Po stopách rodísk prvých Slovákov Békešskej Čaby

Historický región Malohont je územie, kde ležia od začiatku jeho založenia (15. storočie) slovenské obce Rimavskej doliny, dnešnej severnej a strednej časti okresu Rimavská Sobota a východnej časti okresu Poltár. V polovici 16. storočia boli Malohont a Hont od seba násilne odtrhnuté, čoskoro sa však spojili.

Zástupcovia Malohontu roku 1687 žiadali uhorský snem, aby boli pripojení k susednej Novohradskej stolici, to sa im nepodarilo. Ďalší vývoj prispel k tomu, že po rokovaniach na konci 18. storočia sa Malohont stal roku 1802 súčasťou Gemerskej stolice ako Gemersko-malohontská stolica (neskôr župa), s tým že administratívne centrum Malohontu bolo v Rimavskej Sobote. Zo začiatku k Malohontu patrilo 38 sídel, ale po vyhnaní Osmanov, a následných útekoch poddaných začiatkom 18. storočia smerom na Dolnú zem, kde konečnou stanicou im bola už v rokoch 1717 – 1718 Békešská Čaba, nastal úpadok osídlenia všetkých obcí. Výsadné postavenie v Malohonte si udržali Rimavská Sobota a Tisovec. Aj keď v niektorých sídlach sa v dávnejšej minulosti zaoberali obyvatelia baníctvom a hutníctvom, rozhodujúcim zamestnaním bolo neskôr roľníctvo a pastierstvo. V tom čase sa tu rozšírila aj remeselná výroba. Po reformácii prevažná väčšina obcí zostala evanjelická. Zásluhou pôsobenia protestantských škôl, vzišlo z týchto obcí mnoho vynikajúcich osobností. V 18. a 19. storočí sa tu narodili a pôsobili viacerí učitelia a farári, šírili vzdelanosť, napríklad v Nižnom Skálniku roku 1808 založili seniorátnu knižnicu. Jej členovia sa združili v Učenú spoločnosť malohontskú, v ktorej vyvíjali kultúrno-osvetovú a vedeckú činnosť. Vydávali ročenku s názvom Solennia.

Dnešný región Malohont svojou bohatou históriou, kultúrnym dedičstvom a príťažlivou prírodou tvorí 39 obcí. Malohont je bohatý na sakrálne kultúrne pamiatky – kostoly, ktoré tvoria súčasť známej gotickej cesty.

Minuloročný máj bol slnečný a teplý a vhodný na absolvovanie tejto cesty, na ktorú som sa s novohradskými priateľmi vydal jednou z piatich trás Gotickej cesty, nazvanej Gemersko-rimavská. Gotická cesta tiahnuca sa od Gemeru po Spiš, predstavuje najzaujímavejšie a najvzácnejšie kultúrne pamiatky regiónu, ktorého súčasťou sú stredoveké kostoly s umeleckou maľbou, oltáre, kazateľnice, empory, kazetové stropy...

Prvou našou zastávkou bola Rimavská Baňa, voľakedajšie mesto, dnes obec iba s päťsto obyvateľmi. Na pamiatkovo chránenej bývalej mestskej radnici je umiestnená pamätná tabuľa, že sa v tomto bývalom meste narodil básnik, novinár a prekladateľ Juraj Palkovič (1769 R. Baňa – 1850 Bratislava). Sprievodcom opevneného kostola z 13. storočia, ktorý od 17. storočia slúži evanjelikom, ktorí si interiér upravili pre vlastné potreby, nám bol evanjelický farár na dôchodku Mgr. Mojmír Zúrik. Kostol vznikol prestavbou neskororománskeho kostola, v ktorom v 15. storočí bola pristavená protestantská empora v lodi kostola a veža. Stredoveké nástenné maľby, ktoré sa zachovali v presbytériu, na strane víťazného oblúka a na severnej lodi kostola vznikli v 80-90-tych rokoch 14. storočia. Maliarska výzdoba sa zachovala len na fragmentoch. Maľovaný kazetový strop kostola pochádza z roku 1783. Evanjelická matrika zomrelých Békešskej Čaby z rokov 1781 – 1799 vydáva svedectvo zapísané farárom, že tam počas uvedených rokov zomreli Matej Kešjar, Ján Bakoš, Lukáš Kacian, Matej Knapovech, narodení v rokoch zakladania tohto mesta v Rimavskej Bani. Druhou zastávkou bolo Rimavské Brezovo, ktorého obyvatelia sa v minulosti zamestnávali baníctvom a sklárstvom. Už koncom 18. storočia tu postavili železiareň, ktorú v 19. storočí prevzala Rimamuránska spoločnosť. Dnes v obci žije 535 obyvateľov a evanjelickou farárkou v nej je Janka Miháliková, ktorá nás ochotne sprevádzala v práve rekonštruujúcom interiéri kostola. Gotický kostol postavený v 13. storočí bol pôvodne jednoloďovou stavbou s presbytériom, ktoré bolo v polovici 14.storočia zaklenuté krížovou klenbou. V 17. a 18. storočí bol evanjelikmi viackrát prestavaný a v roku 1893 predĺžený južným smerom, čím sa zmenila jeho podoba a orientácia. V tomto kostole sa nachádzajú pôvodné stredoveké maľby zo 60-80 rokov 14. storočia. Narodili sa tu a pôsobili viaceré slovenské osobnosti. Napríklad spisovateľ Michal Bosý (1780 –1847), literárny historik Matej Holko ml. (1757–1832), spisovateľ Ľudovít Kubáni (1830 –1869), je tu aj pochovaný, osvietenský spisovateľ a filozof Michal Stiegel (1769 –1829). V strede obce stojí pamätník Ľudovíta Kubániho. Na Dolnú zem v prvých rokoch osídlenia Békešskej Čaby odišiel z obce Matej Dlháň, Ján Franko, Ján Hudec...

