Aj táto pesnička zaznela z úst detí cestou domov v autobuse po celotýždennom tanečnom tábore, ktorý sa v tomto roku konal v Novom Meste pod Šiatrom – Baňačke.

Hlavným podporovateľom tábora bolo Ministerstvo ľudských zdrojov, organizačnú úlohu zobral na seba Spolok pripeštianskych Slovákov Dolina, odbornú prácu garantoval Ústav kultúry Slovákov v Maďarsku (ÚKSM).

Celoštátny slovenský národopisný a tanečný tábor pre deti a mládež, ako aj v predošlých rokoch, sa začal hneď po skončení školského roku. Teraz to vychádzalo v termíne 19.–24. júna. Za krásnu atmosféru „zodpovedalo“ rekreačné zariadenie Smaragdvölgy, ktoré bolo dejiskom tohtoročného tábora. Jedinečné zemplínske prírodné prostredie ihneď očarilo deti, ktoré prišli z rôznych obcí z celého Maďarska, z Dunaeďházu, Malej Tarče, Čívu, zo Slovenského Komlóša, z Budapešti ale aj z Alkáru.

Prvý deň po dlhej ceste miestne členky speváckeho zboru Rozmarín privítali deti tradičnými jedlami Baňačky, plnenou kapustou a plnenými parenými buchtami. Pri obede tábor otvorila riaditeľka ÚKSM Katarína Király a predstavila aj pedagógov ľudového tanca Attilu Juhásza a jeho manželku Veroniku Lagziovú. Po obede sme si pozreli najvýznamnejšie pozoruhodnosti dedinky a to gréckokatolícky kostol a zemplínsku slovenskú národopisnú zbierku. Veľmi zaujímavý výklad tu mali etnologička K. Király a členka speváckeho zboru Rozmarín Mária Holodová (pre účastníkov tábora iba teta Marika), ktoré sa snažili odpovedať na všetky otázky detí. Teta Marika sa inak stala aj ikonickou osobnosťou v očiach detí počas celého týždňa. Každý deň pre ne pripravila zákusok na desiatu, aby pri tancovaní mali dostatok energie. Veľmi aktívny prvý deň sa skončil zoznamovacím tanečným domom, aby sa deti navzájom spoznali.

Každé predpoludnie bolo venované tancom a keďže sme boli na Zemplíne učivom boli zemplínske tance a piesne z Baňačky. Popoludňajšie hodiny sme venovali kreatívnym dielňam, výletom a spoločným hrám. V utorok popoludní sme maľovali ľanové batohy s tradičnými motívmi z Pišpeku, z povodia Galgy a zo Slovenského Komlóša. Zdrojom týchto motívov bola v tomto roku maľovanka vydaná ÚKSM pod názvom Ornamentika. V stredu popoludní sme sa pozreli na krásnu prírodu aj zhora, vyskúšali sme lanovku v Parku dobrodružstiev v Novom Meste pod Šiatrom.

Štvrtok bol vyvrcholením tábora. Celé predpoludnie bolo venované choreografiám, ktoré sme si potom spolu s rôznymi súbormi zatancovali na hlavnej ulici v Košiciach. Jubilejná karička 2017 otvorila aj 36. ročník medzinárodného folklórneho festivalu Cassovia Folkfest. Okrem spoločného tancovania karičky išlo aj o vytvorenie slovenského rekordu v tancovaní karičky. Po tancovačke vyhlásili, že karičku spolu zatancovalo 867 tanečníkov. Novinkou bolo, že tanečníci na 9 sekúnd „zamrzli”, teda prestali tancovať a tak vznikol nový ustanovujúci rekord, pretože takto ešte nikto karičku netancoval. Po spoločnom tancovaní dostali deti za odmenu zmrzlinu a pozreli sme si aj Dóm sv. Alžbety a spievajúcu fontánu.

Piatok bol venovaný opäť kreativite, pripravili sme rôzne náramky, náhrdelníky, ozdoby na kľúčiky, k čomu sme využívali stužky, perličky alebo farebné špagáty. Cestou do osvetového strediska na skúšku sme prekvapili tetu Mariku a zaspievali sme jej pod oblokom naučené pesničky z Baňačky a poďakovali sme sa jej za starostlivosť počas tábora. Popoludní sme si preopakovali celotýždenné učivo a cez prestávku nám energiu dodali Marikine lekvárové šišky. V sobotu ráno smutne, ale obohatení množstvom zážitkov sme sa rozlúčili s dejiskom tohtoročného tábora a vydali sme sa na cestu domov s tým, že sa o rok opäť stretneme.

Katarína Karkušová

Foto: autorka

Podujatie sa uskutočnilo vďaka finančnej podpore Správy fondov Ministerstva ľudských zdrojov z konkurzu s číslom:

NEMZ-TAB-EPER-17-0329