Slovenčina ako „príležitosť“ na sociálnych platformách digitálnej generácie

„Téma leží na ulici, stačí sa len zohnúť a zdvihnúť ju.“ Ja po inšpiráciu ani nemusím ohýbať chrbát, stačí sa porozprávať s mojimi štyrmi synmi, gamermi, ktorých jazyk mi často uniká. Aby som im porozumela, musela som sa ponoriť do štúdia jazyka sociálnych platforiem a hier. Ako som ho spoznávala, uvedomila som si, že ide o reálny a živý jazykový fenomén. Preto som sa rozhodla tento „topic“ priblížiť aj našim čitateľom – a zároveň si overiť svoje domnienky – pomocou dotazníka zameraného na študentov našich dvoch slovenských gymnázií.

Moja motivácia vychádza z niekoľkých životných rolí. Ako bývalá študentka slovenského gymnázia v Budapešti si pamätám, ako na začiatku 90. rokov prví maturanti novej školy počas prestávok hltali videoklipy na MTV. Aj keď nás nevedeli motivovať, aby sme viac hovorili po slovensky mimo vyučovania, angličtina z obrazovky nás učila viac než učebnica. O dvadsaťpäť rokov neskôr som ako učiteľka v materskej škole pozorovala, ako deti na pieskovisku používali výrazy typu „farmovať“, prenesené z online hier, lebo v ich imaginárnom svete nebol rozdiel medzi online a offline hrou. Ako matka denno-denne sledujem, ako moje deti plynule prepínajú medzi maďarčinou, angličtinou a slovenčinou, pričom túto hybridnú realitu považujú za samozrejmosť. Ako novinárka pátram po odpovediach. Bola som zvedavá, či moje osobné postrehy korešpondujú so skutočnosťou a aká je úloha slovenčiny v digitálnom ekosystéme.

Mojím cieľom bolo získať údaje, ktoré by mohli byť užitočným zrkadlom pre študentov, učiteľov, rodičov a tvorcov jazykovej stratégie Slovákov v Maďarsku. Chcela som poukázať na potenciál sociálnych sietí, ktoré nemusia byť len súperom, ale aj mocným pomocníkom na posilnenie jazykových zručností, rozširovanie slovnej zásoby a budovanie jazykového povedomia. Preto som sa spýtala priamo študentov stredných škôl na ich každodennú digitálnu prax.

Pre Slovákov v Maďarsku od doby, kam siaha moja pamäť, je ústrednou otázkou zachovanie a posilnenie jazyka. Digitálna revolúcia však zásadne zmenila komunikačné podmienky. Generácia Alfa, ak má šťastie, sa so slovenčinou už nestretáva len v rodinnom kruhu, v škole alebo na kultúrnych podujatiach ako ich rodičia, ale aj na sociálnych sieťach, v online hrách a na streamovacích platformách. Otázkou je, ako nové médium ovplyvňuje kódovanie slovenčiny?

Medzinárodné štúdie naznačujú, že digitálny priestor nielen preberá jazykové vzory reálneho sveta, ale vytvára nové komunikačné zvyky, skratky a hybridné jazykové formy. Poukázal na to, že absencia digitálneho obsahu v materinskom jazyku urýchľuje jazykový posun smerom k dominantným jazykom (angličtina), práve preto pre prežitie ostatných jazykov je nevyhnutná ich digitálna prítomnosť a tvorba atraktívneho obsahu pre mladých.

Čo je digitálny jazyk a prečo pohltil generáciu Alfa?

Generácia Alfa (narodená po roku 2010) a mladšia generácia Z nepoznajú svet bez internetu, pre nich online svet nie je rekreačným doplnkom a únikom, ako pre staršie generácie, ale základným prostredím, kde trávia podstatnú časť svojho bdelého času – od 8 až po extrémnych 16 hodín denne. Tento digitálny ekosystém sa zásadne líši od tradičného. Je globálny, multimediálny, riadený algoritmami a jazykovo dominovaný angličtinou a majoritnými jazykmi. V ňom sa formuje tzv. digitálny jazyk – špecifický kód charakteristický multimodálnosťou (kombinácia textu, videa, memov), neformálnosťou, skratkovitosťou a silným vplyvom platformy (iný jazyk vládne na TikToku, iný v hrách). Pre Slovákov v Maďarsku je pochopenie tohto prostredia existenčnou otázkou. Každodenná viachodinová konzumácia online obsahu totiž priamo formuje komunikačné návyky, preferencie a v konečnom dôsledku aj jazykovú identitu mladých. O tejto téme som nenachádzala aktuálny výskum, preto som pripravila cielený online dotazník o jazykových preferenciách mladých.

