Pandémia koronavírusu a s ňou súvisiace opatrenia znemožnili usporiadanie mnohých podujatí, školských táborov, výletov, ktoré sa dlhé roky tešili mimoriadnej obľube aj medzi mládežou. Dokonca aj päťturnusová škola v prírode na Slovensku Poznaj svoje korene dostala červenú.

Po dočasnom uvoľnení sa niektorým slovenským národnostným samosprávam a školám podarilo uskutočniť aspoň letné družinové tábory. Prišla jeseň a bolo otázne, či sa pošťastí nový projekt Zväzu Slovákov v Maďarsku (ZSM) Korene a konáre dotiahnuť do konca. Škoda by ho bolo, lebo do súťaže prišlo vyše 180 súťažných prác. Jednou z odmien pre účastníkov mal byť tábor s totožným názvom, ktorý plánovali počas jesenných prázdnin. Mnohých odradil nepriaznivo sa vyvíjajúci pandemický stav v krajine, ale našlo sa 29 odvážlivcov, ktorí sa nebojácne vydali na cestu. Podľa ohlasov svoju účasť neoľutovali. Sprevádzajúci učitelia sa postarali o absolútnu bezpečnosť: denne viackrát merali teplotu, rozdávali rúška a dbali aj na častú dezinfekciu rúk.

Začíname v hlavnom meste

23 dievčat a 6 chlapcov sa vybralo s dvoma učiteľmi na cestu, aby spolu prežili nezabudnuteľné chvíle. Monika Szabová a Atila Rusnák zo Slovenskej národnostnej základnej školy v Mlynkoch pripravili pre deti dni plné zážitkov, zábavy a chutných jedál. Bolo milé vidieť, v akej súdržnosti žijú Slováci v Maďarsku. Účastníkov tábora všade vítali s otvorenou náručou a prekvapeniami. Prvá zastávka žiakov z Čabačudu, Dabaša, Pišpeku, Novej Huty, Répášskej Huty, Tardoša a z Mlynkov viedla k budove Parlamentu. Pri vchode do jedného z národných symbolov Maďarska a jednej z najstarších vládnych budov v Európe ich čakal slovenský parlamentný hovorca Anton Paulik, ktorý im stručne porozprával o náplni svojej práce. Cesta následne viedla do Slovenského inštitútu v hlavnom meste. Tu ich privítala riaditeľka Ildikó Siposová. Žiaci si vo výstavnej hale mohli pozrieť aktuálnu výstavu pri príležitosti 100. Výročia založenia Slovenského národného divadla a 190. Výročia uvedenia prvého ochotníckeho predstavenia. Unikátnu zbierku archívnych záberov komentoval spolupracovník inštitútu Levente Galda. Po darčekoch a chutných zákuskoch sa deti vybrali pozrieť si Lutherov dvor a sídlo Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku (CSSM). Keďže pre koronakrízu a prázdninám školské internáty prevádzkované CSSM nemohli prichýliť účastníkov tábora, nocľah si našli v hoteli Gellért, odkiaľ na druhý deň vyrazili do župného mesta juhovýchodného Maďarska, Békešskej Čaby. Ubytovali sa v Dome slovenskej kultúry. V jedálenskej časti budovy ich organizátori rozdelili do šiestich miešaných skupín a rozdali úlohy. Prvý večer deti vytvárali kvety z farebného papiera, na druhý deň zase protistresové loptičky z ryže. Večer ich čakalo prvé účinkovanie pred rovesníkmi. V hre Slovenská národnostná Superstar museli zaspievať buď Montiho čardáš alebo Turecký pochod od Evy Pilarovej. V programe nechýbala ani prechádzka mestom. Spolu s predsedom Slovenskej národnostnej samosprávy župného mesta Békešská Čaba Ondrejom Kiszelyom išli po stopách Ondreja L. Áchima. Cesta dobrodruhov viedla až do Áchimovej siene čabianskeho oblastného domu, kde sa oboznámili s „morfológiou“ čabianskych klobás.

