Rozprávky o jedle z celého sveta... – aj v Užhorode
- Podrobnosti
V Galérii Jozefa Bokšaya v Užhorode sa v piatok 17. februára 2023 stretli úspešní autori a ilustrátori už 4. knihy „Slovenské rozprávky z celého sveta“. Naša škola – Špecializovaná všeobecnovzdelávacia škola č. 4 s prehĺbeným vyučovaním slovenského jazyka 1. – 3. stupňa v Užhorode – je spolu s Ministerstvom školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky (MŠVVaŠ SR) organizátorom tejto súťaže slovenských škôl a vyučovacích centier vo svete. Súťaž podporuje aj Generálny konzulát SR v Užhorode.
Organizátori každý rok vyhlásia novú tému a žiaci slovenských škôl a centier najprv napíšu rozprávky, z ktorých porota vyberie tie najkrajšie a rozpošle ich do všetkých zúčastnených inštitúcií, aby si ich deti prečítali a následne ilustrovali. Potom porota zase zasadne a vyberie najkrajšie ilustrácie a zostaví novú knihu. Kniha z roku 2022 má obal vo farbách ukrajinskej vlajky.
Keď sme boli na prezentácii tejto knihy, my – úspešní autori aj ilustrátori – výhercovia, sme dostali diplomy aj darčeky. A viete že sme zapísaní v knihe rekordov Ukrajiny, ako najväčší počet ilustrátorov a spisovateľov jednej knihy? Aj ja, aj moji spolužiaci so 7. ročníka, sme spoločne napísali autorskú rozprávku „Ako vznikla hadia reštaurácia“. Na tejto rozprávke pracovalo 8 žiakov. Ako sme to písali? Viedla nás naša pani učiteľka zo Slovenska – Erika Fajnorová.
Niekoľko týždňov sme sa raz do týždňa stretávali po vyučovaní a vymýšľali sme príbeh na tému jedlo. Najprv sme vymysleli hlavné postavy. Rozhodli sme sa, že to budú zvieratá. Keď sme tvorili rozprávku, veľa sme sa smiali. Keď si ju prečítate, asi sa budete smiať aj vy... Nakoniec v druhej časti súťaže rozprávku ilustrovala naša spolužiačka a aj autorka textu Anička Mykyta. V tejto rozprávkovej knihe je aj ilustrácia deviatačky Dany Sirak. Pre ocenenie si do Užhorodu prišla aj ilustrátorka Mária Janco z Mukačeva.
Podujatie moderoval Ján Pochanič, hosťujúci učiteľ našej školy, iniciátor a hlavný organizátor súťaže. Ceny a diplomy, ktoré nám poslali aj z MŠVVaŠ SR, odovzdal generálny konzul v Užhorode Pavol Pánis. Mali sme možnosť pozrieť si galériu aj nové výstavy, poskytnúť interview pre Ukrajinskú televíziu a nakoniec ochutnať rôzne pochúťky, pripravené pre účastníkov podujatia.
Naša škola vyhlasuje s podporou Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR práve v týchto dňoch nové výtvarné kolo medzinárodnej súťaže Slovenské rozprávky z celého sveta – súťaž ilustrácií k víťazným literárnym prácam na tému „Škola a život v nej“, ktoré budú zaradené do piateho pokračovania knižnej edície.
Výtvarné kolo bude prebiehať do 21. apríla 2023 podľa propozícií súťaže pre školy a vzdelávacie centrá s vyučovaním slovenského jazyka v zahraničí. Cieľom súťaže je vzbudiť u detí a žiakov záujem o čítanie a prostredníctvom spoločnej knižnej tvorby spájať slovenské deti a žiakov na celom svete.
Začíname čítať nové rozprávky a naši ilustrátori si už pripravujú farbičky a štetce.
Naďa Bodnarčuk, 7. Ročník
Špecializovaná všeobecnovzdelávacia škola č. 4
s prehĺbeným vyučovaním slovenského jazyka v Užhorode
Foto: Erika Fajnorová
Ako vznikla hadia reštaurácia
Kde bolo, tam bolo, bolo to v zime. Divé zvieratá, ktoré bývali v lese, sa kamarátili. Jedného dňa našla líška rukavicu. Rukavica bola veľká, mäkučká a teplučká. Bola modro-fialová, s bielymi snehovými vločkami. Odniesla ju svojim kamarátom.
