z Atilu Rusnáka, aj keď je trochu prísny. Nech však povie sám, ako si u nás zvykol,“ odovzdala slovo mladému univerzitnému doktorandovi vedúca voleného zboru.

„Okrem školákov sa venujem aj škôlkarom. Zdravia ma ahoj, ale sú ešte malí, takže im to prepáčim,“ hovorí s úsmevom slovenčinár, ktorý má aj aprobáciu maďarčina a pol roka učí v Níži. Predtým vyučoval v Dabaši. Pod dohľadom Atilu Rusnáka sa nížanskí školáci chystajú na množstvo podujatí, napríklad na komunikačnú súťaž v Ďurke, ale aj na Veršovanky. Od Spievaniek dá vraj radšej ruky preč, nemuselo by to dobre dopadnúť, priznáva úprimne. Žiaci školy v Níži sa pripravujú na Mikszáthove dni a viacerí žiaci učiteľa A. Rusnáka sa prihlásili do súťaže Prečo mám rád slovenčinu, prečo mám rád Slovensko. Dávid Veres si dokonca vybral ako obľúbenú osobnosť Jána Kollára a jeho Slávy dcéru. Marko A. Miklian si trúfol na Antona Bernoláka. Päť siedmakov sa zúčastnilo na Celoštátnej študijnej súťaži žiakov základných škôl.

„Som prísny na svojich žiakov, priznávam, ale mám ich rád. Pomaly si na seba zvykáme. Najmä s tými sa mi darí dobre spolupracovať, ktorých učím aj slovenčinu aj maďarčinu. Vidím, že keď majú úspechy, tak im stúpa aj sebavedomie. Keď niečo zaujímavé vymyslia, napíšu, ako ostatne pozoruhodný prepis dobre známeho príbehu o Popoluške, tak to uverejníme napríklad na sociálnych sieťach,“ chváli svojich žiakov A. Rusnák.

Nížania radi chodia na výlety, aj do táborov. Boli v Bratislave, či Jasení pri Hronci, v Polomke i Betliari. Plány majú, ich uskutočnenie závisí od toho, koľko peňazí získajú. Nielen škola, aj obec má veľmi dobré kontakty na Slovensku. V obci Nimnica neďaleko Veľkého Krtíša, ba aj v Polomke, ktorá leží 20 km od Banskej Bystrice, našli priateľov, s ktorými sa radi navštevujú.

Erika Trenková

Foto: autorka