Slovenská samospráva Békešskej župy zorganizovala 15.-20. júla už štvrtý raz folklórny tábor.

V tomto roku sme zase zavítali do Kardoša. Tábor sa začal v nedeľu popoludní. Spolu s učiteľkou Erikou Szatmárovou Baloghovou a predsedníčkou miestnej slovenskej samosprávy Juditou Fábriovou sme čakali deti v Integrovaných spoločenských a servisných priestoroch (maď. skratka IKSZT). Deti prišli z tých obcí, kde sa v miestnych školách slovenčina vyučuje ako predmet, alebo majú menší počet hodín, alebo sa vôbec nevyučuje (Csabaszabadi, Čabačud, Kardoš, Kondoroš, Kétšoproň, Telekgerendáš, Irminčok, Veľký Bánhedeš). Cieľom tábora je oboznámiť tieto deti so slovenskou kultúrou, jazykom a zvykmi.

V pondelok ráno sa začala spoločná práca. Vytvorili sme dve skupiny, jedna sa učila hrať na citare a precvičovala slovenské piesne z Békešskej župy. Druhá skupina tancovala a skúšala detské hry. Hlavnou historickou témou bolo 300. výročie znovuosídlenia Békešskej Čaby. Podľa malých zošitov, ktoré vydala Organizácia slovenskej mládeže v Maďarsku, robili staršie deti na túto tému projektové práce a menšie deti kreslili.

V utorok ráno sme sa pobalili a vybrali sme sa do susedného Kondoroša. V miestnom oblastnom dome nás čakali členky slovenskej samosprávy. Tu sme si pozreli oblastný dom a deti s radosťou vyskúšali tradičné detské hračky. Po obede sme zašli do evanjelického kostola a urobili sme si spoločnú fotografiu pri chýrnej čárde. V reštaurácii Napsugár deti čakala veľká práca. Spolu s členkami miestneho slovenského klubu museli pripraviť svoju večeru – tradičné halušky, po kondorošsky rezance. S veľkou chuťou sa dali do práce. Na túto akciu sme pozvali aj generálneho konzula Slovenskej republiky v Békešskej Čabe Igora Furdíka, s ktorým sme sa porozprávali o tom, aký je rozdiel medzi slovenskými a maďarskými haluškami. Takže na večeru boli rezance s tvarohom a kapustou.

V stredu sme odcestovali do Gyomaendrődu. Predpoludním sme najprv pripravovali tradičné koláče, ktoré sa tu piekli na svadbu. Kým sa piekli v peci, pozreli sme si nemecký oblastný dom. Popoludnie sme strávili na miestnom kúpalisku.

Vo štvrtok predpoludním sme ďalej nacvičovali piesne a tance, popoludní boli skúšky. No deti sa mohli popoludní i večer zabaviť ručnými prácami, z korálikov a z priadze si zhotovili náramky priateľstva a náhrdelníky.

Podvečer po nás zasa prišiel autobus a odviezol nás do Sarvaša, kde sme si pozreli, ako tancujú „veľkí”. Vystúpenie 50-ročného Tanečného súboru Tešedík sa nám veľmi páčilo.

V piatok popoludní prišli na záver aj rodičia, ktorí si pozreli krátke vystúpenie svojich detí. Verím, že sa deti cítili dobre, a aby nezabudli na dni strávené v tábore, dostali na pamiatku tričko.

Erika Tóthová

Foto: autorka