Pri príležitosti 75. výročia založenia Slovenského gymnázia, základnej školy, materskej školy a kolégia v Békešskej Čabe sa 19. októbra konal rad podujatí. Výročie slovenskej školy v Čabe oslávili aj slávnostným programom v školskej jedálni.

Oslavy sa začali kultúrnym programom zverencov materskej školy. Ako odznelo, mladí a starí sa spájajú pri učení a pestovaní slovenského jazyka a kultúry. Predvedené produkcie boli ukážkou tejto práce na vytváraní a zachovávaní hodnôt. V rámci programu vystúpili škôlkari zo štyroch skupín, potom žiaci základnej školy a študenti gymnázia, ktorí spievali, recitovali, ale videli sme aj veľmi dojímavé videá.

Hostí privítala riaditeľka inštitúcie Edita Pečeňová, ktorá povedala, že slovenské gymnázium otvorilo svoje brány 1. septembra 1949 a jeho založenie malo pre Slovákov v Maďarsku veľký význam. Bolo to prvé gymnázium toho obdobia, jediné svojho druhu v Maďarsku. Nikdy predtým sa v regióne nevyučovala slovenčina na stredoškolskom stupni.

Riaditeľka inštitúcie zdôraznila, že slovenská škola je malým sedemdesiatpäťročným zázrakom, ktorý je aj zázrakom Békešskej Čaby, keďže škola stále funguje. Dodala, že do základnej školy a najmä do gymnázia prichádzajú žiaci nielen z mesta, ale aj z okolitých sálašov a slovenských obcí v župe.

Zdôraznila, že udržanie a vedenie národnostnej inštitúcie je o prispôsobovaní sa a neustálom boji. „Tak to bolo v minulosti a tak je to aj dnes, boj o zachovanie slovenského jazyka a kultúry, prispôsobovanie sa zmenám v spoločnosti, zmenám v obsahu a štruktúre vzdelávania, globalizácii, meniacim sa potrebám rodín.“ Pani riaditeľka podčiarkla, že od roku 2005 je prevádzkovateľom inštitúcie CSSM: „Zmena prevádzkovateľa nám otvorila nové perspektívy a mohla sa začať rekonštrukcia inštitúcie, ktorá bola realizovaná v 27 etapách. Za dve desaťročia sa podarilo dokončiť kompletnú rekonštrukciu od elektrickej siete až po vykurovací systém a zateplenie budovy,“ povedala. Podčiarkla, že v národnostnom vzdelávaní nestačia len bezchybné jazykové znalosti, ale je potrebné oveľa viac, ako aj odhodlanie a srdce.

Výročie školy si pripomenuli mnohí hostia. Predsedníčka Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku, absolventka tejto školy Alžbeta Hollerová Račková povedala, že uplynulých 75 rokov bolo vždy plných bojov o prežitie nielen školy, ale aj celej slovenskej komunity v Maďarsku. „Bolo treba prispôsobiť sa povojnovým podmienkam, novej situácii po výmene obyvateľstva, politike riadenej štátom jednej strany v zmysle proletárskeho internacionalizmu, zmenám po rozpade socialistického zriadenia, hospodárskym, politickým, ale aj spoločenským, neustálym reformám školstva, globalizujúcemu sa svetu, pandémii koronavírusu, očakávaniam rodičov a spoločnosti, a to v meste, župe a krajine, kde bola slovenčina počas celej existencie školy a slovenského národnostného školského systému, ktorý vznikol po druhej svetovej vojne na ústupe, až sa inštitúcia postupne stala jedným z ostrovov slovenskosti.“ Pani predsedníčka dodala, že je to aj svedectvo o hrdinstve a obetavosti jej riaditeľov, učiteľov a zamestnancov, ktorí tejto škole zasvätili značnú časť svojho života, aby učili a vychovávali mladé generácie v rodinnej a priateľskej atmosfére, ktorá školu vždy charakterizovala. „Počas trištvrte storočia s békeščabianskou slovenskou školou spojili svoje osudy stovky absolventov, vrátane mňa. Považujem za mimoriadne šťastie svojho života, že počas svojich gymnaziálnych rokov som mohla navštevovať túto školu a kolégium sa pre mňa, dievča z dediny, stalo druhým domovom.“ Po slávnostnom príhovore A. Hollerová Račková odovzdala pamätnú plaketu CSSM, ako aj spoločenské hry pre deti.

Zástupca primátora župného mesta Békešská Čaba József Bálint vo svojom uvítacom príhovore zdôraznil, že výročie nielen pripomína minulosť a úspechy inštitúcie, ale aj posilňuje dôveru v budúcnosť. „Tam, kde sa vzdeláva budúca generácia, sa skutočne vytvárajú hodnoty. Vedomosti a spoločenské skúsenosti získané v škole zohrávajú v živote mladých ľudí kľúčovú úlohu, a preto sú pre budúcnosť nášho mesta a národa mimoriadne dôležité.“ J. Bálint odovzdal škole ďakovný list mesta, ktorý vyjadruje uznanie samosprávy škole.

