Župná recitačná a komunikačná súťaž v Tardoši
V Tardoši opäť usporiadali župnú slovenskú recitačnú a komunikačnú súťaž. Podujatie sa uskutočnilo 20. novembra a pozvanie naň dostali školáci národnostných škôl zo všetkých desiatich Slovákmi obývaných obcí Komárňansko-ostrihomskej župy. Okrem toho sa k recitátorom na nižšom stupni a účastníkom komunikačnej súťaže na vyššom stupni pridali aj žiaci z Bakonských hôr, z Jášču. Súťažiacich privítala predsedníčka Slovenskej národnostnej samosprávy a poslankyňa regiónu vo Valnom zhromaždení Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku, riaditeľka miestnej slovenskej národnostnej školy Erika Kissová Töröková. Nadšené deti ju privítali búrlivým potleskom.
Ako účastníkom župnej súťaže rozpovedala, podujatie zorganizovali v spolupráci so Slovenskou samosprávou v Tatabáni-Bánhide, ktorá je aj správcom národnostných škôl Móra Jókaiho v Tatabáni-Bánhide a tardošskej Národnostnej školy. Finančne aj organizačne sa pridala tiež Slovenská národnostná samospráva Komárňansko-ostrihomskej župy, preto do poroty recitačnej súťaže prizvali aj jej predsedníčku Alžbetu Szabovú a podpredsedníčku Veroniku Árendášovú. Dlhoročné skúsenosti slovenčinárky Anny Crnečkej sa významne prejavili nielen počas rozhodovania o výkonoch malých recitátorov, ale teta Anka už pred súťažou našla s deťmi spoločnú reč. Pred samotným zápolením si pred ňu húfne nastúpili a prihlásili sa všetci, ktorí chceli v recitácii zvíťaziť. Samozrejme, ona im to všetkým odsúhlasila. Úlohu predsedníčky poroty na seba prevzala zástupkyňa slovenského voleného zboru v Tatabáni-Bánhide Margita Béliková.
Siahodlhé básne súčasných autorov pre deti
Spomedzi známych autorov básní pre deti sa do súťaže v prednese poézie dostali tradičné mená ako Krista Bendová, či Ľudmila Podjavorinská a Miroslav Válek. Recitujúci boli rozdelení do dvoch skupín. Spolu si zmerali schopnosti prváci a druháci. V ďalšej skupine boli tretiaci a štvrtáci. Súťažiacich bolo neúrekom, najmä Sílešanov. O nich sa naozaj nedá povedať, že sa im nechce recitovať po slovensky. Ako sa priznala slovenčinárka na dôchodku Alžbeta Krajczárová Szárazová, ešte aj počas jesenných prázdnin musela ísť s deťmi na stretnutie. Chceli jej ukázať, ako si nacvičili básne. Počas recitovania ostatných súťažiacich boli všetci diváci tichučko a pozorne počúvali. Keď niekto skončil s prednesom, dostalo sa mu potlesku. Držali si navzájom palce, najmä deti z jednej školy, ale aj voči súperom boli veľkodušní. Vari najdlhšie diela si na recitovanie vybrali školáci z Bánhidy. Slovenčinárka Kinga Kiripolszká pre Ľudové noviny povedala, že svojim žiakom vybrala detské knižky na Slovensku. Spoločne si prečítali básne, ktoré by im odporučila a deti si samé vybrali, ktoré sa chcú naučiť, lebo ich najviac oslovili. Chápali nielen slovenský text, ale aj prenesený význam poézie. Mladá učiteľka bola na svojich zverencov nekonečne hrdá a túto iniciatívu považuje za veľmi osožnú. Podobne pyšná je na svojich žiakov slovenčinárka z Kestúca, Valéria Reznyiková Kainová. Práve odtiaľ prišiel spolu so staršími aj najmladší recitátor, jediný prváčik. Čívania prišli so svojou hosťujúcou učiteľkou. LuciiGianitsovej Ološtiakovej bolo ľúto, že do svojho auta mohla posadiť len štyroch svojich žiakov, lebo by boli ochotne súťažili aj viacerí. Tí, ktorých priviezla, boli rozhodnutí zvíťaziť.
Komunikačná súťaž nie je len o poznatkoch
Žiaci piatej a šiestej triedy, ako aj siedmej a ôsmej, spolu osemnásti z Bánhidy, Čívu, Jášču, Tátu, kam chodia na vyšší stupeň deti z Moďoróšu, ako aj z hostiteľského Tardoša, sa po oficiálnom otvorení súťaže presunuli z kultúrneho domu do školských tried, aby si zmerali svoju pripravenosť v komunikačnej súťaži. Ako pre naše periodikum povedala Erika Kissová Töröková, pre všetky vekové skupiny, žiakov každého ročníka zvlášť, pripravila špeciálne otázky. V každom prípade také, ktoré už mali mať zvládnuté na vyučovacích hodinách. Zároveň to boli otázky, ktoré sú súčasťou jazykovej skúšky. Najprv mali popísať, čo vidia na obrázku. Používali celé vety. Počas prípravy sa cvičili, aby sa mohli porozprávať, sformulovať svoje myšlienky. Potom nasledovalo čítanie textu s pochopením. Témy boli určite všetkým dobre známe, veď si čítali príbehy o rodine, byte, nakupovaní, či výlete. Treťou skupinou úloh bolo vybrať správne odpovede po prečítaní textu o pamätihodnostiach hlavného mesta Slovenskej republiky. Tu hneď porota odhalila, kto si text naozaj prečítal. Z domu si bolo treba priniesť nielen poznatky, ale aj pohotovosť a schopnosť vystihnúť podstatu čítaného. Žiaci boli dobre pripravení, preto mali porotkyne ťažkú úlohu. Niekedy súťažiaceho na 3. mieste delilo od štvrtého len pol bodu.
Odmenu – čokoládu, perá, ceruzky – dostali všetci účastníci súťažného dňa. Knihy pre víťazov nakúpili organizátori na Slovensku. Pre menších pripravili pani riaditeľka a jej pomocníci knihy s básničkami, kratšími rozprávkami a príbehmi, kým väčší dostali hodnotné publikácie o zaujímavostiach a pamätihodnostiach Slovenskej republiky, v ktorých si budú radi listovať aj v budúcnosti (a možno aj ich rodičia). Nakupovať mohli vďaka podpore Verejnoprospešnej nadácie Zväzu Slovákov v Maďarsku.
Všetci súťažiaci boli mimoriadni. Žiaľ, ani ich všetkých nevymenujeme, ako ani všetkých pedagógov, ktorí sa podieľali na príprave svojich žiakov. Každý z nich však vykonal ohromný kus práce, na ktorú môže byť právom hrdý. Priblížime vám ich aspoň na fotografiách.
Súťaž bola, ako aj v minulosti, súčasťou slovenského tematického týždňa v tardošskej škole, počas ktorého sa nielen na hodinách slovenčiny, ale aj na iných predmetoch venujú slovenským reáliám. Svoje vedomosti a poznatky si potom otestujú za pomoci počítačového programu Kahoot. Témou boli aj také otázky ako Hrady a zámky Slovenska.
Erika Trenková
Foto: autorka