Aj v tomto roku sa žiaci z Maďarska spolu so svojimi vrstovníkmi zo Srbska, Chorvátska, Rumunska, Spojeného kráľovstva, Cypru a USA zapojili do literárnej súťaže Prečo mám rád slovenčinu, prečo mám rád Slovensko.

Spolu prispeli 136 súťažnými prácami popri 450 literárnych prácach zo Slovenska. Súťažné práce posudzovalo 15 porotkýň v štyroch kategóriách, všetci účastníci zo zahraničia tvorili samostatnú 4. kategóriu.

Dvadsiaty piaty ročník tejto súťaže s medzinárodnou účasťou vyhlasovanej Ministerstvom školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky a podporovanej Ministerstvom kultúry Slovenskej republiky, Maticou slovenskou, Jazykovedným ústavom Ľudovíta Štúra Slovenskej akadémie vied, Spolkom slovenských spisovateľov, Slovenským pedagogickým nakladateľstvom Mladé letá, Štátnym pedagogickým ústavom, Úradom pre Slovákov žijúcich v zahraničí a Vydavateľstvom Matice slovenskej sa niesol v znamení Roka Jozefa Miloslava Hurbana (pripomíname si v ňom 200. výročie narodenia tejto významnej osobnosti slovenského národného obrodenia). Tento rok je zároveň rokom 230. výročia prvého pokusu o kodifikáciu slovenského spisovného jazyka Antonom Bernolákom. Pri jeho soche v Nových Zámkoch sa 2. júna začal slávnostný program vyhlásenia výsledkov súťaže a ďalej pokračoval v historickej jazdiarni.

Pre 17 ocenených zahraničných žiakov – z toho 1 z Veľkej Británie, 3 z Chorvátska, 2 z Rumunska, 8 zo Srbska a 3 z Maďarska – a ich pedagógov pripravil Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí 6-dňový poznávací pobyt na konci s prevzatím cien v Nových Zámkoch. Z Maďarska v tomto školskom roku boli teda traja ocenení žiaci. Zo ZŠ a MŠ Kálmána Mikszátha z Níže to bol Dávid Veres (pripravujúci pedagóg Atila Rusnák). Napísal prózu O Jánovi Kollárovi. Zo Slovenského gymnázia, základnej školy, materskej školy a kolégia v Békešskej Čabe svojimi prácami odbornú porotu zaujali dvaja žiaci gymnázia (pripravujúci pedagóg Ján Pitoňák). Csaba Bajczer (z 9. ročníka) získal čestné uznanie poroty za prózu Komlóšska slovenčina a Bence Püski (z 11. ročníka) za Tranoscius starej mamy bol tiež ocenený čestným uznaním. Csaba vo svojej práci okrem iného o slovenčine píše: „Mohol by som ju mať nerád, keď sa mi ňou odmalička prihovárajú najbližší, keď vychádza z mojich génov, hreje ma a oslobodzuje?“ Bence ukončil svoju prózu slovami: „Dnes si čoraz viac uvedomujem veľkosť útlej, ťažkou fyzickou prácou zrobenej a k zemi sa skláňajúcej múdrej slovenskej ženičky z Dolnej zeme. Ona je tou odpoveďou na otázku: Prečo.......?“

Obidvaja ocenení sa tešili z pobytu a vychutnávali si krásu slovenčiny od západného až po východné Slovensko i s pripravujúcim pedagógom a ďalšími zahraničnými Slovákmi. Od Seneckých jazier sa autobusom premiestnili na Spiš, v ktorého centre, v Spišskej Novej Vsi ich na radnici slávnostne prijal primátor mesta Ján Volný. Prechádzali sa po najdlhšom šošovkovitom námestí nielen na Slovensku, ale v celej Európe. Ešte pred krátkou letnou búrkou sa stihli pozrieť na Spiš z najvyššej kostolnej veže na Slovensku, Rímskokatolíckeho farského kostola Nanebovzatia Panny Márie. Chodenie po schodoch bolo prípravou na turistickú prechádzku na Tomášovský výhľad v Slovenskom raji.

Nechýbalo ani kultúrne osvieženie v Spišskom divadle pri Troch vlasoch deda vševeda a zážitková výstava spojená s tvorivou dielňou v Galérii umelcov Spiša. Na ďalší deň zavítali do perly Spiša Levoče. Ohromil ich najvyšší gotický drevený oltár na svete zhotovený majstrom Pavlom v Bazilike sv. Jakuba, obdivovali mesto a veľa sa o ňom dozvedeli vďaka sprievodkyni, ktorá im prezradila veľa zaujímavostí. Zase sa trochu zapotili pri výstupe na Mariánsku horu. Stálo to však zato! Mohli sa stíšiť v ďalšej levočskej bazilike na jednom z najväčších pútnických miest na Slovensku. Jeho začiatky spadajú až do 13. storočia. Vieru ľudí nedokázal premôcť ani obludný komunistický režim, navštevovali ho i napriek ťažkostiam. Dodnes sa tu koná vždy prvú júlovú nedeľu v roku veľká púť. Od vysokých múrov Baziliky navštívenia Panny Márie si mohli naši zahraniční pútnici pozrieť Levoču i časť Spiša ako na dlani. Aký by to bol návštevník Spiša, keby vynechal Spišský hrad? Veď je to najrozsiahlejší slovenský hrad umiestnený na travertínovom brale, takže i pri výstupe k nemu a prechádzke po ňom sa trochu zapotíte.

Mladí súťažiaci zo zahraničia však nasávali všetko slovenské. Ako vyjadrili viacerí významní hostia na slávnostnej ceremónii na konci pobytu pri odovzdávaní cien v Nových Zámkoch, láska k slovenčine a Slovensku by sa mohla stať v nových obrazoch zdrojom prác týchto mladých talentov i v budúcom 26. ročníku súťaže.

Ďalšia súťaž čabianskych žiakov

Slovenská škola v Békešskej Čaba mala v tomto roku ešte jednu ocenenú literátku, a to v základnej škole. V súťaži Literárne Košice Jána Štiavnického ako jediná z Maďarska získala 2. miesto v kategórii prózy Hilda Henriett Horváthová so svojou modernou rozprávkou Každý deň bojujem s trojhlavým drakom. A tak sa vďaka predsedovi Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí Jánovi Varšovi tiež vydá za odmenu na prázdninový pobyt na Slovensko.

Ján Pitoňák

Foto: autor