Analýza prieskumu

Analyzovala a spracovala som anonymizované odpovede 34 respondentov – súčasných študentov a absolventov slovenských vzdelávacích inštitúcií: Slovenského gymnázia v Budapešti (27 osôb, 79,4 %), Slovenského gymnázia v Békešskej Čabe (4 osoby, 11,8 %), Univerzity ELTE v Budapešti (2 osoby, 5,9 %) a Slovenskej technickej univerzity v Bratislave (1 osoba, 2,9 %). Prieskum sprístupnený dobrovoľne prostredníctvom online odkazu mapoval jazykové správanie v štyroch kľúčových oblastiach digitálneho života: konzumácia streamovaného obsahu, aktívna tvorba, neformálna komunikácia a interakcia v online hrách.

Z celkového počtu 92 študentov oboch slovenských gymnázií v Maďarsku sa do prieskumu zapojilo 31 osôb. Táto skupina teda predstavuje vzorku pokrývajúcu približne 34 % cieľovej skupiny, čo možno považovať za reprezentatívnu v danej komunite.

Zároveň vzhľadom na zapojenie troch absolventov, v súčasnosti vysokoškolákov, prieskum ponúka aj dodatočný kontext o tom, ako sa jazykové návyky môžu prenášať do ďalšej životnej fázy.

Moje malé sondovanie jazykového sveta študentov slovenských gymnázií prinieslo tieto výsledky:

• Kde sa učia po slovensky?

Takmer polovica v škole, tretina doma od rodiny. Škola je kľúčová, ale domov je rovnako dôležitý živý prameň.

• V akom jazyku vyberajú online obsah?

Pre takmer polovicu je jazyk nepodstatný. Rozhoduje zaujímavosť témy. Slovenčina rozhoduje o výbere zriedka, ak vôbec.

• Akým jazykom píšu kamarátom?

Viac ako polovica píše mixom slovenčiny, maďarčiny a angličtiny. Toto miešanie jazykov je ich prirodzený, intímny komunikačný kód.

• V akom jazyku by tvorili pre TikTok?

Tu víťazí pragmatizmus. Viac ako 55 % by pre väčší dosah automaticky volilo maďarčinu alebo angličtinu. Slovenčina je v tomto súboji na chvoste.

• Ako komunikujú v online hrách?

Rýchlo a efektívne. Väčšina použije maďarčinu alebo sa prispôsobí skupine. Slovenčina tu prakticky nemá miesto.

• Aký obsah by chceli v slovenčine?

Praktické návody („life hacky“), hudbu a vlogy. Slovenčina má najväčšiu šancu uspieť tam, kde je užitočná a emotívna, nie kde je povinná.

Kompletná štatistická analýza a interpretácia prieskumu

• Celkový počet respondentov: 34

• Študenti slovenských gymnázií: 31 osôb (91,2 % vzorky)

o Slovenské gymnázium v Budapešti: 27 osôb

o Slovenské gymnázium v Békešskej Čabe: 4 osoby

• Absolventi (v súčasnosti vysokoškoláci): 3 osoby (8,8 %)

o ELTE: 2 osoby

o STU v BA: 1 osoba

Percentuálne vyhodnotenie jednotlivých otázok:

1. Kde si sa naučil po slovensky?

• Formálne vzdelávanie (škôlka, ZŠ, SŠ): 16 osôb (47,1 %)

• Domáci a neformálny prenos (v rodine, materinský jazyk): 9 osôb (26,5 %)

• Kombinácia oboch sfér: 9 osôb (26,5 %)

Záver: Nadpolovičná väčšina sa jazyk učila formálne v školskom systéme, čo podčiarkuje kľúčovú úlohu škôl. Tretina má však jazyk zakorenený primárne v rodine.

2. Priorita pri výbere streamovaného obsahu

• „Je to jedno – rozhoduje téma, nie jazyk“: 14 osôb (41,2 %) – najčastejšia odpoveď

• Jazyk dabingu: 10 osôb (29,4 %)

• Originál + titulky: 9 osôb (26,5 %)

• Aktívne vyhľadávanie slovenčiny: 1 osoba (2,9 %)

Záver: Slovenčina nie je aktívnou ani prioritnou voľbou pri konzumácii obsahu. Pre takmer polovicu respondentov je jazyk irelevantný.

3. Jazyk neformálnej chatovej komunikácie s rovesníkmi

• Mix jazykov / Code-mixing: 18 osôb (52,9 %) – absolútne dominujúci jav

• Prevažne maďarsky: 9 osôb (26,5 %)

• „Slovakizovaná maďarčina“ (explicitný hybridný kód): 6 osôb (17,6 %)

• Správna spisovná slovenčina: 1 osoba (2,9 %)

Záver: V intímnej sfére je hybridita univerzálnou normou. Slovenčina žije najmä ako súčasť flexibilného, kreatívneho jazykového mixu, ktorý definuje skupinovú identitu.

