„Táto knižka je pekná, veľmi sa mi páči,“ povedal šesťročný chlapček, keď zbadal v mojich rukách nového Slovenčinára. Ostal som milo prekvapený, že obal časopisu Pedagogického metodického centra Slovákov v Maďarsku, ktorý je jedinou národnostnou metodickou publikáciou v Maďarsku, ako aj slovenským pedagogickým časopisom vychádzajúcim za hranicami Slovenska, sa stal predmetom jeho pozornosti.

Niet divu, jeho vzhľad je naozaj pútavý. Na obale sú vyobrazené dve číslice spojené zlatým vavrínovým vencom a v pozadí vidieť svetelné efekty ohňostrojov. Týmto vydavateľ upozornil na dve významné jubileá roku 2019 v oblasti školstva: 70. výročie založenia slovenského národnostného školstva v Maďarsku a storočnicu Gymnázia Jána Kollára v Báčskom Petrovci.

Slovenské školstvo v Maďarsku jubiluje

„Rok 2019 [...] bol pre slovenskú komunitu v Maďarsku významný tým, že sme si pripomenuli 70. výročie založenia slovenského národnostného školstva. Vznik tohto školského systému bol poznačený práve ukončenou výmenou obyvateľstva medzi Československom a Maďarskom [...]. Treba však uviesť, že napriek ťažkému historickému obdobiu vznikol založením týchto škôl prvý systém štátnych škôl, kde sa vyučovalo po slovensky. V týchto inštitúciách sa vzdelávala prvá povojnová generácia slovenských intelektuálov, vrátane učiteľov. Na týchto základoch sa neskôr vyvinul dnešný systém slovenského národnostného školstva v Maďarsku,“ prihovára sa na prvých stranách aktuálneho vydania predsedníčka Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku, vydavateľa časopisu, Alžbeta Hollerová Račková. Keďže tentoraz chýba prívet hlavnej redaktorky Edity Pečeňovej, predstaviteľka najvyššieho voleného zboru čitateľa stručne oboznámi aj s obsahom. Odborné príspevky pochádzajú z X. seminára slovenských dolnozemských učiteľov a z III. stretnutia slovenských dolnozemských učiteliek materských škôl v Nadlaku. Predsedníčka sa v predslove zmieňuje aj o odovzdávaní cien a Pamätných listov Samuela Tešedíka s vierou, že životná dráha laureátov bude príkladom nielen pre mladých kolegov, ale pre všetkých.

Tešedík: Máme vyučovať nie pre školu, ale pre život

Čitatelia sú už dozaista zvyknutí na to, že na prvých stranách sa nachádzajú aktuality zo života pedagogickej obce. Aj terajšie číslo sa zaoberá hlavne Cenou Samuela Tešedíka za rok 2019 a predstavuje životnú dráhu vyznamenaných. Vo veľkej sále Slovenského gymnázia, základnej školy, materskej školy a kolégia 11. októbra v Békešskej Čabe za celoživotné dielo ako významný príspevok trvalej hodnoty pre rozvoj slovenskej vzdelanosti v zahraničí Cenu Samuela Tešedíka prevzala Katarína Čamborová zo Slovenska. Juraj Súdi zo Srbska bol odmenený za mimoriadnu voľnočasovú činnosť vyvíjanú pre deti a mládež v slovenských komunitách v zahraničí. Túto prestížnu cenu získali aj Ján Kukučka z Rumunska a Monika Szelényiová z Budapešti za didakticko-metodickú prácu vykonávanú v prospech vzdelávania v slovenskom jazyku v zahraničí. Pamätný list Samuela Tešedíka za vzornú reprezentáciu školy na súťažiach národnostných škôl v domovských krajinách alebo v zahraničí porota udelila Jaroslave Števkovej zo Srbska, za prínos a tvorivosť v oblasti výchovno-vzdelávacej práce s deťmi a mládežou v komunitách zahraničných Slovákov Márii Karolíne Bonteovej z Rumunska a Sarvašanke Zuzane Čičeľovej Korbeľovej.

