Počas druhého júlového týždňa sa 34 účastníkov Biblického tábora Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku (CSSM), ktorých sprevádzali 4 dospelí, opäť uchýlilo do Medzinárodného evanjelického mládežníckeho centra vo Veľkom Slavkove naďaleko Popradu.

Sotva 10 kilometrov od Vysokých Tatier bolo od 10. do 14. júla o desať stupňov chladnejšie než v Maďarsku, kde sa práve ortuť teplomera štverala na vyše 35° Celzia. Pod tatranskými štítmi sa štvrtáci až ôsmaci základných škôl, kde sa vyučuje slovenčina, z Budapešti, Šáre, Ďurky, Sarvaša, Slovenského Komlóša, Veľkého Bánhedeša a ďalších, modlili, spievali, študovali Bibliu pre malých čitateľov, spoznávali Slovensko a zoznamovali sa so zábavnými remeslami, akým je napríklad plstenie vlny. Samozrejme, zabávali sa aj rôznymi hrami.

Vedúcim aj tohtoročného Biblického tábora CSSM bol evanjelický duchovný Attila Spišák. Vo Veľkom Slavkove napomáhali úspešnému priebehu Božena a Ema Spišákové, a tiež Katarína Karkušová.

Niekomu staré známe miesta, inému úplne nové

– Som rád, že deti so Slovákmi obývaných miest a obcí Maďarska opäť mali možnosť nielen získavať nové poznatky o odkaze biblie, vzájomne sa spoznávať, ale aj objavovať rôzne kúty našej materskej krajiny, – povedal pre Ľudové novinyAttila Spišák.

– Doposiaľ sa nám nepretržite darí usporadúvať biblické tábory. Spočiatku sa konali v Svätom Jure, vzápätí v Bratislave, potom sme boli na Liptove a teraz, už snáď po piaty raz, sme sa vybrali do východnejšieho kúta Slovenska, na Spiš. Pravdaže, mali sme prestávku, keď sme nemohli vycestovať z Maďarska, bolo to obdobie pandémie koronavírusu. Vtedy sme mali tábor v Matre. Teraz sme druhým rokom opäť vo Veľkom Slavkove. Aj partia detí je nová, ale dobrá. Pridali sa k nám ďalší, niektorí aj mladší.

Duchovné stíšenie a športové aktivity

Ranná a večerná pobožnosť si stanovila za cieľ stíšenie mysle a zahĺbenie sa do duše. Veľa sa rozprávali o tom, ako sa treba správať. Rozoberali tému, ako správne komunikovať, veď aj slovami možno ublížiť, zničiť dobré vzťahy. Hravou formou získavali informácie, učili sa nové príbehy z Biblie malého čitateľa. Školáci – či menší alebo väčší – sú však deti, ktoré s radosťou naháňajú loptu pri futbale, hrajú vybíjanú či spoločenské hry. Najprv sa hrali hry, vďaka ktorým sa naučili mená tých ostatných a potom sa venovali ďalšej duchaplnej spoločenskej zábave primeranej náplni táborového pobytu v meditačnom centre. Málokedy išli spať skôr než o desiatej. Organizátori pripravili pre deti dva výlety – raz sa vybrali na návštevu Ľubovnianskeho hradu, pevnosti na severe Slovenska, týčiacej sa nad mestom Stará Ľubovňa. Dozvedeli sa, že hrad vznikol ako hraničný strážny hrad, chrániaci obchodné cesty do Poľska. Začal ho stavať pravdepodobne okolo roku 1280 poľské knieža Boleslav, ktorý bol manželom Kunigundy, dcéry uhorského kráľa Bela IV. Preto si ho účastníci Biblického tábora zo žartu hneď aj prisvojili a vyjadrovali sa o ňom ako o „našom hrade“. V rokoch 1655-1661 tam boli pred Švédmi uschované poľské korunovačné klenoty, ktorých kópie sú na hrade dodnes. V stredovekom prostredí si deti dokonca mohli zahrať šachy s veľkými drevenými bábkami, ktoré mnohým z nich siahali nad kolená. Aktívne sa podieľali aj vystúpení sokoliarov a smelo držali v ruke v rukavici kúsok mäsa pre sokola i orlicu Evičku.

