Prečítajte si, o čom písali naše noviny pred niekoľkými rokmi.

Pred 59 rokmi

Prelomil sa ľad v zaškoľovaní do národnostných stredných škôl

V uplynulom školskom roku sa prelomil ľad pokiaľ išlo o zaškoľovanie do národnostných stredných škôl. Napríklad do prvej triedy slovenského gymnázia v Békešskej Čabe sa prihlásilo takmer tridsať žiakov. Rodičia i deti si čoraz viac uvedomujú význam i úžitok, ktorý vyplýva z toho, že žiaci sa učia v materinskom jazyku a počas svojich stredoškolských štúdií si dôkladne osvoja okrem materinského jazyka i dva iné jazyky, čo je na osoh tak jednotlivcom, ako i celej našej spoločnosti. (23/1959)

Pred 46 rokmi

Paula Dudášová: Učiteľská práca je pre mňa životodarnou silou

Profesorku Paulu Dudášovú charakterizuje náročnosť voči sebe i voči žiakom. Učiteľstvo je pre ňu povolaním v najužšom slova zmysle. Keď mladá rodáčka z Pilisszántó Paula Komendová dostala diplom profesorky slovenčiny a zemepisu na Vysokej škole pedagogickej v Budapešti, ani chvíľku neváhala, neuvažovala, či má ísť učiť, alebo voliť výnosnejšie zamestnanie. Vyučovať začala v r. 1953 v Šárišápe. Po výdaji, v r. 1956, prišla do budapeštianskej slovenskej školy. – „Pre mňa je vždy najmilšia trieda, v ktorej práve vyučujem. Všetkých mám rovnako rada aj s ich chybami a nedostatkami, a na všetkých rovnako rada spomínam.“ (23/1972)

Pred 20 rokmi

Obrovské problémy s výučbou slovenčiny (aj) v Novohrade

Ťažko presne povedať, v koľkých našich obciach zaniklo v poslednom desaťročí vyučovanie nášho materinského jazyka. Ešte ťažšie by bolo nájsť namiesto neoprávnených a neadekvátnych výhovoriek správnu a aspoň ako-tak prijateľnú odpoveď na otázku, prečo tomu muselo tak byť... Len v najbližšom okolí Balašských Ďarmôt sa nachádzajú dve Slovákmi obývané lokality, v ktorých výučba slovenčiny v posledných rokoch jednoducho zanikla. Otázka prečo treba v jednej národnostnej obci zaviesť výučbu dvoch tzv. svetových jazykov a zároveň zrušiť vyučovanie jazyka tu žijúcej národnosti? je podľa nás viac ako oprávnená. Takéto počínanie sa v žiadnom prípade nemôže hodnotiť ako prirodzená asimilácia a tobôž nie ako pozitívna diskriminácia. V každodennej praxi zaveľa nemôžu stáť ani naše vychýrené právne normy poskytujúce (aspoň na papieri) kadečo našim národnostiam, vrátane práva na výučbu menšinových jazykov, ktorá akoby naďalej slúžila iba výkladovej politike. (23/1998)

Pred 15 rokmi

Na Univerzite Komenského klesá počet študentov z Maďarska

Z roka na rok klesá počet mladých ľudí z Maďarska, ktorí si za miesto svojho vysokoškolského štúdia vyberú Slovensko. Začiatkom deväťdesiatych rokov sa ich počet pohyboval ešte v množine dvojciferných čísel. V akademickom roku 2002/2003 na Univerzite Komenského v Bratislave nastúpili do prvého ročníka traja študenti s maďarským pasom. Táto smutná tendencia má určite svoje príčiny, ktoré by bolo treba analyzovať a podniknúť potrebné kroky k ich odstráneniu. (...) Štúdium v Bratislave nie je výlučne učením, skrýva v sebe aj mnoho iných vecí – človek sa zoznámi s inou kultúrou, zdokonalí sa v slovenčine, môže využiť všetky možnosti, ktoré mu núka takmer úplná sloboda a nezávislosť. Oplatí sa teda ísť študovať do Bratislavy, lebo po úvodných ťažkostiach si človek štúdium i hlavné mesto Slovenska celkom obľúbi. (23/2003)