Vágašská Huta na rozhraní historickej Abovskej stolice v zemplínskych vrchoch z hľadiska štruktúry obce patrí medzi ojedinelé v Maďarsku.

Povrchové pomery ju prirodzene rozdeľujú na tri samostatné časti: Dolina (tento názov používajú aj v maďarčine) a na dvoch svahoch Malá strana (Kispart) a Veľká strana (Nagypart).

Dedina vznikla v 18. storočí na okolí sklárskej huty, jej prvými obyvateľmi boli práve majstri huty a ich pomocní robotníci. V tomto období sa sem prisťahovali aj Slováci, ktorí podľa výskumov nárečia pochádzali pravdepodobne z Gemerskej a z Oravskej stolice a zaoberali sa klčovaním lesov a rúbaním dreva. Keďže sklárska huta okolo roku 1810 prestala fungovať a nebolo ani dostatok úrodnej pôdy, muži sa začali živiť vandrovnými remeslami, z tejto obce predovšetkým sklárstvom, neskôr aj drotárstvom. Chodili po obciach v Podhorí, Medzibodroží, v povodí Hornádu, ale dostali sa až do Sabolčskej župy, ba aj do okolia mesta Hatvan v Hevešskej župe.

V zime spracovávali drevo, vyrábali nástroje a náradia. Pôdu na strmých svahoch v lete počas neprítomnosti mužov obrábali ženy, ktoré okrem tejto namáhavej fyzickej práce zbierali aj lesné plody, hríby. Predávali ich na trhoch v Novom Meste pod Šiatrom a v Blatnom Potoku. Muži sa vandrovným remeslám venovali až do sedemdesiatych rokov minulého storočia, pričom chodili aj na žatevné práce do Medzibodrožia, ženy zase na spracovávanie konôp. Takto si zaobstarali obilninu a konope.

Vágašská Huta je v súčasnosti vyhľadávanou destináciou predovšetkým milovníkov pešej turistiky. Obec má svoj Oblastný dom, ktorý obnovili z európskych zdrojov v rokoch 2011-2012. Dedinu zdobia aj originálne drevené sochy, ktoré zhotovili počas plenéru v roku 2003.

CsL

Foto: csl