Vytváranie zručností a návykov je bez učebných pomôcok nemožné. Ich používanie zefektívňuje vyučovanie. Vhodný výber pomôže vytváranie predstáv, pojmov a upevňovanie vedomostí, návykov pri kontrole a hodnotení osvojených poznatkov. Pri vyučovaní jazyka učiteľ obmieňa auditívne (sluchové), vizuálne (zrakové), taktilné (hmatové) a audiovizuálne výchovno-vzdelávacie prostriedky.

V školskej spoločnosti čoraz viac badať, že multimediálne a internetové učebné pomôcky vytláčajú niekdajšie často používané metódy. Žiak neodpisuje z tabule, nerobí si poznámky, lebo učiteľ mu dá „pod nos” prefotený materiál, čím potláča jeho logické myslenie. Za našich školských čias sa hovorievalo, že už počas zapisovania do zošita sa zafixuje do pamäti viac než polovica učiva. „Obsluhovanie“ vedie k tomu, že žiak pracuje na hodine akoby bol čiastočný „analfabet”: nevie si prečítať vlastný rukopis alebo odpisovať bezchybne z tabule, t. j. vynecháva písmená, niekedy až slabiky.

Ako predísť analfabetizmu?

Vo výchovno-vzdelávacom procese učitelia často používajú interaktívne učebné materiály rozličnej kvality. Netreba však zabúdať, že len v správnej kombinácii vedie cesta k úspechu. Éra učebníc, pracovných zošitov a listov ešte neskončila, v dnešnom štádiu vývoja školského systému sú to stále nenahraditeľné pomôcky. Netreba ich nahradzovať, ale efektívne používať. Vyučovanie cudzích jazykov je beztak špecifický odbor, potrebuje iný prístup ako ostatné predmety. K osvojeniu si jazyka vedie dlhá cesta od čítania s porozumením cez porozumenie počutého textu až po gramatický rozbor, pričom toto celé je podmienené osvojenou aktívnou slovnou zásobou. Všetko toto sa dá dosiahnuť len cez učebnice, doplňovacie učebné pomôcky a nie cez skákajúceho zajačika na interaktívnej tabuli.

Tlač ešte môže byť „in“

Jediný týždenník Slovákov v Maďarsku Ľudové noviny spestruje národnostný život od roku 1957. Vyrastali a dospievali na ňom mnohé generácie. Za ten čas prešiel mnohými formálnymi i obsahovými zmenami, no stále prináša aktuálne kultúrne, politické a spoločenské správy zo života Slovákov v Maďarsku. Veľakrát sa spomína, že dnešná aktívna stredná generácia si ešte musela v školopovinnom období predplatiť periodikum, ktoré využívala aj na vyučovacích hodinách. Čo poskytla takáto forma vzdelávania? Žiak sa nepriamo oboznámil so životom Slovákov v Maďarsku, dozvedel sa informácie o národnostných podujatiach a zvykoch pre danú oblasť, rozvíjal si svoju lexiku, lebo slovenský týždenník obsahoval články, ktoré boli vábivé nielen pre dospelých, ale aj pre mládež. Prečo sa dnes Ľudové noviny zriedka objavia vo výchovno-vzdelávacom procese? Odpoveď asi nájdeme v spoločnosti. Aktívne používa slovenský jazyk v Maďarsku staršia generácia, stredná rozumie, ale málo ho používa. Mladé pokolenie sa ho učí ako predmet, vôbec ho aktívne nevyužíva v každodennom styku a tým sa odsúva na perifériu. Ďalšou odpoveďou môže byť to, že školy nemajú právomoc nariadiť rodinám, aby pre deti predplatili noviny, Klebelsbergovo centrum a miestne slovenské samosprávy sa tejto otázke venujú len okrajovo. Z jednej strany by bolo evidentné, aby z vlastných zdrojov alebo z grantov zabezpečili pre výchovno-vzdelávacie inštitúcie aspoň 10 exemplárov. Každý sa spolieha na internet, na ktorom sa síce nachádza veľké množstvo materiálov, ale dieťa číta predovšetkým reportáže, texty v materinskom jazyku alebo cez Google prekladač. So slovenčinou sa stretáva na hodinách, s tlačou sporadicky, väčšinou vtedy, keď má na domácu úlohu zadanie zo slovenčiny. Internet postupne vytláča tlačené periodiká, ale pravdou je, že oveľa viac si pamätáme z toho, čo držíme v ruke, lebo narýchlo prelistované on-line stránky, materiály, sú vystavené oveľa väčšej selekcii, v pamäti utkvie iba malé percento informácií. Čo robiť? Na hodinách viac používať hmotný materiál!

Národopis je veľmi dôležitý

Prítomnosť tlačených Ľudových novín v školských laviciach by teda mala svoje opodstatnenie, veď virtuálny svet nás prenasleduje na každom kroku. Niekoľkokrát som „Ľudovky“ aj ja vyskúšal na hodinách. Mám pozitívne skúsenosti. V učebných osnovách sa beztak nachádza kapitola, téma o slovenských národnostných médiách v Maďarsku. Okrem Slovenského vysielania Maďarského rozhlasu, relácie MTVA Domovina tam figuruje aj tlač: Ľudové noviny a Náš kalendár. Keď nám prevádzkovateľ dovolil, so žiakmi sme sa vybrali na exkurziu na spomínané pracoviská. Všade nás vítali s otvorenou náručou. Vrele odporúčam takéto návštevy.