Škola ako miesto národnostného uvedomovania

Pre obsiahlosť príspevkov pedagógov z Chorvátska, Rumunska, Slovenska, Srbska a z Maďarska, celkovo 15, vyberáme iba tie naše. Ako tretiu v poradí si môžeme prečítať prácu Judity Molnárovej Príbojskej z Békešskej Čaby na tému Tradície verzus súčasnosť. „Dnes je aktuálna požiadavka priblížiť dieťaťu od útleho veku hmotné a duchovné dedičstvo našich predkov takou formou, aby vnímalo jeho krásu, tajomnosť a čaro, aby sa cez vlastnú tvorivú činnosť stávalo otvorenejšie, prístupnejšie svojmu okoliu. Vzťah ku kultúrnemu dedičstvu, k jeho hodnotám je ovplyvnený nielen prostredím, v ktorom dieťa žije a vyrastá, ale závisí aj od samotných pedagógov, ako chápu význam kultúrnych hodnôt a ako ich dokážu interpretovať deťom a pestovať v nich zmysel pre hodnoty. Podporovať vzťah a rozvíjať cit k ľudovému umeniu a spoznávať vzácne dedičstvo našich predkov je naliehavé pri výchove dieťaťa na všetkých stupňoch škôl,“ začala autorka všeobecne o tradícii a súčasnosti v školstve. Tieto zdanlivo vzdialené pojmy sa v ich ustanovizni zhmotnili v dvoch predmetoch: v peci a cestovnom pase. „Veľakrát bolo v hovorovej reči počuť: pri peci, pod pecou, za pecou, kvety v peci. Teplo domova pri peci a v surdíku bolo pre základné uspokojovanie potreby tepla a pohody zo zohrievania súčasťou života rodiny. [...] Mala príťažlivú dostredivú silu, ťahalo k nej oslobodzujúce uvoľnenie. Pripomínajú to pôvodné príslovia a porekadlá: Zakúrená pec, to je milá vec,“ píše J. Molnárová Príbojská. Druhý predmet bol vydaný Slovenským gymnáziom, základnou školou, materskou školou a kolégiom v Békešskej Čabe a „bádateľa“ pozýva na interaktívnu cestu mozaikou dejín 300-ročnej metropoly. „Z didaktického hľadiska vidíme najvýraznejšie výhody v tom, že využívanie modernej techniky vo vyučovaní je pre žiakov atraktívne, je to štýl výučby, ktorý ich baví. Využitím modernej didaktickej techniky upútame ich pozornosť. Je to pre nich motivácia a povzbudenie do ďalších činností. [...] Testovanie a skúšanie prostredníctvom počítačov umožňuje učiteľovi rýchlo a jednoducho vyhodnocovať a porovnávať výsledky žiakov. Pri vyučovaní pomáha uľahčiť žiakom pochopenie preberaného učiva, motivuje žiakov k vyššej aktivite a dodáva im pocit pracovnej úspešnosti,“ zmienila sa v príspevku J. Molnárová Príbojská o brožúre, ktorá má 18 kapitol.

O škole budúcnosti, kde sa deti učia rady

O niekoľko strán ďalej natrafíme na prednášku Anikó Podaniovej o používaní neformálnych vyučovacích metód na hodinách slovenského jazyka a literatúry. „Keď chceme, aby sa dnešná generácia vzdelávala s radosťou, nemôžeme sa spoľahnúť len na zošity a knihy, treba zručne používať technické prostriedky, nemôžeme len vysvetľovať počúvajúcim, ale treba ich usmerňovať a podnecovať k získavaniu nových informácií. Klasický typ vyučovacej hodiny už nie je taký pútavý ako kedysi,“ konštatuje na úvod A. Podaniová. Život Slovenskej základnej školy, materskej školy a kolégia v Sarvaši približuje z dvoch strán. Na jednej strane tradície oblečú do novej formy, na druhej v rámci projektu Metodická obnova pre školu v budúcnosti zavedú projektové vyučovanie a vytvoria únikové izby. „Ako sa úniková izba postupne zariaďovala, urobili sme reťaz zaujímavých úloh, aby sme deti dokázali zaujať. Nové výzvy, nové prostredie, hravá forma práce a deti ani nezbadali, ako nadobudnuté vedomosti vedia adaptovať a zužitkovať pri riešení jednotlivých úloh,“ spomína v štúdii A. Podaniová. Autorka sa zmieňuje aj o tom, že projektové vyučovanie v škole je zatiaľ zavedené v štyroch ročníkoch. Dodáva, že sarvašský kolektív na spestrenie vyučovacích hodín používa aj iné internetové programy ako LearningApps.org či worldwall.net, a využíva aj blogovú stránku hravoposlovensky.blogspot.com.

