Vedeli ste, že do budapeštianskeho slovenského gymnázia chodí člen reprezentačného družstva SR v šerme kordom v kategórii juniorov? Daniel Ondo súťaží v kategórii kadetov. V súčasnosti trénuje v klube Vasas. Chodí na slovenské aj na maďarské súťaže.

Na Dana Onda ma upozornila jeho triedna učiteľka. Stredoškolská profesorka slovenčiny Marcela Somogyiová zároveň dodala, že s talentovaným športovcom robili rozhovor študentky 9. ročníka Dora Trenková a Luca Baloghová. Po prečítaní ich interview som sa rozhodol, že aj ja sa chcem s ním porozprávať a predstaviť ho širšej čitateľskej verejnosti.

– Myslím si, že nielen ja, ale aj čitatelia prílohy Ľudových novín Lúč by sa radi o tebe dozvedeli trochu viac než ako sme im doteraz prezradili. Odkiaľ pochádzaš, kde si vyrastal?

– Narodil som sa 7. 11. 2005. Pochádzam z Košíc a študujem na slovenskom gymnáziu v Budapešti. Moja rodina je dvojjazyčná, z maminej strany maďarská a z otcovej slovenská. Preto všetci hovoríme obomi jazykmi. Mám dve mladšie sestry, dvojičky. Ony chodia ešte do základnej školy v Košiciach.

– Kedy si začal športovať a prečo práve šermovať? Kde si sa stretol po prvýkrát s kordom?

– Športovať som začal ako päťročný. Keď som bol malý, s mamou sme boli na dni športov a tam sa mi zapáčil šerm. Okrem toho v ranom detstve som musel zo zdravotných dôvodov veľa sedieť doma a čas som si krátil pozeraním filmov. Zapáčil sa mi film Zoro. Chcel som si vyskúšať, aké je byť hrdinom s kordom v ruke. Napokon som aj zostal pri šerme.

– Dobre viem, že v šerme je viacero disciplín? Ktorú si si vybral a ako by si ju charakterizoval?

– Ja šermujem kordom. Táto disciplína je trošku ľahšia ako fleuret či šabľa, lebo je pomalšia, na oplátku však platí zásah hrotom na celom tele. V prípade fleuretu je zásahová plocha trup a pri šabli časť tela od pása nahor.

– Spomenul si, že si začal šermovať ako päťročný. Nie je kord priveľký pre päťročného chlapca?

– Na začiatku sme sa učili a cvičili základné kroky bez náradia. Keď som si ich už dobre osvojil, dostal som do ruky kord, samozrejme, ten najmenší. Kordy existujú vo viacerých veľkostiach a váhach.

– Kto ťa trénuje?

– Začal som pod vedením vynikajúceho trénera Jána Veselého, on už, žiaľ, nie je medzi nami. V klube Vasas ma trénoval Peter Halla. Momentálne usmerňuje moje športové napredovanie Imre Csabai.

– Aký je tvoj harmonogram?

– Tu v Pešti mám štyrikrát týždenne dvojhodinové tréningy. Vždy máme polhodinovú rozcvičku a potom šermujeme, alebo robíme nejaké na šerm zamerané cvičenia. Na konci tréningu je strečing.

– Vieš porovnať tréningové nasadenie v oboch krajinách. Ako to vidíš, je nejaký rozdiel medzi prípravou tu, v Maďarsku, a na Slovensku?

– V Maďarsku sú oveľa tvrdšie tréningy. Maďarský šerm je špičkový a maďarskí športovci majú oveľa lepšie podmienky aj výstroj. Osobne mi to veľmi pomáha. Okrem toho by som ešte vyzdvihol, že je nás tu na jednom tréningu viac.

– Venuješ sa aj iným športom, alebo len šermu?

– Samozrejme, ako každý iný chlapec aj ja som chodil s kamarátmi hrať futbal, ale šerm bol pre mňa vždy prvoradým športom.

– Čo treba podľa tvojho názoru k tomu, aby bol niekto dobrý v šerme?

– Hlavne treba veľa trénovať. Myslím si, že s patričným nasadením, zanietenosťou, usilovnosťou, trénovaním a výdržou každý môže byť dobrý.

– Aký je tvoj najväčší úspech v tomto športe?

