Slovenská samospráva župného mesta Békešská Čaba organizuje detské tábory už niekoľko rokov. V tomto roku sa od 26. do 30. júla konal už tradičný Tábor Tranoscius. Ako vždy, organizátori ponúkli pestrý program. Najlepším miestom aktivít bol Slovenský oblastný dom, kde si deti mohli vyskúšať rôzne hry a vžiť sa do života našich predkov.

Poprosili sme hlavného organizátora predsedu miestnej slovenskej samosprávy Ondreja Kiszelya, aby nám povedal niekoľko slov o tábore:

„Ide o detský tábor, ktorý sa koná už tri roky a jeho cieľom je zoznámiť účastníkov so slovenskou kultúrou a tradíciami Čaby, od gastronómie a piesní až po hlavnú tému – Tranoscius. Naším hlavným cieľom je, aby deti spoznali náš spevník, naučili sa z neho niektoré piesne a predstavili ich slovenskému zboru a svojim rodičom na nedeľnej slovenskej bohoslužbe, keďže sú na túto príležitosť pozvaní.“

O. Kiszely spolu s učiteľkou čabianskej slovenskej školy Juditou Molnárovou Pribojskou a kantorom čabianskej evanjelickej cirkvi Csabom Alföldim, pomáhali deťom v osvojení si spevov. Zapojil sa aj čerstvý absolvent čabianskeho slovenského gymnázia Marcell Gergő, ktorý sa pripravuje na učiteľskú kariéru a je nadšeným Čabanom.

Ďalšou témou tohtoročného tábora bola gastronómia. Na začiatku tábora deti dostali výtlačok populárnej kuchárskej knihy, ktorú vlani vydala slovenská samospráva Dobrí apeťík. Každý deň sa mladí ľudia oboznámili s jednou pochúťkou z tejto publikácie.

Okrem iného sa podieľali na príprave čabianskej sármy (plnenej kapusty). Kapustné listy rolovali tak, akoby to robili odjakživa. Druhá polovica tímu medzitým pomáhala pri príprave lekvárových rožkov. Najprv vyvaľkali cesto, potom okraje nakrájaných kúskov potreli vajíčkom. Všetko robili, akoby to bola tá najlepšia zábava na svete.

Na druhý deň vedúca slovenskej reštaurácie v Békešskej Čabe Ildikó Szabóová Szaszáková previedla skupinu kuchyňou reštaurácie, takže mali možnosť nahliadnuť do jej zákulisia. Veľký úspech mal interaktívny deň v Haluškovom sálaši (Haluska Tanya), každý si vyrobil vlastnú halušku, a potom si na nich všetci spoločne pochutnali.

Každý deň sa 15 účastníkov tábora učilo 2 hodiny spevy z Tranoscia a v prestávkach prednášal dvojjazyčné pobožnosti farár Ján Verasztó.

Hovorí sa, že deti majú ešte čistého ducha, a preto vždy hovoria pravdu bez akýchkoľvek príkras. Preto sme sa ich spýtali, prečo sa im tento tábor páči.

Melina Kabaiová povedala: „Chodím sem rada, pretože sa zaujímam o slovenské tradície a chcem ich zachovávať. Mám tu niekoľko priateľov a zažívame veľa zábavy.“ Zoltán Eiler prezradil, že najviac sa mu páči spoločné spievanie, ale je rád, že tento rok bola témou slovenská gastronómia. „Veľmi rád varím a so spolužiakmi je to ešte väčšia zábava.“ Ervína Laurinyecza zaujala krása Veľkého kostola. „Bolo veľmi zaujímavé, že nám ujo Csaba ukázal organ. A samozrejme sa teším na sobotu, keď si budeme môcť dať TÓT-Dog.“

Do tábora niektoré rodiny prihlásili všetky svoje deti, takže súrodenci a bratranci mohli stráviť niekoľko dní spolu, čo je v tomto našom uponáhľanom svete čoraz menej možné.

Vrcholom tábora bola, tak ako po minulé roky, slovenská bohoslužba, na ktorej sa zišiel slovenský zbor. Bol to povznášajúci pocit vidieť takmer sto ľudí, ktorí v ten deň navštívili kostol a spievali spolu s detskými hlasmi.

(BPL)

Foto: Marcell Gergő