Na Ukrajine sa príchod Nového roku oslavoval dvakrát. Na prelome Silvestra a 1. januára a 13. januára, kedy je v kalendári meno Vasil. V novom roku sa vraciame do školy a začíname druhý semester. Aký bol ten prvý? Našťastie, nebolo dištančné vzdelávanie. Stretávali sme sa v škole, učili sme sa, ale niekedy sme sa kvôli vzdušnému poplachu museli presunúť do pivnice školy. Máme šťastie, lebo naša budova je nielen krásna, ale bola projektovaná a postavená racionálne na začiatku minulého storočia.

Samuel Pecz, rodák z Pešti, výnimočný architekt, ktorý sa ako 34 ročný stal dekanom stavebnej fakulty v Budapešti a zostal ním až do svojej smrti, navrhol mnoho budov v štýle historizmu nielen v Maďarsku a Rumunsku, ale aj našu školu v Užhorode. Budova pri rekonštrukcii prešla menšími úpravami. Z jej pivníc vedie von aj tajný východ, ale našťastie ho nepoužívame. Priestory sú dostatočne veľké pre všetkých žiakov školy a nemusíme sa po zaznení sirény presúvať cez mesto do inej budovy s úkrytom. Už sme si zvykli, že počas vzdušných poplachov sedíme v pivničných priestoroch. Je to súčasná realita.

V minulom semestri sme mali aj príjemné zážitky. Zúčastnili sme sa Jesennej školy FIJET v Bratislave. Dvadsať žiakov našej školy, vďaka grantu Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí, poznávalo Bratislavu a získavalo informácie o fotografovaní, moderovaní, filme a jeho zhotovovaní. Užili sme si predvianočnú atmosféru adventných trhov a vrátili sme sa domov plní nových dojmov. Desiatačka Tatiana Danjuková napísala: „Navštívili sme Bratislavský hrad. Je neobyčajne veľký a krásny. Všimla som si, že v Bratislave ľudia rozprávajú rôznymi jazykmi, že je v nej veľa turistov. Prekvapilo ma, keď sme sa zastavili v centre mesta na trhoch, že Slováci sú pripravení na Vianoce už v novembri. A na tieto trhy mám krásnu pamiatku od Annamarie Liškovej, ktorá mi kúpila darček – brošňu s Dedom Mrázom. Keď ju mám na oblečení, všetci si ju hneď všimnú a hovoria, aká je krásna...“

V rámci hodiny literatúry sa v novembri vybrané žiačky zo 7. a 9. ročníka zúčastnili online podujatia, ktoré pripravila Monika Necpalová z Thalia Teatro, v rámci projektu 365 rozprávkových dní, dielne Dobšinského ľudových rozprávok. Prerozprávali sme a ilustrovali rozprávku Tri citróny. Bolo to zaujímavé, podnetné online stretnutie. Ilustrácie a redigované texty, ktoré vznikli, sú uverejnené v kalendári Thalia Teatro na rok 2023. Obrázky, ktoré maľovali účastníci workshopov v rôznych krajinách, sú sprístupnené aj na facebooku.

V decembri 2022 aj do našej školy prišiel Mikuláš zo Slovenska. Teda osobne nemohol prísť, lebo nemal pas a nepustili ho cez hranice, ale z Generálneho konzulátu v Užhorode prišiel Roman Žatko, ekonomický radca konzulátu, a rozdal žiakom prvého stupňa sladké darčeky. Ďakujeme za sladkosti a radosť, ktorú nám tento deň priniesol. My sme si pre Mikuláša pripravili vystúpenie a program k Vianociam a Novému roku. Chceli sme vystúpiť s programom v Kultúrnom centre Matice slovenskej na Ukrajine, ktoré je tiež v budove našej školy, ale kvôli chrípke to nebolo možné.

Program, ktorého scenár napísala triedna učiteľka 2. ročníka Valéria Kizáková, sme pripravovali v spolupráci s Natáliou Puljovou, učiteľkou hudby, ktorá vedie folklórny súbor Ružička a Erikou Fajnorovou, učiteľkou slovenčiny a literatúry na 2. a 3. stupni. V programe prvýkrát oficiálne vystúpila aj Malá Ružička, folklórny súbor žiakov druhej triedy, v nových štylizovaných krojoch. Modrotlačovú látku pre súbor zakúpilo Občianske združenie Zhoda z Bratislavy a ušitie sukničiek a motýlikov pre chlapcov aj biele tričká sponzoroval generálny konzul SR v Užhorode Pavol Pánis.

Pred pandémiou sa každoročne v decembri stretávali žiaci a učitelia škôl zo Zakarpatska, kde sa vyučuje slovenčina, na Slovenskom Betleheme – programe, ktorý organizovala Matica slovenská na Ukrajine. Tento rok sme mali v pláne takto sa poďakovať jej predsedovi a zakladateľovi našej školy Jozefovi Hajnišovi za 25 rokov starostlivosti a zveľaďovania slovenského vzdelávanie na Ukrajine.

Počas prvého semestra sme sa v krúžku učili aj písať texty a zúčastnili sme sa rôznych súťaží. V decembri sme do rozhlasového vysielania napísali kolektívnu rozprávku. Hlavných hrdinov príbehu sme si náhodne vybrali z hry Dixit. Príbeh sme potom spoločne vymýšľali, ilustrovali a vďaka Markovi Vorotnyakovi, talentovanému klaviristovi a skladateľovi zo siedmej triedy, máme k rozprávke aj originálnu autorskú hudbu. Rozprávku a ilustráciu si môžete prečítať TU. O tom, čo bude v novom semestri, napíšeme po jeho ukončení. Veríme, že bude pokojný a že sa naučíme všetko, čo je v učebných plánoch.

(Alba)

Foto: autorka