Dedinka Kyjatice dnes už iba so 77 obyvateľmi bola ďalšou našou zastávkou na Gotickej ceste. Tunajší kostol vznikol v polovici 14. storočia. V 15. storočí bol prestavený a presbytérium bolo nanovo zaklenuté. Stredoveké maľby v tomto útulnom kostole, kde naozaj počuť len ticho, pochádzajú zo 70-80 rokov 14. storočia a kompozícia Posledného súdu na severnej strane lode je z obdobia druhej polovice 15. storočia. Fragmenty stredovekých nástenných malieb sa nachádzajú aj na južnej a severnej strane interiéru. Maľovaný kazetový renesančný strop, zhotovený evanjelikmi, je z roku 1637 a renesančný oltár z roku 1678. Po kostole nás sprevádzal Milan Cikrai. Obec bola v dávnejšej minulosti známa výrobou drevených súsekov a od roku 1936 výrobou drevených hračiek a drobných spomienkových predmetov. Nad obcou sa nachádza oddychový priestor s archeologickým náleziskom – pamätníkom ľudu kyjatickej kultúry. Na návrší za obcou Kraskovo, v opevnenom areáli, stojí starobylý kostol s oddelene postavenou drevenou renesančnou zvonicou z roku 1657. Postavený bol na mieste staršieho kostola v polovici 14. storočia. Stredoveké nástenné maľby sa nachádzajú v presbytériu, na víťaznom oblúku, na severnej strane lode a na východnej exteriérovej strane evanjelického kostola. Maľby boli realizované technikou pravej fresky dvoma dielňami majstrov 60-80 rokov 14. storočia. Obec má už iba 137 obyvateľov, bohoslužby sa v kostole nekonajú, iba v modlitebni. Pri kostole je hrob a pomník spisovateľa a prvého riaditeľa slovenského gymnázia v Revúcej A. H. Škultétyho (1819 Veľký Krtíš – 1892 Kraskovo). Ochotným sprievodcom nám bol syn kostolníčky. Od tejto obce sa odvodzuje čabianske pomiestne priezvisko Kraskovský a tiež Krasko. Súčasťou obce Veľké Teriakovce s 850 obyvateľmi je jej časť Malé Teriakovce, ktorá bola v nedávnej minulosti samostatnou obcou. Nachádza sa v nej gotický evanjelický kostol, pochádzajúci z 15. storočia. Jeho súčasťou je kazetový strop z obdobia prvej polovice 16. storočia a tiež zo 17. a 18. storočia. Protestantský chór a kazateľnica je z 18. storočia. Obvod kostola je obohnaný múrom. Počas nedávneho výskumu boli v priestore renesančnej lode objavené základy pôvodného presbytéria.

V obci Veľké Teriakovce sa nachádza vzácna technická pamiatka – vodný mlyn postavený v roku 1800 na brehu rieky Rimava, ktorý prešiel v rokoch 2008 – 2010 rozsiahlou rekonštrukciou a teraz slúži ako regionálne múzeum malohontského mlynárstva. Medzi prvých obyvateľov Békešskej Čaby prisťahovaných z Teriakoviec patrili Mikuláš Koška a Martin Perso. Takto by sa dalo menovať všetky malohontské obce, z každej z nich sa niekto v uvedenom období na Dolnú zem vysťahoval. Medzi prvými obyvateľmi Békešskej Čaby bol Ján Galovic. Naše putovanie pokračovalo do gemerského regiónu, kde z navštívených obcí nás zaujala obec Chyžné so 420 obyvateľmi, ktorá leží v terasovej doline Muráňa. Prvá písomná zmienka je z roku 1427, keď patrila Jelšavskému panstvu, ale od 16. storočia Muránskemu panstvu. V roku 1566 obec spustošili Osmani a časť obyvateľstva odviedli do zajatia. Obyvatelia popri roľníctve a povozníctve pracovali v miestnych baniach a hutách, ale odchádzali aj na sezónne práce na Dolnú zem. Navštívili sme tu opevnený ranogotický rímskokatolícky kostol Zvestovania Panne Márii z prvej polovice 14.storočia. Zachoval sa takmer v nezmenenej podobe s drobnými úpravami v 18.storočí, keď bol doplnený osobitne stojacou drevenou zvonicou. Loď kostola má rovný strop s kazetovaním zdobeným maľovanou ľudovou ornamentikou z roku 1745. Steny a klenby presbytéria a víťazného oblúka sú pokryté nástennými maľbami z konca 14.storočia. Najvýznamnejšou pamiatkou kostolíka je neskorogotický oltár z roku 1508 z dielne majstra Pavla z Levoče. Evanjelický tolerančný kostol bol postavený v rokoch 1785 –1786, je jednoloďovou stavbou so segmentovo ukončeným presbytériom a vežou. Pôsobili tu významné osobnosti, roku 1834 básnik Samo Chalupka, 1834 – 1887 spisovateľ Samo Tomášik, ktorý tu zomrel a je tu pochovaný, o čom svedčí aj pamätná tabuľa a náhrobník od M. Motošku.

Ján Jančovic

Foto autor