Kreativitou sa dá všetko

Ako teda efektívne využiť Ľudové noviny na hodine? Poznamenávam, nemám v záujme nikoho poúčať, ani netvrdím, že som vynašiel liek proti neliečiteľnej chorobe. Mnohé metódy možno aj vy používate, trebárs máte i lepšie nápady. Keď áno, boli by sme veľmi radi, keby ste sa o ne s nami podelili.

Deťom a mládeži sa od septembra 2014 prihovára v novinách postavička Ľudo, ktorá im každý mesiac vymýšľa rozličné úlohy, prináša zaujímavosti. Tieto témy sa väčšinou viažu k nejakej aktuálnosti zo školského života. Z praxe viem, že dvojstranu možno veľmi dobre používať na hodinách. Obťažnosť textov je väčšinou primeraná záujmovému okruhu a slovnej zásobe šikovného žiaka na vyššom stupni základnej školy. Doterajších Ľudov nájdete na našej internetovej stránke. Ďalšia, priamo pre deti stvorená časť Ľudových novín, sú osemsmerovky, tajničky a krížovky. Autori majú na zreteli lekcie učebníc, vychádzajú z nich pri tvorbe úloh. Noviny sú na hodinách ideálne aj na znázornenie medzipredmetových vzťahov. Po estetickom rozbore podrobne prediskutujeme impresum alebo tiráž, prerozprávame jednotlivé úlohy a vyjasníme si pojmy. Oboznámime sa s tematickými celkami a potom s obsahom. Moji žiaci si najčastejšie žiadajú opis obrazu. Vtedy si spoločne vyberieme jednu fotografiu. Slovne opíšeme, čo sa na nej nachádza. Úlohou dieťaťa je, aby v desiatich vetách opísalo, čo vidí, pomenovalo osoby alebo vymyslelo humornú situáciu. Učiteľ môže položiť aj cielené otázky. Ďalšou možnosťou na efektívne využitie farebných strán je úloha Otázka – odpoveď. Táto však potrebuje predbežnú prípravu. Učiteľ musí dopredu vymyslieť jednoznačné otázky primerané schopnostiam detí. Tie majú za úlohu zodpovedať ich na základe novín. Jeden z týchto variantov je aj cvičenie, keď je zadané tvrdenie a dieťa musí zistiť, či je správne alebo nie. Počas práce s Ľudovými novinami ako didaktickou pomôckou často natrafíme na prózu alebo poéziu Slovákov v Maďarsku. Vtedy deti môžu dostať na domácu úlohu, aby na internete vyhľadali autora, stručne vypísali jeho doterajšie pôsobenie na kultúrnom poli či v literárnom svete (toto môže prebiehať aj vo forme projektovej práce alebo portfólia, plagátu). Na hodine Slovenskej vzdelanosti som trebárs zadal antológiu Pod Pilíšom – tam je náš svet. Žiaci mali za úlohu vyhľadať autorov, ktorí sa narodili v Mlynkoch, vypísať ich posledne publikované dielo a preložiť jednoduchú báseň pre deti Prázdniny od Kolomana Papučka (Patakiho). Mnohokrát sa stáva, že tlačená verzia týždenníka Ľudové noviny sa líši od internetovej luno.hu. Veľmi zaujímavá a osvedčená úloha je, aby ich dieťa porovnalo. Z novín zvykneme aj prekladať jazykovo jednoduché texty, alebo ich my zjednodušíme. Najobľúbenejšie sú strany Žena a spoločnosť, ktoré poskytujú rady pre čitateľov, prípadne na spodnej časti aj nejaký recept. Podobne vďačná úloha je, keď si spoločne vyberieme istú časť textu a urobíme gramatickú analýzu, rozbor. Vyhľadáme prídavné a podstatné mená, zámená i slovesá, potom sa s nimi hráme, trebárs tvoríme ďalšie vety.

Čo je zámer?

Jedným z nevypovedaných cieľov práce s týždenníkom je, aby žiaci sami tvorili, písali krátke správy, informovali o dianiach, odporučili knihy, videá, piesne, proste produkovali niečo v slovenčine. Viackrát ich vyzvem, aby individuálne alebo kolektívne písali do Ľudových novín. Keď sa ich práca objaví na stránkach týždenníka, veľmi sa tomu potešia a napĺňa ich to hrdosťou. Vtedy u nich pociťujem motiváciu, ktorá ich oveľa viac ženie dopredu.

Jediný týždenník Slovákov v Maďarsku má svoje opodstatnenie aj efekt vo výchovno-vzdelávacom procese. Všetko však závisí od učiteľa, ktorý aj takýmto spôsobom vie vytvoriť citový vzťah k slovenskej národnosti, k danému predmetu a viesť dieťa k tomu, aby sa stalo národnostne uvedomelé, a to pre budúcnosť nás všetkých.

Atila Rusnák

Foto: autor

Vzhľadom na zlepšujúcu sa epidemiologickú situáciu od 15. júna sa vraciame do starých koľají: príspevky na našej webovej stránke budeme opätovne uvádzať v skrátenom znení.

V plnom znení si ich budete môcť prečítať dva týždne po uverejnení v tlačenej verzii Ľudových novín.

Oplatí sa nás predplatiť.