V týchto mesiacoch si pripomíname 100 rokov zániku Uhorska. Na jeho troskách sa zrodil aj štát Slovákov (a Čechov) s názvom Československo. A Slováci v Maďarsku sa stali národnostnou menšinou. Po sto rokoch sú stále tu a zastrájajú sa úspešne vykročiť do druhej storočnice. Aj pomocou poznania svojej minulosti.

Pred sto rokmi sa rúcal starý svet. Práve 28. októbra 1918, priam symbolicky v deň vyhlásenia československého štátu, zomiera vo Vyšnej Boci evanjelický farár, iba 43-ročný Ján Lajčiak. Vynikajúci teológ, ktorý študoval v Lipsku i na parížskej Sorbonne, ovládal 12 semitských jazykov, takrečeno spakruky prekladal z gréčtiny evanjeliá. Nebol teoretik odtrhnutý od života. Nezabúdal na slovenský pôvod. Stretal sa s duchovnou a materiálnou biedou každodenného slovenského života na Liptove, kde vyrastal a prežil väčšinu svojho krátkeho života. Poznal často aj falošný lesk života vo veľkomeste. Takmer päť rokov robil kaplána Danielovi Bachátovi v Budapešti. Svoje poznanie zhrnul v štúdii Slovensko a kultúra.

Ako videl Slovákov v tom čase? Zdôrazňujem, takmer pred 110 rokmi! Na základe národnej idey delil Slovákov na päť kategórií: 1. Typ pravého Slováka je najzriedkavejší. Tento typ je niečo dokonalého, niečo ideálneho, čo sa v živote vlastne nikdy nevyskytuje. Očakáva sa ráznosť slovenského presvedčenia, jeho duševný život je presiaknutý slovenskými ideami a citmi. 2. Nevyspelé slovenské typy. Týchto typov je hojný počet. Charakterizuje ich nevyspelosť presvedčenia, ľahko zakolíšu. 3. Rozčesnuté slovenské typy. Zvláštny druh Slovákov. Tieto charaktery nie sú normálne, patria do odboru sociálnej psychopatológie. 4. Slovenskí maďaróni. Pôvodom a rečou Slováci, dušou a srdcom Maďari. Títo ľudia sú si síce vedomí svojho slovenského pôvodu, ale sa zaň už hanbia. Odnárodňovanie v mnohých prípadoch spôsobí škola, tiež často pre materiálne výhody odhodia svoje presvedčenie. 5. Pomaďarčení Slováci. Základ odnárodňovania si prinesie nejeden už z domu. Slovenské rodiny nevychovávajú často v pravom slovenskom presvedčení a duchu. Druhá príčina spočíva v hospodárskych pomeroch. Keď presvedčený Slovák nájde v protivníckom tábore dobré postavenie, je takrečeno isté, že sa od slovenského národa odštiepi.

Lajčiakove závery sú zaujímavé a podnetné. Jedným dychom dodávam, že od tých čias sa radikálne zmenila národno-politická situácia. Slováci majú svoju štátnosť, ktorá vytvára priaznivé podhubie pre slovenský život kdekoľvek vo svete. A Slováci v Maďarsku napriek všetkým prekážkam a ťažkým skúškam v priebehu storočia svojej menšinovej existencie dokazujú nielen svoje odhodlanie prežiť a rozvíjať sa, ale – a najmä po roku 1989 – tiež schopnosť formovať svoj osud vlastnými domácimi silami. Ale pomocnú ruku z oboch strán Dunaja neodmietnu.

Jozef Schwarz