V Békéšskej Čabe, v srdci Békešskej župy, sa 5. a 6. decembra opäť rozhorelo svetlo nádeje a spolupatričnosti počas tradičného Adventného stretnutia, ktoré spojilo žiakov a pedagógov národnostných škôl z Maďarska.

Podujatie, ktoré organizovali Celoštátna slovenská samospráva v Maďarsku (CSSM) a hostiteľ – Slovenské gymnázium, základná škola materská škola a internát – s ďalšími partnermi, sa nieslo v duchu oživovania tradícií predkov a snahy spríjemniť si sviatočné chvíle.

Program sa začal už v piatok príchodom účastníkov a spoločným obedom, po ktorom nasledovala návšteva Slovenského oblastného domu a súťaž v škole. Piatkový večer patril kreativite a zábave, keďže po spoločných remeselných aktivitách a večeri nasledovali ľudové hry a večerná tanečná zábava, ktorá vytvorila priestor na neformálne zoznamovanie a budovanie priateľstiev. Slávnostný program v aule školy v sobotu dopoludnia otvoril Domonkos Volter, ktorý prítomných privítal myšlienkou, že advent je vzácnym časom „otvárania ľudských sŕdc“. Pripomenul, že práve v týchto dňoch sa stávame lepšími a oživujeme tradície našich predkov, pričom sa snažíme čo najviac spríjemniť si tých pár sviatočných chvíľ. Jeho slová udali tón celému stretnutiu – išlo o moment, kedy sa účastníci mohli na chvíľku zastaviť a zamyslieť nad čarom a atmosférou blížiacich sa Vianoc. Riaditeľ hostiteľskej inštitúcie Zsolt Lipták vo svojom zamyslení rozvinul metaforu svetla. Pre neho advent nepredstavuje len prísľub Vianoc, ale aj „čisté, smer ukazujúce svetlo, ktoré pramení zo sily vedomostí“. Zdôraznil, že svetlo, ktoré v škole žiari deň čo deň, je „večným plameňom poznávania, kritického myslenia a hľadania pravdy“. Upozornil na krehkosť tohto svetla: „Svetlo sa ľahko stratí, keď je osamotené, preto je dôležité, aká veľká sila sa skrýva v nás, v našom kolektíve“. Vyzval prítomných, aby precítili tú „mimoriadnu súdržnosť a istotu“, ktorú im spoločenstvo poskytuje, pretože len vzájomnou podporou dokážu uchovať a odovzdať poznanie a nádej ďalej. S veľkou úctou k miestu konania sa prítomným prihovoril podpredseda Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí Peter Chrastina. Békéšsku Čabu označil za mesto, ktoré bolo v minulosti „najväčšou slovenskou dedinou v Uhorsku“ a aj dnes má pre Slovákov nielen symbolický, ale hlboký význam. Vo svojom emotívnom prejave vyzdvihol mladú generáciu: „To, že hovoríte po slovensky, je niečo neskutočné. Vás treba považovať za veľvyslancov slovenského jazyka a slovenskej kultúry.“ Pripomenul študentom, že možno si ani neuvedomujú, akú dôležitú úlohu zohrávajú. Tým, že sa učia po slovensky, spievajú, tancujú alebo hrajú divadlo, „stavajú most medzi krajinou, v ktorej žijú, Maďarskom, a krajinou predkov, Slovenskom“. Osobitne poďakoval rodičom a učiteľom, bez ktorých by toto úsilie bolo odsúdené na neúspech, a zaželal všetkým pokojné sviatky s čistou dušou.

Parlamentný hovorca Slovákov v Maďarsku Anton Paulik, vniesol do sály osobnú a nostalgickú nôtu. Zaspomínal si na svoje študentské časy, na vtedajšie obdobie Mikuláša a adventu, „keď ešte bol sneh“ – fenomén, ktorý dnešná generácia v tomto období už takmer nepozná. Zamýšľal sa nad tým, či má súčasným študentom závidieť ich možnosti v „úplne inom svete“, alebo nie. Priznal, že za jeho čias sa žiaci z rôznych škôl nestretávali každoročne a nemali možnosť sa takto spriateliť už v detstve. Zdôraznil kľúčový význam týchto stretnutí pre budúcnosť: „Tieto priateľstvá vám môžu vytrvať počas celej vašej životnej dráhy, lebo keď sa poobzerám tu okolo, s ľuďmi, ktorí vás učia alebo ktorí zastupujú záujmy Slovákov, sme sa spoznali tiež v školách“. Vyzval študentov, aby tieto vzťahy udržiavali, hoci sa neskôr rozutekajú na univerzity do Budapešti či inam. Záver série príhovorov patril predsedníčke CSSM Alžbete Hollerovej Račkovej. Pripomenula múdre rozhodnutie svojich predchodcov a kolegov spred mnohých rokov, každoročne organizovať toto stretnutie na začiatku adventu, keď sa „v kruhu tej širšej rodiny začali pripravovať na prichádzajúce Vianoce“. Vyzdvihla, že najkrajšou časťou vianočných sviatkov je práve možnosť byť spolu. „V tom uponáhľanom svete si urobíme čas na to, aby sme sa medzi sebou porozprávali, aby sme navštívili svojich príbuzných, ktorí často v dnešnom svete pracujú alebo bývajú v zahraničí alebo ďaleko od nás“. Študentom zaželala obdobie „tichej prípravy“ a radosť z toho, že sú „všetci spolu doma“. Vrcholom slávnosti bolo zapaľovanie adventných sviečok, ktorého sa zhostili významní hostia: Peter Chrastina, Anton Paulik, Alžbeta Hollerová Račková a predsedníčka Slovenskej samosprávy Békešskej župy Erika Tóthová. Súčasťou programu bolo aj odovzdávanie diplomov v rámci 18. ročníka Programu pre nadaných CSSM. Tento rok v programe pracovalo 16 žiakov a 9 mentorov, pričom štipendium získalo osem najlepších gymnazistov z Budapešti a Békéšskej Čaby. Ocenenými žiakmi sa stali Vanda Cserenyeczová z čabianskej slovenkej školy, Blanka Kucseráková, Laura Pásztorová, Kamilla Pintyaová, Hanna Juhászová, Szelina Popszaová, Alex Koncz a Ilia Zhyha z budapeštianskeho gymnázia. Kultúrny zážitok obohatilo vystúpenie Orsolye Szántaioveja Nóry Csataiovej, teda citarového dua Zlaté struny a Slovenské divadlo Vertigo, ktoré sa predstavilo s inscenáciami „Fluvius Vagus“ o rieke Váh a „O pani Nespokojnej“, príbehom o chamtivosti, ktoré nacvičili deti v tohtoročnom letnom divadelnom tábore na Slovensku.

Keď sa hostia v skorých popoludňajších hodinách rozchádzali domov s obedovými balíčkami, neodnášali si len materiálne dary, ale predovšetkým posilnený pocit identity a nové zážitky. Slová riaditeľa Zs. Liptáka o tom, že „so svetlom vedomostí a silou priateľstva sme spoločne schopní urobiť zajtrajšok lepším“, rezonovali v mysliach všetkých prítomných, ako to pravé posolstvo tohtoročného adventu. Plameň sviečky, ktorý zapálili, tak symbolicky horí ďalej v srdciach mladej generácie, ktorá je prísľubom budúcnosti Slovákov na Dolnej zemi.

Greguš

Foto: Zuzana Somogyiová