Moderné učebné pomôcky v službách učiteľov

Po prečítaní niekoľkých štúdií sa dostaneme aj k príspevku Marianny Bajczerovej Melegovej. Učiteľka zo Slovenskej dvojjazyčnej základnej školy v Slovenskom Komlóši sa podelila o dva programy, ktoré využíva vo výchovno-vzdelávacom procese. „Jeden typ úloh používam pri spracovaní textu a nacvičovaní komunikácie. Spracúvam ich pomocou programu Mimio, ktorého výhodou je, že pomocou neho môžeme vytvoriť úlohy na digitálnu tabuľu používaním vlastných slov, obrazov a geometrických tvarov. [...] Druhým, často používaným programom je pre mňa dobre známy Power-Point. Pre žiakov vyššieho stupňa som vtipnými obrazmi spestrené úlohy zostavila na nacvičovanie rodov a skloňovania podstatných mien. Tiež pomocou tohto programu som zostavila upevňujúce úlohy na vyučovanie vybraných slov,“ zmienila sa o svojich skúsenostiach autorka. „Na základe uvedených príkladov a z ich používania získaných skúseností tvrdím, že sa nemôžeme vyhýbať používaniu digitálnych učebných pomôcok, lebo aj na hodinách slovenčiny musíme poskytovať žiakom výučbu, z ktorej okrem nových znalostí získajú aj zážitky,“ konštatovala na záver M. Bajczerová Melegová.

Stále treba hľadať nové cesty

Sériu prednášok z radov Slovákov v Maďarsku uzatvára príspevok Evy Motyovszkej z Békešskej Čaby. Vychovávateľka spomenula, že na zefektívnenie práce kolektív považuje za veľmi dôležité udržiavať neustále aktívny kontakt s rodičmi. Okrem tradičných foriem ako dni otvorených dverí, zápis, čas adaptácie na škôlku, rodičovských združení a stálych programov, materská škola rodičom ponúka aj nové formy spolupráce. „Zaviedli sme také nové programy, ktoré by mohli zaujať rodičov. Napríklad galéria. Na začiatku popoludňajšieho programu otvoríme v aule školy výstavu prác škôlkarov, súčasťou je aj krátke vystúpenie detí na aktuálnu tému. [...] Po otvorení pokračuje program vždy nejakou remeselníckou činnosťou,“ podelila sa autorka zo škôlky, ktorá má obnovenú webovú stránku a disponuje i skupinou na Facebooku. Vychovávatelia inštitúcie musia viesť aj tzv. List osobnosti o dieťati. E. Motyovszká spomenula, že popri tradičných podujatiach ako napríklad Deň detí, Vianočný trh alebo tematizovaný Tanečný ples, ustanovizeň plánuje aj nové programy pre deti a ich rodičov. O prezentovaní slovenskej národnostnej identity je program My sme slovenskí škôlkari, novými aktivitami bude slávenie Dňa otcov v rámci Rodinného dňa, Svetového dňa seniorov a plánuje sa séria prednášok pre rodičov o výchove detí.

Na záver môžeme konštatovať, že aktuálne vydanie Slovenčinára nesklamalo, ale ani neprekvapilo. Časopis určený predovšetkým pre pedagogickú obec opäť poskytuje niekoľko metodicko-odborných nápadov rozličnej kvality. Je len na čitateľovi – učiteľovi, či rady prijme alebo nie, no niektoré sú naozaj pozoruhodné.

Atila Rusnák

Foto: autor

Vzhľadom na mimoriadnu situáciu spôsobenú šírením epidémie koronavírusu po dobu jej trvania uvádzame všetky naše príspevky v plnom znení.