Citarová skupina Ihlica vznikla na podnet Spolku za zachovanie slovenských tradícií vo Veľkom Bánhedeši. Tvoria ju najmä deti a všetky sú zanietení malí muzikanti. Tábory citaristov organizuje Spolok v rodnej obci už niekoľko rokov, ale tento rok im týždeň pridali. Preto až dva týždne Ihlica usilovne nacvičovala.

Prvý týždeň deti trénovali s Kálmánom Juhászom z Čorvášu. Tak sa im darilo nacvičiť nový program, že sa chceli ukázať (mali potrebu) bánhedešskej verejnosti. V piatok je v obci trh, kde sa schádza patričné množstvo ľudí. Najmä vtedy sa zíde dosť divákov, keď vedia, že ich potomok bude koncertovať. A veru, skupina Ihlica nastúpila aj so svojimi nástrojmi a vyhrávala a vyspevovala ako ostrieľaná partia zabávačov a pestovateľov ľudového dedičstva, smelo, hrdo, nahlas a čisto – na trhu. Samozrejme, obecenstvo bolo uveličené a potleskom si vynucovalo prídavok. Aplauz bol zas ako náboj pre mladých interpretov citarovej muziky. Do ďalšieho týždňa sa pustili s takým elánom, že ich učiteľka Ildika Očovská im k výučbe hudby pridala aj základy slovenčiny. Popri slovenských pesničkách sa naučili aj riekanky o častiach nášho tela. Hneď to aj ukázali tete Jole Tímárovej Pepovej, predsedníčke Spolku za zachovanie slovenských tradícií vo Veľkom Bánhedeši. Duša slovenského diania v dedine sa starala o príjemný pobyt v tábore, ale aj o blaho v brušku citaristov, veď oni mali vyhrávať a nie „cigáni v bruchu“. Patrične boli jedlom motivovaní. Dostávali nielen samé dobroty, aj melóny, ktoré majú deti rady, ale ešte sa im ušlo aj leto. Napríklad kúpalisko vo Veľkom Bánhedeši patrilo výlučne im. Preto mohli skákať do vody z ktoréhokoľvek kraja bazénu, mohli výskať, kričať, špliechať sa, ako to vedia len deti.

Ďalší týždeň sa začal vo vzrušujúcom napätí. Nielenže sa učili nový slovenský program s učiteľkou Ildikou Očovskou, učili sa aj nové výrazy po slovensky, ale duševne sa chystali na svoje dosiaľ hádam najväčšie vystúpenie, na účasť na Paprikovom festivale vo Veľkom Bánhedeši. Dostali na to nielen nový program, ale aj nové oblečenie, akúsi rovnošatu. Aj dosiaľ boli oblečené deti jednotne. Keď bolo treba, vždy nastúpili v jednotných modrých tričkách s názvom citarovej skupiny. Teraz však na veľké vystúpenie dostali biele blúzky, respektíve biele košele a modrotlačové sukienky. Chlapci si obliekli tmavé nohavice. Všetci boli ako vystrihnutí z módneho časopisu.

Ako nám prezradila vedúca Spolku, ktorá je zároveň hospodárkou čarujúcou s financiami, šéfkuchárkou a náhradnou mamkou všetkých členov súboru Ihlica Jolana Tímárová Pepová, deti sa cítili vynikajúco. Usilovne cvičili, ale mali čas aj na roztopašné jašenie, veď je leto a prázdniny. Za dotácie sú deti aj dospelí vďační slovenským voleným zborom na miestnej, župnej i celoštátnej úrovni.

-tre

Foto: J. P.