Kto by nepoznal báj z antického sveta o vtákovi Fénixovi, ktorý v predstavách starovekých predkov mal tú podivuhodnú vlastnosť, že v určitých intervaloch sa vo svojom hniezde spálil a z popola potom vstal omladnutý k novému životu!

Mýtus prevzali i kresťania a stal sa symbolom vzkriesenia, obnovenia, znovu začínania, proste metaforou ľudskej vlastnosti nevzdať sa za žiadnych okolností.

Uvedený lyrický príbeh si pripomenuli členovia Klubu slovenských dôchodcov pri Slovenskej samospráve Budapešti, účastníci jednodňového výletu na Slovensku po pobyte v Banskej Štiavnici, po spoznávaní s jej rušnou históriou i kultúrnymi pamiatkami.

Starodávne mesto s nálezmi z mladšej doby bronzovej i rímskeho impéria počas jeho histórie stihli početné živelné pohromy, utrpelo zemetrasením, malo často ozbrojené konflikty, vypálili ho, vyvraždili obyvateľstvo, prešli ním husitské vojská, protihabsburské stavovské povstania a neobišli ho ani revolučné udalosti rokov 1848-49, nehovoriac o sociálnych nepokojoch baníkov v nasledujúcich rokoch. I keď rozvoj mesta pre vnútorné i medzinárodné udalosti a živelné pohromy neraz uviazol, alebo dlhé roky stagnoval, tunajší ľud sa nikdy nevzdal nádeje na lepšie časy. Po útrapách, ničivých vojnách nadobudol vždy dostatok síl na nový začiatok ako fénix, keď vstával z popola. Striedali sa takto desaťročia i stáročia a na troskách tisíckrát stroskotaných nádejí znova a znova klíčil nový život, mesto rástlo, zveľaďovalo sa, ba občas sa nachádzalo v poprednej línii európskeho pokroku. Banská Štiavnica je dnes vyspelou lokalitou s bohatou baníckou tradíciou, je klenotnicou histórie a kultúry, pamiatková rezervácia, turistické stredisko. Počínajúc stredovekými pevnosťami, Starým a Novým zámkom, až po vzdelávacie ústredné priemyselné školy tu všetko zaváňa atmosférou minulých čias. Pritom takmer každý starý dom a mnoho ďalších artefaktov ako otvorená kniha vypovedajú o dávnej minulosti, o spôsobe života predkov, ich zvykov, radostí i utrpeniach, neraz sú i svedectvom bizarných dianí, čo si moderný človek už len ťažko vie predstaviť. Po zahojení rán spôsobených pohnutými časmi, ale i zubom času, Banská Štiavnica sa stala dnes jednou z najkrajších a najzaujímavejších oblastí Slovenska vôbec; uprostred Štiavnických vrchov sa javí ako kráľovná miest, teraz už architektonicky v obnovenom rúchu, v plnej svojej kráse čaká a láka obdivovateľov z bližšieho okolia, ale i zo šíreho sveta. Kto sem raz zavíta, nemôže sa zbaviť túžby opätovného návratu.

Povedľa banskoštiavnického skutočného sveta, čiže histórie vo forme písomných prameňov, kultúrnych pamiatok a ďalších artefaktov, občas plného záhad, existuje tu aj jeho pomyselná, umelecky stvárnená podoba – vďaka banskoštiavnickému betlehemu, dielu Petra Chovana z neďalekej dedinky Dekýš žijúceho v Banskej Štiavnici. Drevorezba sprítomňuje svojráznym spôsobom takmer celú stredovekú históriu mesta a patrí medzi najväčšie drevené pohyblivé betlehemy na Slovensku. Obsahuje cca 800 vyrezávaných postavičiek, z toho 400 pohyblivých, inštalovaných cca na dĺžke 21 m, šírke 2,5 m, výške 3 m.

