Pred týždňom sa naši čitatelia mohli dozvedieť o úspešnej výtvarnej iniciatíve pobočky župnej knižnice v Tatabáni-Bánhide. Medzi najaktívnejších účastníkov výzvy Vytvor svojho obľúbeného hrdinu zo slovenskej rozprávky jednoznačne popri domácich školákoch, žiakoch Základnej školy Móra Jókaiho, boli deti z obce Jášč. Tí sa tiež učia v škole slovenčinu. Vyučuje ich slovenčinárka Viktória Gerstmárová Ečeriová a hosťujúca pedagogička Erika Farkašovská.

Deti si obľúbili Bobuľu

– Žiaci základnej školy v Jáčši, ktorí sa učia slovenský jazyk, sa zúčastnili na súťaži bánhidskej knižnice v úctyhodnom počte. Čítate v škole slovenské rozprávky? Alebo majú deti za úlohu čítať slovenskú tvorbu doma? – opýtali sme sa slovenčinárky Viktórie Gerstmárovej Ečeriovej.

– Aj čítame. Ale zriedkavejšie, než si pozrieme televízny film. Teraz je veľký šláger medzi deťmi seriál Bambuľkine dobrodružstvá, Macko Uško, Kubko a Maťko. Tie majú deti veľmi rady. Keď čítame, tak je to Bobuľa od Margit Garajskej. Deti sa nadšene zapájajú. Máme knižky. Nemáme ich veľa, ale sú medzi nimi novšie diela. Už si nečítame len Rázusovú-Martákovú.

– Ako sa podarilo deti naviesť, aby nakreslili svojich hrdinov slovenských rozprávok?

– Máme za sebou ťažký prvý polrok. Do života nám zasahovala svetová pandémia covidového ochorenia. Neraz sme sa museli učiť online. Jednak sme preberali na slovenčine ťažkú tému, venovali sme sa histórii a príbehom sv. Cyrila a Metoda. Chcela som deťom dať trošku odľahčené hodiny a dovolila som im pristupovať k slovenským témam výtvarne. Pomáhala mi naša hosťujúca pani učiteľka, Erika Farkašovská. Máme aj veľmi nadanú učiteľku výtvarnej výchovy, ktorá je vynikajúcou pedagogičkou a talentovanou výtvarníčkou. Prezentuje svoju tvorbu na výstavách, čo je príkladom pre jej žiakov. Takto spolu sme naštartovali detský výtvarný prejav. Nie náhodou sa do výzvy knižnice v Bánhide zapojilo z Jášču 50 diel. Rada by som využila príležitosť, aby som mohla pochváliť jednu našu veľmi dobrú žiačku, Zselyke Bartisovú, ktorá nielen veľmi pekne kreslí, ale sa aj vynikajúco učí a dobre recituje. Žiaľ, nemohla s nami cestovať do Tatabáne-Bánhidy, lebo jej je v aute zle. Nechcem, aby zostala bez odmeny za svoje úspechy, zoberieme ju napríklad do Budapešti vlakom. Napokon na vyhlásení víťazov sme boli len v malom počte, dve učiteľky a dve deti, lebo ostatní ocenení a účastníci boli práve chorí.

– Odkiaľ ste vôbec vedeli, že knižnica v Bánhide vyhlásila súťaž?