– Pred dvomi rokmi som vyhral majstrovstvá Slovenska. Medzi úspechy by som zaradil tretie miesto na medzinárodnej súťaži v rakúskom Klagenfurte pre vekovú kategóriu 14 – 17 rokov. Musím však spomenúť aj rebríček majstrovstiev sveta, kde som si za doterajšie výkony vybojoval 115. miesto. V medzinárodnom rebríčku sa momentálne nachádzam na 250. mieste.

– Teraz sa chystáš na nejakú súťaž?

– Áno, tento rok sa pripravujem na Majstrovstvá Slovenska. Samozrejme, súťažím aj v Maďarsku vo farbách klubu Vasas.

– Ako si sa dostal z Košíc do budapeštianskej slovenskej školy?

– Do Budapešti som prišiel za svojím trénerom. Túto školu som si vybral preto, lebo som sa nechcel vzdialiť od slovenčiny. Preto som začal štúdium na tejto škole.

– Viem, že bývaš v internáte slovenskej školy. Keďže aj ja sa občas stravujem v slovenskej škole, musím ti položiť otázku, ako ti školská kuchyňa vyhovuje? Máš nejakú špeciálnu diétu, ktorú by si mal dodržiavať?

– Mám šťastie, pretože nemusím dodržiavať veľmi prísne stravovacie pravidlá. Takže som úplne spokojný s tým, čo dostaneme v škole. Ale často sa stáva, že si ešte niečo objednám, pretože po tréningu bývam hladný.

– Aké sú tvoje obľúbené jedlá?

– V Maďarsku mám veľmi rád guláš a na Slovensku bryndzové halušky, alebo bryndzové pirohy.

– Máš okrem športu aj iné hobby?

– Na iné koníčky jednoducho nemám čas, šport napĺňa celý môj život.

– Ako sa špičkový športovec cíti na hodinách telesnej výchovy v škole?

– Dobre sa cítim, telesná výchova je jedným z mojich obľúbených predmetov.

– Spomenul si to v množnom čísle. Máš aj nejaký iný obľúbený predmet?

– Áno, naschvál som použil množné číslo, pretože mám veľmi rád aj slovenčinu.

– V čom vidíš rozdiel medzi našou školou a školami na Slovensku?

– Tu napríklad vyučujúci menej skúšajú ústne. Považujem písomné skúšanie za celkom dobrú vec.

– Ako vyzerajú tvoje všedné dni? Vstávaš ráno napríklad o pol hodiny skôr a beháš kolečká okolo školy?

– Ráno nerád vstávam príliš skoro, takže sa budím o siedmej. Idem do školy. Po vyučovaní som do piatej na internáte. Tréning mám od šiestej do ôsmej. Večer sa ešte zvyknem trošku učiť a okolo jedenástej chodím spať.

– Málokedy sa stáva, že by človek dosiahol také pekné úspechy bez podpory rodiny. Čo pre teba znamená tvoja rodina?

– Všetci členovia našej rodiny stoja vždy pri mne a tým mi veľmi pomáhajú. Keď som na súťaži, držia mi palce, vozia ma na preteky. Byť športovcom je náročné aj z psychického hľadiska. Moja rodina mi vytvára stabilné zázemie.

– Každý športovec sníva o účasti na olympijských hrách. Aké sú tvoje plány do budúcnosti?

– Veľmi rád by som sa raz dostal na olympiádu alebo na majstrovstvá sveta. Viem však úplne iste, že chcem pokračovať aj v štúdiu. Veľmi sa mi páči trénerstvo.

Pár dní po našom rozhovore som sa dozvedel, že Daniel Ondo získal 4. júna na Majstrovstvách Slovenska v Bratislave druhé miesto. Aj v mene našich čitateľov mu úprimne gratulujeme. Skromný športovec, dvojnásobný víťaz Slovenského pohára, i teraz potvrdil, čo už raz pre médiá vyznal: „Ak raz objavíte čaro kordu, už ho nepustíte z rúk. Šerm je krásny šport. Dynamický, rýchly a prináša zvraty. Všetko sa to však odohráva rýchlo, nie ako vo futbale, kde čakáte na výsledok 90 minút.“

Za rozhovor ďakuje Zoltán L. Havas

Foto: autor, slovak-fencing.sk