Na splave Dunajca

Hory sa rozhodli neukázať sa vo svojej plnej nádhere, ktorá sa človeku naskytá, keď je jasno. Nízko zavesené oblaky potmehúdsky vyžmýkali svoj obsah na naše deti práve keď sa „učili“ za pltníkov na hraničnej rieke medzi Slovenskom a Poľskom, Dunajci. Vedúci hneď všetkých mladých pltníkov obliekli do pršiplášťov. Keď sa vyčasilo, niektorí odvážlivci dostali aj pltnícku vestu a klobúk poobšívaný toľkými mušličkami, koľkokrát splavil po rieke pôvodný majiteľ klobúka drevo až k Čiernemu moru. Aspoň sa tak povráva. V skutočnosti si môžete taký „vychýrený“ klobúk kúpiť aj v stánku so suvenírmi.

Na ďalší deň mali táborníci naplánovanú peknú, i keď možno pre ľudí zvyknutých len na nížinu, trochu náročnú trasu. Od Štrbského plesa nahor do Mlynickej doliny k vodopádu Skok. Nuž, plán sa zmenil hneď ráno. Predpoveď počasia odporúčala len prechádzku okolo Štrbského plesa. Než si však stačili naši turisti „odskočiť“, hory ukázali, čo vedia. Spustili mraky až na cestu, rozpršal sa vytrvalý dážď, ktorý ochladil teplotu z 21 na 15°C. A bolo po túre. Bez urážky sa deti vrátili do autobusu, ktorý ich odviezol späť do Medzinárodného evanjelického mládežníckeho centra vo Veľkom Slavkove. Tam na ne čakalo prekvapenie.

Účastníkov Biblického tábora 2023 navštívil náš LuDo, príloha pre deti a mládež, vydaná v knižnej podobe. Najmä pre školákov zo Sarvaša boli úlohy detskej rubriky Ľudových novín známe, veď oni sú tie, ktoré nám do redakcie pravidelne posielajú správne riešenia. Ako nám prezradili, za desať dobre vyriešených úloh dostávajú dokonca na hodine pätorku. Hneď sa aj opýtali, či majú posielať riešenia k úlohám z publikácie LuDo. Uspokojili sme ich, že tieto úlohy sú len na letnú zábavu.

Na otázku, či účastníkom biblického tábora chutila strava vo Veľkom Slavkove, pán farár odvetil, že všetci boli spokojní.

– Obyčajne hneď v prvý večer vyložíme do spoločného „bufetu“ všetky sladkosti, keksíky a čokoládky, ktoré si deti priniesli. Deti si donesú z domu toľko maškŕt, že sa každému ujde po sladkosti po každom obede, aj po každej večeri, počas celého tábora. Okrem toho každý zje, čo ponúka miestna kuchyňa v slavkovskom centre, kde chutne a dobre varia slovenské špeciality, knedle, kapustnicu. Nikto nehladoval, doteraz sme mali práve v tomto tábore najlepšiu stravu. Ale aj infraštruktúra tu bola najlepšia, – dodal A. Spšák. Napríklad projektor, ktorý si priviezli, ani nevybalili, lebo v Slavkove je aparát nainštalovaný v spoločenskej sále. Dokonca si viackrát preverili novozískané poznatky formou testu cez internetový program Kahoon. Otázky do testov zapísali Boženka, Ema a Katka, ktoré boli nielen pravými rukami vedúceho tábora, ale aj moderátorkami programov, chápavými kamoškami detí, staršími sestrami všetkých, trpezlivými a veselými animátorkami, vždy mali v batohu maškrty na desiatu, či olovrant, ba boli aj citlivými „náhradnými mamkami“ pre tých, ktorí boli prvýkrát preč od mamy.

– Odkiaľ viete, čo robiť s toľkými deckami? – nedalo mi vyjadriť počudovanie i obdiv, ako ohromne sa dievčatá zhostili svojej úlohy.

– Keď sme boli menšie, viackrát sme sa zúčastnili za dobré výsledky v škole a súťažiach táborov alebo školy v prírode, poriadaných Zväzom Slovákov v Maďarsku i inými organizáciami. Tam sme odkukali, čo robili animátori, ako sa správali. Čo sa nám páčilo, to používame, – prezradili dievčatá odovzdávajúc si navzájom slovo. Jednoducho, sú vynikajúco zohrané.

Dvaja najmladší účastníci, bratia Armand a Alfréd sa doma ešte ani nevybalili a už sa pýtali, či sa môžu pridať k bratovi Attilovi aj do cyklistického tábora. Tam však dostali pozvanie len –násťroční. Biblický tábor CSSM bude znova až o rok.

Erika Trenková

Foto: A. Spišák, K. Karkušová a autorka

NTAB-KP-1-2023/1-000151

0437/HU/2023