Z Dolnej zeme do Komárňansko-ostrihomskej župy

Ďalším vytýčeným cieľom putovania žiakov z rozličných kútov Maďarska naprieč krajinou bolo mesto Orosláň. Cestou sa však zastavili v Dunaeďháze, kde im vedúca tanečného súboru Slnečnice Szilvia Sebőková ukázala cenné predmety vystavené v Oblastnom dome a porozprávala o niekdajšom živote tamojších Slovákov. Vyvrcholením bol tanečný dom, v ktorom sa deti naučili choreografie miestnych ľudových tancov. Po výdatnom pohybe v Orosláni deti privítala predsedníčka župnej a miestnej slovenskej samosprávy Alžbeta Szabová. Hostitelia rozdelili žiakov do troch skupín. Kým jedna si pozrela Oblastný dom, druhá si zašantila na ľudových hrách, tretia si vyskúšala svoje zručnosti. Prácu s hlinou predstavil keramik István Licskó. Večer v Penzióne Kata sa nezaobišiel bez spoločného stretnutia v „pivnici“. Tu sa deti naučili tzv. Pohárovú pieseň od Anny Kendrickovej. Predposledný deň tábora sa niesol v znamení varenia. Tetušky zo Slovenského klubu v Orosláni s deťmi čistili zemiaky na guláš a pripravovali „melence“ a tradičnú čalamádu. Účastníci tábora spolu s vedúcimi si pozreli aj „vznášajúcu sa” dedinu pri Orosláni. Tieto bydliská sú postavené tak, že vzbudzujú dojem, akoby plávali na vode. Pri soche Turula v Bánhide sa z nadmorskej výšky 340 metrov pokochali v pohľade na krajinu. V tardošskom Kultúrnom dome cestovateľov čakala tamojšia slovenská samospráva s prekvapením: deti mali možnosť s predsedníčkou miestnej Slovače Erikou Kissovou Törökovou a učiteľkou Katarínou Hédiovou vyhotoviť kľúčenky a rozličné drobné predmety.

Z Peštianskej župy rovno do Boršodu

Dni rýchlo ubiehali a tak prišiel posledný deň s veľkým D. Mládež sa cestou zastavila v Dome slovenských tradícií v Čemeri, kde ich čakal bohatý program. Najprv predsedníčka nášho najvyššieho voleného zboru Alžbeta Hollerová Račková predstavila činnosť a inštitúcie CSSM. Predsedníčka najväčšej občianskej organizácie Slovákov v Maďarsku Ruženka Egyedová Baráneková hovorila okrem iného aj o podujatiach ZSM a o slovenskej národnosti v Maďarsku. Nasledoval online vedomostný kvíz cez quizlet. Deti sa nadmieru zabavili na ľahkých i neľahkých otázkach M. Szabovej. Predsedníčka Slovenskej národnostnej samosprávy v Čemeri Alžbeta Szabová pre deti tiež pripravila prekvapenie. Keďže u nich sa nevyrezávajú tekvice, ale sa zdobia, mládež si mohla sama vyrobiť svojho tekvicového panáčika. Prišiel teda aj posledný večer tábora. Najväčšia sála Lesníckej ubytovne v Répášskej Huti sa akoby na mihnutie čarovného prútika odela do halloweenskeho rúcha. Pred diskotékou si deti ešte užili táborovú verziu obľúbeného tanečného programu Horúčka sobotňajšej noci, ako aj šou Tvoja tvár znie povedome.

Koniec dobrý, všetko dobré

Hovorieva sa, že „koľko ľudí, toľko chutí“. Držiac sa tohto porekadla na záver organizátori požiadali účastníkov, aby napísali svoje pripomienky a návrhy, aby bol budúci ročník ešte lepší. My vám prinášame iba niekoľko reakcií. „Veľmi sa mi páčil tento tábor. Programy, ubytovanie a zamestnania boli super. Dokonca ani jedlu nemôžeme nič vytknúť. Včerajší večer bol fakt výborný. Ďakujeme veľmi pekne,“ napísala do spoločného chatu Korene a konáre Csenge Szepesiová z Novej Huty. Podobný názor má aj siedmak Krisztián Kolozsi z Čabačudu. „Podľa mňa bol tábor dobrý. Aj programy boli skvelé, aj voľného času bolo dostatok, presne toľko, koľko sme potrebovali. Aj jedlá boli chutne pripravené, ale mali sme priveľa vyprážaného mäsa. Veľmi by som sa potešil, keby v budúcnosti bolo viac prechádzok v prírode. Bol som spokojný s ubytovaním, jedlom, sprevádzajúcimi učiteľmi, pracovníkmi, ktorí pomáhali celý týždeň, aby sme sa cítili dobre. Ďakujeme pekne!,“ napísal.

„Nám sa najviac páčil Oblastný dom v Orosláni. Zaujali nás aj prehliadky miest a obcí, zabavili sme sa v remeselníckej dielni. Práca s hlinou, zdobenie tekvíc boli výborné činnosti,“ prezradili nám dievčatá z Mlynkov Katarína Kormošová a Liliána Almássiová.

AR

Foto: autor