Technická výstavba vyrezávaného diela je vrstevná, jeho základ tvorí mýtický motív podzemia s jeho vládcami, nad nim je budovaný svet skutočný, svet banskoštiavnických všedných robotných dní, stvárnené sú spôsoby stredovekého dobývania zlata a striebra. Potom nasleduje biblický motív, samotný betlehem – narodenie Ježiša. Nad týmto motívom je panoráma Banskej Štiavnice s jej dominantami a najvýznamnejšími stavbami, s hlavnou štiavnickou ulicou, historickými školami, Námestím sv. Trojice, Kostolom sv. Kataríny, radnicou, Starým zámkom, evanjelickým kostolom atď. Zobrazené sú i banícke a študentské tradície. Atraktívny je Nový zámok s obliehaním Banskej Štiavnice Turkami, ako i časť, ktorá sprítomňuje remeslá v niekdajšej Banskej Štiavnici. Avšak dielo ešte nie je dokončené.

Budapeštianski dôchodcovia tentoraz prišli do Banskej Štiavnice väčšinou opätovne, s veľkým očakávaním, predovšetkým pre toto dielo. A to asi z toho dôvodu, že človek svoje dojmy i nadobudnuté poznatky, najmä tie, ktoré sa ho citovo dotýkajú a na ktorých mu záleží – i keď nie vždy vedome – si rád preverí aj formou konfrontácie s adekvátnymi reáliami, automaticky nás inšpirujú k hľadaniu paralel. Konkrétne: napríklad zážitky, ktoré sme nadobudli počas prehliadky Banskej Štiavnice, zákonite upriamia našu pozornosť, povedzme, na drevorezbu Petra Chovana. Ale platí to aj opačne: to, čo nás zaujalo pri návšteve betlehema, inšpiruje nás, aby sme si (prípadne čo aj opätovne) obhliadli samotný stvárnený objekt – pre overenie dojmov z jeho drevorezbársky stvárnenej podoby. Uvedené obidve reálie, teda história mesta a jej betlehemom umelecky stvárnená podoba vo vedomí vnímateľa takýmto spôsobom splývajú, dokonca sa môžu stať neoddeliteľnými, a to nie iba preto, lebo v obidvoch prípadoch ide o jednu a tú istú vec – o minulosť mesta. Skôr preto, lebo sa zároveň navzájom podmieňujú i dopĺňajú, po stránke emocionálnej určite: obidva fenomény v interakcii pôsobia ešte efektívnejšie, a takýmto spôsobom naše dojmy i zážitky určite budú hlbšie a trvalejšie. Pešťania si toto počas terajšej návštevy Banskej Štiavnice v plnej miere uvedomili.

Účastníci exkurzie po rušnom dni zatúžili v neskorých popoludňajších hodinách po tichu a pokoji. V naplnení ich túžob im pomohli organizátori; možnosti na osvieženie mali naplánované vopred – neďaleko mesta, v horskom zákutí, v malebnom prírodnom prostredí, pri umelom jazierku, nazývanom Počúvadlo. Na Pešťanov, zvyknutých na veľkomestský ruch, pôsobilo neobyčajne a dojímavo, v akej harmónii a vzájomnej zhovievavosti tu „spolunažívajú“ príležitostní výletníci a turisti s domorodcami rybármi, jedni na pláži pri pomerne plytkej vode i v nej, tí druhí pri hlbšej, na náprotivnej strane, pod svahom s udicou po boku. A tá horská tíš! Šíril sa nanajvýš zo smeru plavcov sponad hladiny vody iba žblnkot, ktorý v hornej tíšave sa javil rýdzim, priam zvonivým, ako cveng ocele. Od dojatia zo zážitku z horského zákutia s jazierkom a „rodinnej idyly“ radosť hostí z Budapešti bola hádam väčšia už iba z ich oneskoreného, zato chutného obeda, ktorý im servírovali v rázovitom horskom hostinci, na svahu, priamo nad brehom jazera.

Na záver sa nám núka poznamenať – čo zaujímavého výletníci počas prehliadky Banskej Štiavnice z objektívnych dôvodov nestihli, to im vynahradila ich sprievodkyňa Emília Pluhárová, ktorá im pútavým spôsobom sprítomnila početné detaily z ojedinelej histórie a kultúry mesta. Jej, ako i vedúcej exkurzie, predsedníčke Júlii Horváthovejvďačia účastníci exkurzie za krásny a poučný deň.

Michal Hrivnák

Foto:Eva Svitilová

Činnosť Klubu slovenských dôchdcov podporilo Ministerstvo ľudských zdrojov pomocou Správy fondov MĽZ,
pod číslom NEMZ-CISZ16-0123.