4. Jazyk pre tvorbu videa na TikTok (aktívna sebaprezentácia)

• Maďarčina (pre čo najväčší dosah): 11 osôb (32,4 %)

• Angličtina (pre globálnu platformu): 8 osôb (23,5 %)

• Mix jazykov: 7 osôb (20,6 %)

• Slovenčina (pre identitu/príspevok): 2 osoby (5,9 %)

• Ostatné (ruština): 2 osoby (5,9 %)

• Bez odpovede / „Vôbec nie“: 4 osoby (11,8 %)

Záver: V kontexte aktívnej tvorby a sebaprezentácie je slovenčina marginalizovaná. Pre vyše 55 % respondentov je prirodzenou voľbou pragmatický jazyk s väčším dosahom (maďarčina/angličtina).

5. Komunikačná stratégia v online hrách

• Adaptívna („Počkám, ktorý jazyk oni použijú“): 12 osôb (35,3 %)

• Automatická maďarčina: 11 osôb (32,4 %)

• Automatická angličtina: 5 osôb (14,7 %)

• Ostatné / nehrá: 5 osôb (14,7 %)

• Skúsenosť so slovenčinou (jeden respondent): 1 osoba (2,9 %)

Záver: V kolektívnych online aktivitách je komunikácia riadená pragmatizmom a sociálnou dynamikou. Slovenčina takmer úplne absentuje ako úvodný alebo preferovaný komunikačný nástroj.

6. Typ obsahu atraktívny v slovenčine (respondenti mohli vybrať viac možností)

• „Life hacky“, návody, praktické tipy: 14 výberov

• Hudobné videoklipy a rozhovory: 13 výberov

• Vlogy o živote influencerov: 13 výberov

• Vtipné scénky/meme: 12 výberov

• Gaming obsah: 6 výberov

• „Obsah o verejnom živote, kultúre“: 1 výber

Záver: Slovenčina má najväčší potenciál v oblastiach spájajúcich praktickú užitočnosť s emočnou alebo identitačnou rezonanciou. Toto je kľúčové východisko pre budúcu stratégiu.

Uvedený krátky prieskum poskytuje pomocnú ruku v snahe porozumieť digitálnemu ekosystému mladej generácie. Neašpiruje na vedecké závery a univerzálne riešenia, ale mapuje doteraz málo skúmaný terén, online svet, v ktorom naše deti dennodenne žijú a ktorý už onedlho bude základným a kľúčovým bodom v ľudskom živote.

Z odpovedí vyplynulo, že slovenčina má v digitálnom prostredí svoje miesto, ale sústreďuje sa do dvoch rozdielnych sfér. V chránených súkromných chatoch je živou a prirodzenou súčasťou komunikácie. Na verejnej scéne však často stráca, pretože jej chýba dosah a konkurenčná výhoda. Táto dvojitá realita priamo ukazuje, kam zamerať pozornosť. Otvára sa priestor na otázku: Ako môžeme výučbu slovenčiny spestriť, zmodernizovať a účelne prepojiť s virtuálnym svetom žiakov?

Jednou z možností by mohlo byť využitie ich hybridného jazykového prejavu ako mosta, nie prekážky. Namiesto boja proti miešaniu jazykov sa tento ich prirodzený štýl môže stať východiskom pre aktívnu a kreatívnu tvorbu prostredníctvom motivačných úloh, ako napríklad výroba videí, vlogov či zábavného obsahu, kde je autenticita kľúčová.

Ďalšou cestou by mohlo byť zamerať sa na témy, ktoré žiakov zaujímajú, ako sú praktické návody či zábavný obsah, a ponúknuť slovenčinu ako užitočný nástroj na ich tvorivé spracovanie v kooperatívnych tímových úlohách.

Digitálny priestor sa tak môže stať nielen súperom o pozornosť, ale prirodzeným miestom pre autentickú interakciu a budovanie komunity.

Mojou motiváciou pri navrhnutí témy a napísaní rozboru rozhodne nebolo vyvolať paniku, ale ponúknuť pohľad z prvej ruky a otvoriť živú a aktívnu diskusiu. Prieskumom neponúkam hotové odpovede, ale vyzývam každého čitateľa na kolektívne uvažovanie a malé experimenty v každodennej praxi. Skutočný význam tejto práce sa ukáže vtedy, keď sa stane inšpiráciou pre učiteľov, rodičov a celú komunitu. Budúcnosť súčasného slovenského jazyka sa píše aj v digitálnom priestore a práve teraz máme možnosť určiť, akým príbehom bude.

Ivett Körtvélyesi

Foto: autorka, ChatGPT, Eva Fábiánová