Sme žiaci slovenskej školy v Slovenskom Komlóši. Okrem slovenského jazyka sa učíme v rámci slovenskej vzdelanosti i národopis. Tam sa dozvedáme o tom, ako žili naši predkovia.

Onedlho bude výročie presídlenia Slovákov na Komlóš. Na tieto udalosti si spomíname a tradície, ktoré približujú život našich predkov, udržujeme. Preto sme sa rozhodli, že v jednu sobotu si upečieme chlieb.

Chlieb považujeme za veľmi dôležitú potravinu. Tak ako kedysi, aj dnes si bez chleba nevieme predstaviť život. Je to základná potravina ľudstva. Ľudia kedysi modlitbami prosili oň bohov. Chlieb bol aj pre našich predkov symbolom istoty, života.

Aj naše pečenie chleba si vyžadovalo náročnejšiu prípravu. Najprv sme sa dohodli, že ho budeme piecť v sobotu. Potom sme oslovili evanjelického farára Attilu Spišáka, pretože Evanjelická farnosť v Komlóši vlastní Remeselnícky dom a v ňom je pravá pec na pečenie chleba aj s potrebným náradím. Pán farár našu aktivitu uvítal a poradil nám, že pri pečení nám veľmi pomôžu manželia Anna a Pavol Kmeťkovci. Medzi tým sme si na hodinách národopisu pozreli podrobnosti o pečení chleba na stránkach Retro Komlóš.

Kedysi piekli v peciach veľké okrúhle domáce chleby. Bola to výlučne práca žien – gazdín. Ony poznali tajomstvo prípravy chleba. Museli dodržiavať tri základné podmienky: dobrá múka, dobre vymiesené cesto, dobre vykúrená pec. Ujo Kmeťko nám vysvetlil, že pece vykurovali zetkami (kukuričnými steblami, alebo slamou), pretože tu na Dolnej zemi bolo málo dreva.

Takto krok po kroku sme začali aj my. Ujo Kmeťko nám ukázal, ako sa musí vykúriť pec, potom sme pristúpili k dávkovaniu múky a potrebných surovín. Každý z nás zamiesil svoj chlieb pod vedením tety Kmeťkovej. Ona nám hovorila, ako postupovať, a my sme sa pustili do práce. Niektorým sa zdala zdĺhavá a strácali trpezlivosť, iní zase trpezlivo miesili a očakávali výsledok svojej práce. Keď sme domiesili, dali sme chlieb vykysnúť na teplé miesto. Tento čas sme využili na prípravu predmetov, ktoré sa spájajú s Veľkou nocou. Uplietli sme z prútia ozdoby na dvere, vyrobili sme papierových zajačikov. A už prišiel čas na ďalšie miesenie chleba. Tentoraz sme ho miesili už na stole, formovali a vložili do pece. Veľmi netrpezlivo sme čakali, kým sa chlebík upiekol. Teplý chlieb sme potreli slanou vodou a nechali vychladnúť.

Zatiaľ sme si ešte raz zopakovali, ako sa pečie chlieb. Hovorili sme po slovensky. Využili sme nasledujúce výrazy, ktoré nám ponúka učebnica: vykúrenie pece, dávkovanie múky, miesenie cesta, sádzanie do pece, vyberanie upečeného chleba. To posledné bolo pre nás najkrajšie, pretože po vybratí chleba sa šírila prekrásna chlebová vôňa po celej miestnosti. Pripomenuli sme si aj niektoré múdrosti o chlebe: Chlieb a voda musia byť dobré, inak život nemá cenu. Kto krivo krája chlieb, krivo vychádza aj s ľuďmi. Kto si nevie chlieb odkrojiť, nevie si naň ani zarobiť. Chlieb sa nikdy nepreje.

Pomaly sa končil tento pre nás veľmi príjemný deň. Máme na čo spomínať, presvedčili sme sa, že raz zažiť je lepšie, ako stokrát počuť. Tiež sme si uvedomili, že miesenie chleba bola ťažká práca. Moderná doba nám umožňuje a uľahčuje takéto namáhavé práce, avšak my si už budeme pamätať, že chlieb je potravina, ktorú nehádžeme do koša.

Sľúbili sme si, že takého praktické hodiny národopisu budeme robiť častejšie, a aby sme slovo dodržali, na budúcu sobotu pripravujeme spolu s Evanjelickým zborom pečenie kvasienok. Je to typické komlóšske jedlo, vlastne sú to malé parené buchty ochutené orechmi, makom a škoricou. Sú robené tak, aby sa dali konzumovať aj na slano (so syrom, alebo tvarohom).

Tento sobotný deň nám pomáhali naše triedne učiteľky Eva Prohádzková, Alžbeta Boborová, Marika Fülöpová. Prišla medzi nás aj pani učiteľka Anna Ondrejová, ktorá nám aktívne pomáhala dobrými radami pri pečení chleba, pretože má s touto činnosťou skúsenosti. Pekáva si totiž každý týždeň chlieb doma a to tak, že ho ručne miesi a pečie ho v elektrickej rúre.

Ochutnali sme aj zemiakový chlieb, ktorý pekávali na Slovensku – mal trochu inú chuť. Bolo to preto, že nemali toľko obilia ako na Dolnej zemi, ale zase mali viac dreva na vykúrenie pece.

Na záver celej aktivity sme si modlitbou pripomenuli, že aj v súčasnej modernej dobe veriaci prosia o chlieb každodenný. Našli sme tak spojenie našich tradícií s dneškom, vyskúšali na vlastnej koži, aké je to, keď si musíme zaslúžiť, čo dostaneme.

Radi sa s vami podelíme o naše zážitky, srdečne pozývame všetkých, ktorí majú záujem o takéto aktivity.

žiaci ZŠ v Slovenskom Komlóši, M. Stračinová

Foto: A. Boborová