Celý druhý októbrový týždeň Slovenský pamiatkový dom v Orosláni „okupovali” deti rôzneho veku, prebiehala totiž akcia podporovaná zo Správy fondov Gábora Bethlena Tematický týždeň v zrkadle slovenských tradícií v pamiatkovom dome.

Začiatok týždňa bol zachmúrený. Daždivé počasie, chladnejšie, než o týždeň skôr, trochu postrašilo organizátorov. Ale deti sa nedali odplašiť, obliekli sa primerane. Najskôr prišli škôlkari. Veľmi ich zaujala práca z hroznom – mletie, lisovanie a pochutnali si na sladkej hroznovej šťave, z ktorej bude najskôr mušt, potom burčiak a napokon víno. V stodole si vypočuli rozprávanie o pestovaní kukurice. Aby získali rukolapné skúsenosti, ručne obrali zo šúľkov šúpolie a omrvili zrná z oklaskov. Aby deti mohli byť deťmi súťažili, kto z nich vystaví najvyššiu vežu z holých šúľkov kukurice. Vypočuli si, ako siali, okopávali, starali sa a pestovali túto plodinu, ako aj príbeh jej využitia.

Potom na vlastné oči videli, ako sa pripravuje čalamáda – šikovné gazdinky nakrájajú papriku, cibuľu, kapustu, uhorky, pridajú koreniny, ocot, cukor, naukladajú zeleninu a všetko čo treba do sterilizovaných fliaš. Potom, samozrejme, nasledovala ochutnávka. Deťúrence mali možnosť ochutnať čalamádu, fermentovanú kapustu a tiež cviklu.

Vzápätí si sami vyskúšali, ako sa správne šúľajú šúľance a hneď ich aj zjedli. Posypané makom, alebo krupicou. Tie boli kedysi u Slovákov v Orosláni veľmi obľúbené, ba ešte aj dnes v niektorých rodinách také robievajú najčastejšie. Ale pre dospelých boli aj šúľance s praženou cibuľkou. Zo zostatku cesta, pretože ho členky slovenského klubu zamiesili mnoho, urobili zemiakové gule. Po uvarení v slanej vode ich kedysi podávali s maslom, mliekom, ale z vody, v ktorej sa šúľance, či guľky vyvarili, sa robila polievka. Už bola potrebná len paprikovo-cibuľová zápražka, a rýchla, zato však sýta polievka je na svete raz-dva. Nakrájali do nej veľa uvarených zemiakových guliek.

Deti sa veľmi dobre zabávali aj v kreatívnej dielni, kde na papier samy prilepovali vopred povystrihované jesenné listy stromov, z nalepených pokrčených guľôčok modrého krepového papiera pod ich rúčkami vznikali prekrásne strapce hrozna. Čas veľmi rýchlo ubehol, ani sa nenazdali a už sa museli vrátiť do materskej školy.

Druhý, ale aj tretí deň už bol teplejší, a našťastie bez dažďa. Prišli deti zo základných škôl v meste, rad radom, ako to mali vopred dohodnuté. Jeseň je krásna, príroda sfarbí všetko navôkol. Dozreli aj tekvice a z obrovských oranžových plodov si žiaci urobili strašiakov, vydlabali vnútro, odstránili jadrovníky a vložili do vnútra sviečku. Svoje výtvory si mohli odniesť domov, ako spomienku na krásny deň v Slovenskom pamiatkovom dome. Nakoniec si spolu s vedúcou našej detskej tanečnej skupiny Bránička, tetou Júliou Bíróovou zatancovali kruhový tanec.

Dokopy sa za tieto dni vystriedalo v pamiatkovom dome 350 detí a 50 dospelých z troch základných škôl a piatich materských škôl Orosláňu.

Bol to skutočne vydarený týždeň, na ktorý budú spomínať všetky deti aj ich sprevádzajúci učitelia. Toľko nám počas rozlúčky povedali, že sa k nám veľmi rady vrátia aj na jar, keď pre ne zas pripravíme niečo zaujímavé o prácach našich predkov okolo domu, v záhrade, či na poli, aby ich odkaz nezanikol a neupadol do zabudnutia.

Vďaka však patrí miestnej slovenskej samospráve a aktivistom Slovenského klubu za všestrannú prácu pri prípravách a uskutočnení tohto projektu.

Alžbeta Szabová/Kru

Foto: autorka