Podľa mnohých z nás v širokom „slovenskom svete“ najikonickejšie myšlienky vyjadrujúce prapodstatu viacstoročného pretrvania nášho rodu v cudzom, inojazyčnom, inokultúrnom prostredí sú skryté v básni Byť Slovákom od Ivana Miloslava Ambruša z Nadlaku: „byť Slovákom je aj byť Slovákom / t a m / lebo byť Slovákom to nie sú slová / ale stav ktorý sa žije“.

Ten náš stav byť Slovákom sa žije „t a m“, kde vôbec nie je samozrejmosťou nielen narodiť sa, ale aj zomrieť ako Slovák, kde pretrvať vo vlastných slovenských slovách, zostať sám sebou, nepodľahnúť, nesplynúť, nestratiť sa v tom často oveľa lákavejšom nenašom je obrovská výzva. Či už ide o dolnozemské šíre polia, alebo tisíce kilometrov vzdialené metropoly, prípadne zapadákové lokalitky na (druhom) konci sveta, kde slovenské deti nemajú šancu byť v každodennom styku so svojimi starými rodičmi, ba možno sa stretnú iba raz-dvakrát ročne. Pravda, je to vždy a všade trochu iné, každá krajanka, každý krajan, akože aj každá komunita Slovákov vo svete to má trochu iné, trochu inak sťažené. Natrvalo byť Slovákom nie na Slovensku, lež „t a m“, žiaľ, nikdy nie je, nemôže byť jednoduché. Občas a miestami trochu alebo navonok aj celkom iné, ale predsa také isté, tak isto ťažké. Pritom tú svoju inakosť by sme nemali nijako utajovať a už vôbec nie hanbiť sa za ňu, ba... mali by sme byť na ňu vyslovene a patrične hrdí. Ten náš stav, ktorý my všetci Slováci mimo územia Slovenska žijeme, je výsostne náš, v podstate je naším hlavným znakom, tak si ho smelo užime, užívajme. Aj keď si to možno ani neuvedomujeme, ide o stav, ktorý je v hĺbke našej podstaty, ktorý nás spája nespočetným počtom najčastejšie vôbec neviditeľných nitiek. Byť Slovákom vždy a všade takisto a inak... – Slovenský svetový kalendár bol, je a bude pre mňa predovšetkým o tom.

Imrich Fuhl

Šéfredaktor a jeho zástupkyňa k desiatemu ročníku SSK

Čas skutočne neúprosne beží... V podstate jemne prekvapení listujeme v desiatom ročníku nášho Slovenského svetového kalendára (SSK). Je to naše malé jubileum, ale zároveň veľký dôkaz, čo my, krajania, rozosiati po celom svete, dokážeme. Či už ide o starú diaspóru zachovávajúcu sa stáročiami, alebo novú, ktorá sa ešte iba formuje a artikuluje, cieľ máme rovnaký a práve ten cieľ nás približuje a spája. Snažíme sa zostať verní svojmu pôvodu, jazyku a kultúre a nezištne to každodenne ukazujeme a dokazujeme. Nevdojak sa to už stalo súčasťou nášho bytia. To je ten cieľ, ktorý nás spája, to je ten cieľ, ktorý nás podnietil založiť aj tento kalendár, podľa vzoru národných kalendárov, ktorým sa ešte v 19. storočí tešili naši predkovia. Pripravujeme si ho sami – snažíme sa tým príliš netrápiť krajinu našich predkov. Máme pocit, že sa nám to aj darí.

Píšeme o nás, pre nás, hoci aj na Slovensku náš SSK vyhľadávajú a čítajú, tento kalendár nám všetkým patrí a pre všetkých má otvorenú náruč. Tak to bolo počas minulého desaťročia – tak to bude aj do budúcna. Ďakujeme všetkým, ktorých naša výzva oslovila a ktorí SSK pochopili ako svoj, lebo on to aj je v samotnej jeho podstate. Neustále sme vyzdvihovali, že osud tejto ročenky je v rukách nás všetkých, roztratených, ale nestratených, v šírom svete. Neustále sme vyzývali našich krajanov, aby dali o sebe vedieť a u početných sme dostali srdečnú podporu. Pri príležitosti tohto jubilea však osobitný hold a vďaka patrí najmä malej, spontánne vytvorenej skupinke nadšencov z rôznych, predovšetkým európskych krajín: Jarmile Buchovej z Nemecka, Miriam Springovej z Rakúska, Lucii Kubicovej-Torchiovej a Maji Strakovej z Talianska, Milici Majeríkovej-Molitorisovej z Poľska, Viere Kučerovej z Česka, Zuzane Colinetovej-Fodorovej z Francúzska, Lenke Ďaďovej zo Španielska, Simone Vrabcovej, Dane Kemplárovej a Karin Koštialovej z Veľkej Británie, Sandre Vukšićovej-Kráľovej a Miloslavovi Strehárskemu z Chorvátska a početným našim susedom z Maďarska a Rumunska. Zo zámoria boli nám vždy nápomocní aj Jozef Starosta a Dušan Tóth z Kanady a Elena Lomenová z Austrálie. Všetkým patrí srdečná vďaka. SSK pochopili od prvej chvíle ako svoj – a vskutku ním aj je. Desiaty ročník kalendára nám prináša žánrovo a obsahovo rôznorodé príspevky. Začiera do minulosti, ale zároveň sleduje aj aktuálne diania v jednotlivých našich krajanských komunitách. Tentoraz hovoríme o krajanských komunitách a príbehoch jednotlivcov až v 21 krajinách sveta. Prajeme pokojné a nerušené čítanie.

Vladimír Valentík, Katarína Mosnáková-Bagľašová

Predsedníčka ÚSŽZ Dagmar Repčeková o Slovenskom svetovom kalendári

Desať rokov je čas, počas ktorého sa môžu stať úžasné veci. Za desať rokov dokáže strom vyrásť tak, že začne dávať plody. Desať rokov stačí na to, aby sa z malého semienka nápadu stal pevný koreň tradície, ktorá spája Slovákov doma i vo svete. Desať rokov môže vytvoriť most medzi krajanmi a ich rodnou zemou, medzi minulosťou a súčasnosťou, medzi srdcami, ktoré bijú na rôznych kontinentoch. Slovenský svetový kalendár je práve takým mostom. Prináša príbehy Slovákov z viac než dvadsiatich krajín, ktorí uchovávajú svoje korene a zároveň žijú plnohodnotný život vo svete. Za každým ročníkom tohto kalendára je množstvo úsilia, vytrvalosti, lásky a kreativity jeho tvorcov a prispievateľov. Ďakujem tvorcom za túto krásnu iniciatívu a som hrdá, že Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí (ÚSŽZ) od začiatku prispieva svojou podporou k vzniku tohto diela. Dovoľte mi poďakovať všetkým autorom, fotografom, partnerom a podporovateľom, ktorí sa podieľali na tomto výnimočnom jubilejnom ročníku. Vďaka nim sa môžeme s hrdosťou pozerať späť aj dopredu – na ďalšie roky a ďalšie príbehy. Nech vás tento jubilejný ročník Slovenského svetového kalendára sprevádza počas celého roka a nech pripomína trvalé puto Slovákov doma i vo svete.

Slovenský svetový kalendár 2026 si môžete bezplatne stiahnuť odtiaľto:

https://www.oslovma.hu/Archiv/SSK-2026.pdf