Medveď povedal: „Ja chcem takú teplú rukavicu!“ A myslel si, že by sa mu rukavica zišla práve, keď bude vyberať med. Vždy ho uštipne nejaká včela... Diviak zašepkal: „To by bola pochúťka!“ Zajac sa zasmial: „To je krásna vec!“ Sova zahúkala: „Hú! To bude pekný darček pre moje deti!“ Každé zviera túžilo mať rukavicu iba pre seba. Vlk nepovedal nič, schytil rukavicu a zmizol. Líška vedela, čo sa vlk chystá urobiť, boli dohodnutý jedným žmurknutím.
Večer sa všetky zvieratká stretli na spoločnej večeri. Na stole bolo veľa jedla. Maco priniesol sušené jahody, zajac mrkvu a kapustu. Diviak priniesol zemiaky, sova chutnú myš, marinovanú v cibuľovo-paradajkovej omáčke. Líška doniesla pečenú sliepku. Už sa tešili na svoje obľúbené jedlá, keď v tom niekto zaklopal na dvere. Líška otvorila. Bol to vlk preoblečený za ovcu. Rukavičku mal schovanú pod ovčím kožuchom.
Zvieratá spozorneli. Kto to je? Má čudný hlas! Medveď hlasno povedal: „Čo si – kto si – von alebo dnu! Ide sem zima!” Vlkoovca (meno ako bodkočiarka) vošla dnu a pozdravila sa: „Méééé ! Ako sa máteeeee?“
Líška pozvala návštevu k stolu. Všetky zvieratá jedia, čo im chutí a rozprávajú sa. Iba vlkoovca pozerá na šalát ako teľa na nové vráta. Nepáči sa jej zelená farba. Dala by si mäso, ale ovce predsa mäso nežerú... oči jej zabiehajú na pečenú sliepku. Medveď už zjedol jedno stehno, líška začala jesť už druhé krídlo. Sova zožrala myš, ktorú priniesla, zostal iba chvost. Kto by mal chuť na chvost? Vlkoovca sa už nemohla dívať na to, ako sliepka pomaly mizne v medvedej papuli. Rozhodla sa, že si z nej uchmatne aspoň kúsok. Už ju nezaujímalo, čo si pomyslia ostatní.
Zvieratá, ktoré boli sýte, odišli od stola a bavili sa vzadu v izbe. Vlkoovca rýchlo zjedla druhé stehno zo sliepky a dúfala, že ju nikto nevidel. Ale sova, ktorá sa hojdala na lampe, všetko videla. Kým si to vlkoovca všimla, už sova poletovala medzi zvieratami a rozprávala: „Čo je to za ovca? Šalát nechce a žerie sliepku!“ Kým zvieratá medzi sebou riešili, čo urobia, vlkoovca zmizla. Všade ju hľadali, ale pod stôl sa nikto nepozrel.
Ani líška nevedela, kam sa vlk podel. Keď najedené zvieratá odišli, začala upratovať zo stola. Keď stiahla obrus, uvidela tam vlka. Od hladu zaspal. Líška sa pozorne zadívala a uvidela pri spiacom vlkovi rukavičku. Ale... rukavička sa pomaly hýbala z boka na bok. Líška bola zvedavá. Chcela rukavičku zdvihnúť, ale zľakla sa. Trčal z nej dlhý chvost. Odskočila na dva metre a práve na vlkov chvost. Mykol sa, prebudil, chcel vstať, ale zabudol kde je. Buchol hlavou o stôl a odpadol. Had sa tiež zľakol a zmizol. A s ním zmizla aj rukavička.
Keď líška pochopila, že rukavička zmizla, nahnevala sa. Medzi tým sa prebral aj vlk a myslel si, že rukavičku ukradla ona. Kým vlk a líška riešili, kam zmizla rukavica, had urobil z rukavice hadiu reštauráciu. Zvieratá si v nej mohli kúpiť podľa menu: zdochnuté myši, údené pavúky, vranie chvosty, starú hadiu kožu, prepeličie vajíčka, vtáčie pazúriky v karameli, mäkkýše v kečupe a na objednávku čo si zaželáte. Prosím, aké je vaše želanie?
Súťažná kategória: kolektív žiakov 6. triedy
Max Mitrovský, Anička Mykyta, Viktória Hjurtler, Viktória Čyryban, Naďa Bodnarčuk, Eva Sokaliska, Alexander Capluk, Michal Motrunič
Všeobecnovzdelávacia škola č. 4 s prehĺbeným vyučovaním slovenského jazyka v Užhorode, ŽUPANATSKÉ NÁM. 10, 88 000 UŽHOROD, UKRAJINA
Oznamy
Redakcia | Kontakt
Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript.
Tel.: (+36 1) 878 1431
Fax: (+36 1) 878 1432
Poštová adresa: 1558 Budapest, Pf. 199