Pandémia koronavírusu priamo zasiahla programovú štruktúru mnohých médií. Hneď po vládnych nariadeniach hlavne verejnoprávne televízie reagovali na mimoriadnu situáciu, začali vymýšľať programy pre deti a mládež s výchovno-vzdelávacím obsahom. Ich domovskou stanicou sa na Slovensku stala Dvojka.

V interaktívnej relácii pre malých školákov Školský klub – hodinka z triedy bez kriedy, ktorú Rozhlas a televízia Slovenska vysiela každý pracovný deň predpoludním, sa deti zábavnou formou počas 45 minút dozvedia množstvo nových poznatkov, podelia sa o svoje nápady, zapájajú sa do úloh a posielajú odpovede na emailovú adresu programu. Práve toto robila aj piatačka zo Slovenského gymnázia, základnej školy, materskej školy a kolégia v Békešskej Čabe, ktorej práca sa 18. mája objavila v relácii.

„V polovici apríla môj učiteľ Ján Pitoňák našiel tento program na internete. Každú jeho časť stanica vysiela naživo a potom sa dá pozrieť v archíve. S tým sme pracovali aj my, a 15. mája som sa rozhodla, že si pozriem i online vysielanie, vyriešim zadanie a pošlem do relácie. Úlohou bolo pripraviť slovenskú spoločenskú hru. Vymyslela som si ju a poslala svoju verziu Activity. V pondelok sme si s mamičkou a so sestrou napäto sadli pred televízne obrazovky. Veľmi sme sa potešili, keď ma na začiatku predstavili a ukázali hru. Hneď som volala oteckovi, môjmu slovenčinárovi, bývalej triednej učiteľke na nižšom stupni Monike Kovácsovej Gombárovej a súčasnej Kláre Bagyinkovej Albertiovej. Všetci sa veľmi potešili a gratulovali mi,” priblížila nám svoju skúsenosť 10-ročná žiačka Anna Patakiová.

Názory riaditeľky ustanovizne Edity Pečeňovej a hosťujúceho učiteľa na osobnosť piatačky sa zhodujú v tom, že Anka je veľmi snaživá, má rada slovenčinu, patrí k najlepším žiakom. Keď niečomu nerozumie, hneď sa pýta a ochotne vysvetlí aj spolužiakom.

„Raz týždenne žiakom posielam odkaz na reláciu na pozretie. Vďaka nej počúvajú slovenčinu s porozumením a nielen čítajú. Ich prácu kontrolujem buď testami, alebo im k TV relácii pošlem kontrolné otázky. Takto zistím, či rozumeli, a či pracujú. Aby nestratili nadväznosť, posielam im z archívu link vždy za sebou, takže teraz ešte pozerajú Školský klub len zo začiatku apríla. Anku však zrejme relácia tak zaujala, že iniciatívne, sama od seba, pozerá priame vysielanie. 18. mája mi napísala, že poslala do programu spoločenskú hru a ukázali ju. Bol som veľmi milo prekvapený, samozrejme, napísal som jej, že dostáva za túto aktivitu päťku,“ zmienil sa J. Pitoňák, ktorý od decembra Anku pripravoval na Šalianskeho Maťka a na Spievanky a veršovačky. Tieto však prerušila pandémia. Učiteľ dodal, že okrem Školského klubu učí žiakov aj cez iné digitálne programy. „Snažím sa, aby ich činnosť nebola jednotvárna, ale pestrá. Posielam im pracovné listy, texty na čítanie s porozumením, prezentácie, opakujeme učivo cez Kozmix, ktorý na Slovensku umožnil žiakom cez pandémiu pracovať na svojich úlohách zdarma,” spomenul J. Pitoňák.

Čím zaujala Ankina spoločenská hra tvorcov Školského klubu? Otázku nám zodpovedal šéfdramaturg detskej tvorby RTVS Vladimír Balko. „Detský divák je ten najúprimnejší a zároveň najkritickejší. Radosť je o to väčšia, keď ho dokážeme zaujať a pritom sa chce učiť, skúmať a bádať. […] Tá originalita, spontánnosť, fantázia, ktorá bola v poslaných úlohách, nám dodávala veľkú porciu energie vysielať Školský klub každý deň. Chcel by som preto našim detským divákom v zahraničí odkázať, aby sa im vždy chcelo hľadať cestu k neznámemu, mať chuť hľadať súvislosti medzi tým, čo budú objavovať, byť zvedavý a nebáť sa robiť chyby, upozorňovať na ne a poučiť sa z nich. A to je aj dôvod, prečo nás zaujala práca Aničky Patakiovej. Vymyslela spoločenskú hru, ktorú sme si skúsili zahrať aj my dospelí a je super. Možno si ani sama neuvedomuje, ako inšpirovala ďalšie deti, ktoré si ju budú chcieť zahrať so svojimi rodičmi,” povedal V. Balko.

AR

Foto: RTVS.sk, Anna Patakiová

Vzhľadom na mimoriadnu situáciu spôsobenú šírením epidémie koronavírusu po dobu jej trvania uvádzame všetky naše príspevky v plnom znení.