– Máme veľmi dobré vzťahy so školou v Tatabáni-Bánhide. Slovenčinárka Gabriela Fischlová nás informuje, keď robia niečo, čo by mohlo zaujímať aj naše deti. Neboli sme v Bánhide po prvý raz. Boli sme tam už viackrát. Len nie na výtvarnej výstave. Zúčastnili sme sa na rôznych súťažiach, na čitateľskej, dramatickej, komunikačnej. Keď sme boli po prvý raz, hneď sme zvíťazili. Bola som veľmi hrdá na naše deti. Samozrejme, aj v budúcnosti si chceme udržať svoje kamarátstvo. Pre covid sme nemali v ostatnej dobe možnosť ísť do Bánhidy, preto sa mi zdalo jednoduchšie poslať výtvarné výtvory poštou. Potom sme išli prevziať ocenenie. Zase som mohla byť pyšná. Teraz máme takú riaditeľku školy, ktorá veľmi podporuje výučbu slovenčiny. Je to úplne iné, ako v minulosti, keď bola naša škola súkromná. Mimochodom, v minulom polroku sme buď zorganizovali množstvo zaujímavých podujatí, alebo sme sa ich zúčastnili. Napríklad koncom augusta k nám zavítalo Slovenské divadlo Vertigo s programom pre deti. Predstavilo inscenáciu Varené vajíčko nespieva. Dve naše slovenčinárky sa v polovici septembra zúčastnili na konferencii v Mlynkoch o dvojjazyčnosti, kde sa mohli zoznámiť s metodikou zážitkového vyučovania slovenského jazyka. Len o niekoľko dní neskôr sa konala v obci dožinková veselica, čo bola vynikajúca príležitosť, aby sa predstavili slovenské pávie krúžky, dospelých aj detí. Prváčikovia dostali od Ministerstva školstva Slovenskej republiky štartovací balíček, ale rezort podporil školu aj ďalšími pomôckami, napríklad papierom na kopírovanie, ceruzkami a farbičkami. Na slovenskej recitačnej súťaži 11. novembra, ktorú usporiadala Slovenská samospráva XIII. obvodu Budapešti, sa zúčastnila Blanka Ferencová, a obsadila 3. miesto. Z Jášču sa prihlásili a pripravovali aj ďalší žiaci, Márk Aigner, Aneta Gallóová, Lara Kiskőrösiová, Lara Héningerová a Lucia Fokyová, ale pre pandemické opatrenia nemohli odcestovať do hlavného mesta. Blanka Ferencová získala v novembri 1. miesto v Slovenskej recitačnej a komunikačnej súťaži, ktorú usporiadala slovenská národnostná škola v Tardoši. V decembri sa s podporou Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku a Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí uskutočnilo tradičné slovenské adventné stretnutie detí, ale tentoraz online. Ešte v decembri sme poslali súťažné práce na Medzinárodnú výstavu Matka Zem do Domu Matice slovenskej v Lučenci a vyrábali sme darčeky pre priateľov zo Šintavy, od ktorých sme dostali vianočnú nádielku rok predtým. V decembri sa aj naša škola zapojila do tvorby adventného kalendára v obci, v jednom z okienok sme umiestnili slovenský vinš. V januári sme sa okrem výtvarnej súťaže zapojili aj do zápolenia Prečo mám rád slovenčinu, prečo mám rád Slovensko? Príspevky posielame už roky. Tento rok sme odovzdali štyri práce, ktoré napísali Zselyke Bartisová, Milan Csillag, Márk Aigner a Kristofer Nádasdi. Práce našich žiakov boli už dvakrát publikované v zborníku obsahujúcom ocenenú tvorbu. Naša škola má predplatené Ľudové noviny, lebo v periodiku sú uverejňované články o Slovákoch v Maďarsku, ktoré využívame na vyučovaní. Okrem toho posielame do redakcie riešenia úloh, ktoré sú v novinách. V uplynulom polroku vyhrali odmenu za správne riešenia Márk Aigner, Zselyke Bartisová a Jasmína Pócsiová.

Každý štvrtok vedie Erika Farkašovská Páví krúžok, kde sa deti učia slovenské ľudové piesne a tance.

– Naozaj ste mali hustý polrok. Predpokladám, že plány na 2. polrok sú tiež bohaté.

– Knižnica v Jášči je rozšírená o slovenský čitateľský kútik, ktorý sme so žiakmi navštívili začiatkom februára. Tento mesiac sme zorganizovali aj karneval, a potom o týždeň na to boli v oblastnom dome dopoludnia remeselné dielne a popoludní Bakonské stretnutie s pečením šišiek. Na jar sa chystáme na gastronomický výlet do Capáru, kde si nielen upečieme placky, ale navštívime aj kováčsku dielňu. Zimu „pochováme“ v marci. K tomu by sme podľa slovenskej tradície mali upáliť bábku Morenu. Oblečení v ľudových krojoch sa budeme s deťmi prechádzať po dedine a hodíme Morenu do potoka Galya. Pred Veľkou nocou plánujeme pliesť šibáky a potom na svätého Juraja vence, ktoré spustíme dolu potokom. Čakáme, že nás navštívia priatelia z Tatabáne-Bánhidy a Tardošu. Veľmi sa tešíme na súťaž Spievanky a veršovačky, ako aj na medzinárodnú recitačnú súťaž pre maďarských, českých, poľských a ukrajinských žiakov Dobré slovo, ktorá sa koná v Komárne a viackrát sme si odtiaľ odniesli výborné umiestnenie. Samozrejme, ak nám to situácia dovolí, chystáme sa na poznávaciu cestu na Slovensko. Pozrieme si niektoré hrady a známe jaskyne.

Erika Trenková

Foto: V. G. E.