Predsedníčka Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí Dagmar Repčekovávo svojom prejave vyzdvihla dôležitosť národnostného školstva a úlohu E. Pečeňovej, bez ktorej sa nedá predstaviť slovenské školstvo v zahraničí. Uviedla, že v budúcnosti chcú oživiť webovú stranu www.slovenskezahranicie.sk a nahrať tam slovenské učebnice a učebné pomôcky pre krajanov. „Vidím, že táto škola sa venuje svojim deťom aj mimo klasického vyučovacieho času a dáva im priestor vo všetkom čo chcú robiť, tým pádom im dáva aj budúcnosť.“

Predseda Spoločnosti pre edukáciu a kultúru v Nadlaku, prvý podpredseda Demokratického zväzu Slovákov a Čechov v Rumunsku a podpredseda Svetového združenia Slovákov v zahraničí Pavel Hlásznik sa tiež pridal ku gratulantom a vyzdvihol podstatu medzinárodného partnerstva školy: „Práve táto 75-ročná stredná škola je tou vzdelávacou inštitúciou, ktorá vychovala najväčšiu časť osobností z radu Slovákov v Maďarsku. Táto vzdelávacia ustanovizeň je alma mater mnohých dnešných čelných predstaviteľov slovenského národnostného života v Maďarsku. Zohráva kľúčovú úlohu v zabezpečovaní výchovy a vzdelávania v slovenskom jazyku v Maďarsku a na Dolnej zemi vôbec a robí to na veľmi dobrej, kvalitatívnej úrovni. Nie náhodou sa nachádza v meste, regióne, ale i v celom Maďarsku na poprednej priečke v rebríčku merania kvality vzdelania.“ Ďalej sa ujali slova koordinátorka Výboru pre vzdelávanie Národnostnej rady Slovenskej národnostnej menšiny v Srbsku, výkonná tajomníčka SZSZ a členka Národnej osvetovej komisie pri Vláde Srbska Svetlana Zolňanová, riaditeľka Slovenského kultúrneho centra Našice Sandra Kralj Vukšić, predsedníčka Občianskeho združenia Dotyk ľudskosti Mária Katarína Hrkľová a riaditeľka Základnej školy s materskou školou vo Svätom Petri Ingrid Zachorecová.

Po dojímavých chvíľach nasledovala vernisáž fotovýstavy z uplynulých 75 rokov školy. Výstavu v aule otvoril jej bývalý riaditeľ Ján Chlebnický. Aj na toto slávne jubileum sa zrodia pamätnica, ktorú prezentovala bývalá riaditeľka školy Alžbeta Uhrinová-Hornoková. O tejto publikácii sa čoskoro dočítate v našom týždenníku.

Tým však rad programov jubilujúcej školy nekončil. Na slávnostnej recepcii v dome remeselníkov prípitok predniesol parlamentný hovorca Slovákov v Maďarsku a bývalý absolvent školy Anton Paulik.

Poobede sa potom konali stretávky absolventov jednotlivých ročníkov 75-ročnej inštitúcie.

(BPL)

Foto: behir.hu, beol.hu

Jubilujúca škola v Békešskej Čabe a jej žiaci

Na oslave významného jubilea školy sa zišlo množstvo bývalých žiakov a študentov. Údajne ich bolo 400. Spomedzi tých, ktorí vyšli zo svojej alma mater pred mnohými desaťročiami však prišli nemnohí. Buď už nie sú medzi živými, alebo nemohli prísť kvôli zdravotným ťažkostiam. S radosťou som stretla profesorku Annu Divičanovú. Hoci si na svoju školu spomína veľmi rada, so smiechom poznamenala niečo, čo nie je bežná informácia: „Ja som zo školy utiekla, lebo sa mi nepáčilo, že nás na internáte v jednej izbe bývalo až 22. A ja som vtedy mala doma izbu len pre seba, lebo moja o 10 rokov staršia sestra už vtedy nebývala doma. Po dvoch, či troch týždňoch som sa, pravda, vrátila, nejak ma nahovorili. Po slovensky sme sa medzi sebou zhovárali len my, Komlóšania, a Pilíšania.“

Docentka Mária Žiláková si poťažkala, že ich bolo na internáte ešte viac a teraz sa stretla len s jedným spolužiakom. Aspoň si urobili fotku s triednym Jánom Chlebnickým.

Dlhoročná riaditeľka slovenskej školy v Sarvaši Zuzana Medveďová bola z oslavy jubilea školy a stretnutia s množstvom známych unesená: „Tento deň mi urobil nesmierne dobre na duši. Som zaň preveľmi vďačná.“

Anna Korčoková Vargová slávi o niekoľko dní práve také jubileum, ako jej alma mater, dožíva sa 75. narodenín. V inštitúcii bola nielen gymnazistkou, ale niekoľko desaťročí tam pôsobila ako učiteľka. Zavolal ju jej bývalý triedny, vtedy riaditeľ, Ján Chlebnický. Ako si zaspomínala, v triede na gymnáziu boli 23 a dnes z nich žijú už len dvanásti. Polovica prišla na stretávku. Medzi žiakmi prvej triedy, ktorú učila, bola napríklad Ildika Očovská, ktorá je známa vedúca slovenských citarových a speváckych hudobných telies v Maďarsku, a teraz svoju učiteľku slovenčiny vedie v spevokole Čabianska ružička. A. Korčoková Vargová bola triednou tiež predsedníčky slovenskej národnostnej samosprávy v Sarvaši Anny Frankovej, ako aj terajšej riaditeľky školy Edity Pečeňovej. Je patrične hrdá na svojich bývalých žiakov, z ktorých sú mnohí významnými dejateľmi slovenského života v Maďarsku i medzinárodnej krajanskej pospolitosti.

(-tre)