Slovenská národnostná samospráva Boršodsko-abovsko-zemplínskej župy, ďalej Slovenská národnostná samospráva v Novom Meste pod Šiatrom s finančnou podporou maďarskej vlády sa postarali o príjemný štart letných prázdnin pre žiakov učiacich sa slovenský jazyk na Zemplíne. Usporiadali im totiž až dva tábory.

Prvý tábor pre žiakov nižšieho stupňa mal názov „Hrajme sa po slovensky”. Tábor pre vyšší stupeň pomenovali „Slovenský jazyk aj mimo školy”. Bez ohľadu na názov táborov vieme dnes vyhodnotiť obsah programu oboch ako dobre zorganizovaný „vidiecky turizmus”. Bol pretkaný poznatkami o miestnej a regionálnej ľudovej architektúre, zachovávaním jazykových a kultúrnych tradícií, vrátane gastronómie a remesiel.

Účastníci táborov sa zastavili na niekoľkých statkoch. Mnohí z nich tam prvýkrát v živote pili kravské alebo kozie mlieko a ochutnali domáci syr. Žiaci sa pomaznali aj s domácimi zvieratkami od malých húsat až po veľké kone. Počas potuliek vidiekom sa im do cesty dokonca priplietlo aj jedno emu. V obci Baňačka napiekli zemiakové placky a uvarili buchty na pare, ktoré tam ináč ani nevolajú len ako „pareníky“. Členky slovenského speváckeho zboru Rozmarín žiakom zaspievali ľudové piesne. Tie sa im odvďačili opätovaným kultúrnym programom, v ktorom na citarách zahrali „Žlté drozdy” a ostrôžkami „začerkali” siedmak Kristóf Kapitány a ôsmak András Mundér so svojimi tanečnými partnerkami.

Súčasťou tábora boli aj remeselné dielne. V závislosti od náročnosti prípravy výrobkov si záujemcovia mohli vybrať zo širokej ponuky. V jedno popoludnie varili voňavé mydlá, aby ich potom „obalili” plsťou rôznej farby. Kto zatúžil po náramku, tomu sa prianie splnilo v iné popoludnie, keď usporiadali výlet do obce Telkibánya známej baníckou históriou. Tam totiž z minerálov rôznej veľkosti a farby navliekali ozdobné šperky. Nechýbala ani tematika kože. Z tej sa tiež plietli náramky, ale najviac sa s ňou ako materiálom mohli žiaci zoznámiť počas jazdeckej prehliadky koní v medzibodrožskej obci Karos. Celý výstroj a oblečenie jazdca bol totiž z kvalitnej kože. V Hollóháze sa naši mladí účastníci zoznámili s výrobou porcelánu, ktorý si sami aj omaľovali. Do tajov remesla výroby medu vnikli návštevou múzea v obci Vizsoly, ktorá leží v tesnom susedstve hradu Boldogkő, a jeho „dobytie” v programe tiež nechýbalo. Je pravda, že do boja žiaci išli už pripravení po tréningoch v streľbe lukom a šípmi v predošlých dňoch.

Objaviteľská vášeň deti neopustila ani na brehu pohraničnej rieky Bodrog pri obci Felsőberecki. Ten „prekonali“ v troj- alebo štvormiestnom kanoe. Pozorovali prúd rieky, jej tok zo Slovenska a následné smerovanie do rieky Tisy pri Tokaji. Všímali si tiež funkciu kompy.

Program ponúkal aj túry po Zemplínskych vrchoch, pričom žiaci na bicykloch a autobusom objavovali obce, kde dlhoročne pôsobia slovenské samosprávy ako Malá Huta, Mikóháza a Pálháza. Prehliadky slovenských národopisných zbierok tiež zapôsobili na mladú generáciu.

Po celodenných horúčavách sa žiaci v neskorých popoludňajších hodinách ochladzovali v príjemnej vode novomestského kúpaliska a po večeroch si písali zážitky vo forme básní alebo si dojmy farebne nakreslili. Aj keď počas tábora boli nejaké nedorozumenia, v jednom sa účastníci zhodli. Všetkým bolo ľúto, že sa už skončil.

Júlia Kucziková

Foto: autorka