Práve je čas, keď sa začínajú zberať niektoré stolové odrody hrozna. Jednou z nich je aj odroda Čabianska perla, rozšírená po celom svete. Pomenovanie dostala po meste, v ktorom ju vyšľachtil Adolf Štark (Stark). Narodil sa 28. 12. 1834 v Bardejove a zomrel 26. 8. 1910, čím si jeho 110. výročie úmrtia pripomíname.

Jeho otec Michal bol profesorom na bardejovskom dievčenskom lýceu. Adolfova matka Zuzana Folkušháziová mala zemiansky pôvod a Adolf bol v poradí tretí z piatich súrodencov. Z hľadiska neskoršieho pôsobenia medzi Slovákmi v békešskej oblasti bolo pre Adolfa Štarka rozhodujúce, že jedna z jeho troch sestier Vilma sa už predtým vydala do Sarvaša za Slováka Daniela Semiana, ktorý tam bol profesorom na evanjelickom gymnáziu. Po vychodení elementárnej školy Adolf Štark študoval v rokoch 1847 – 48 na strednej škole v Miškovci, kde dosahoval dobré výsledky a otec ho poslal študovať do evanjelického kolégia v Prešove, kde aj on v rokoch 1818 – 25 študoval. Adolf prvý ročník na tejto škole viackrát prerušil, ale aj napriek tomu nastúpil do druhého ročníka. Aj keď mu učenie išlo dobre, rozhodol sa po vianočných prázdninách do školy nevrátiť. Jeho záujmom bolo stať sa obchodníkom a cestovať po krajine. V roku 1853 sa prihlásil za učňa u bardejovského obchodníka Michala Kiráľa a postupne do roku 1859 chodil po povinnej vandrovke v Kluži, Baja Mare, Debrecíne, Oradei, kde pracoval u rôznych obchodníkov, ale po vynikajúcej praxi si podal žiadosť na otvorenie samostatného obchodu v Békešskej Čabe. Pre toto mesto sa rozhodol najmä z dôvodov, že to bolo v tom čase mesto s najväčším počtom po slovensky hovoriacich obyvateľov v celom Uhorsku, ktorých reč on dokonale ako rodák z Bardejova ovládal. Druhým dôvodom bolo, že aj celé okolie bolo obývané Slovákmi a dokonca v neďalekom Sarvaši bola vydaná jeho sestra za už spomínaného Daniela Semiana. Navyše aj bratanec tohto profesora Samuel Semian žil priamo v Békešskej Čabe a tí mu spoločne odporučili usadiť sa v tomto meste. Adolfovi Štarkovi toto odporučenie dávalo istotou, že medzi svojimi sa uchytí a vždy u nich nájde povzbudenie a pomoc. Povolenie na otvorenie obchodu so železiarskym tovarom dostal Adolf Štark 31. 10. 1859 a obchod mal názov „Adolf Stark a spol.“, lebo zo začiatku mal jedného spoločníka. Živnosť začal v prenajatom dome, vtedy s popisným číslom 979, ktorý neskôr zaradili do Szechényiho ulice, a existuje dodnes. Tento dom neskôr Adolf Štark odkúpil do svojho vlastníctva a tak tento obchod plných 80 rokov na tom istom mieste slúžil zákazníkom. V roku 1863 sa vo veku 29 rokov oženil a za manželku si vybral dcéru bohatšieho gazdu, 20-ročnú katolíčku Rozáliu Fejérovú s tým, že sobáš sa konal podľa evanjelického obradu. Sobášil ich békeščabiansky farár a biskup banského dištriktu, rodák z trenčianskych Kochanoviec, Gustáv Seberíni. Po svadbe sa Štarkovci presťahovali do prenajatého domu, ktorý si čoskoro odkúpili. Rovnako si odkúpili aj pozemky, ktoré boli blízko domu. Na nich Štark vysadil ovocné stromy a vinič, pričom mu radil miestny učiteľ a ovocinár Ernest Straka.

Ďalšiu väčšiu výmeru pôdy získala dedičstvom jeho manželka, čím Štarkovci mali nakoniec k dispozícii celkom 35 hektárov pôdy. Z tejto výmery vyčlenil Štark 8 hektárov na vinohrady. Na konci 19. storočia začal väčší dopyt po stolovom hrozne a tak vtedy sa rozhodol vysádzať prvé sadenice viniča so stolovými odrodami. Keďže chcel uspieť, zbieral skúsenosti a začal študovať odbornú literatúru. Po nákupe nových odrôd a prvých dobrých výsledkoch z pestovania začal sa aj on venovať šľachteniu viniča. Pestoval a šľachtil vinič, no okrem svojich odrôd a druhov predával aj nakúpené. Zachoval sa katalóg, v ktorom ponúka 299 druhov hrozna, z ktorých sám dopestoval 34. Podľa písomných poznámok zachovaných v archíve evanjelického cirkevného zboru v Békešskej Čabe, v katalógu uvedených 299 druhov vyznačil 7, ktoré sám vyšľachtil s maďarskými názvami: Lajos Kossuth, Garibaldi, Stark magoncza, Rouge korai, Csabagyöngye, Stark Róza, Sándor Petőfi. Z nich sa v pestovateľskej praxi rozšírili iba štyri. Najväčší úspech dosiahol pri vyšľachtení Čabianskej perly (Csabagyöngye), s ktorou sa stal známy po celom svete. V roku 1900 túto odrodu prvýkrát opísal Ján Domokos z Ďuly, že má veľké strapce, tvrdé biele bobule a do 20. júla dozrieva. V tom istom roku jeho syn František uverejnil v tlači prvý inzerát, podľa ktorého si zákazníci môžu zakúpiť toto hrozno v obmedzenom množstve. Známy maďarský vinohradnícky odborník Pavel Kozma charakterizuje Čabiansku perlu takto: „Jej strapec je stredne veľký a stredne hustý, dužina bobúľ je šťavnatá, chrumkavá a voňavá. Koža je tenká a ľahko praská, čím sa ťažšie prepravuje. Dozrieva od 20. júla do 18. augusta. Púčky viniča dobre znášajú mrazy a na peronospóru je málo citlivá. Hrozno má príjemnú vôňu a tým, že veľmi skoro dozrieva, je veľmi vzácne“. Treba dodať, že pre včasné dozrievanie ju domáci a zahraniční šľachtitelia používali na vypestovanie ďalších výnimočných odrôd. Napríklad Pavol Kočiš vypestoval krížením Bratislavského bieleho s Čabianskou perlou odrodu „Irsai Oliver“ a krížením odrody Kráľovná Alžbeta s Čabianskou perlou vznikla „Kráľovná vinohradov“. Čabianska perla pre svoju obľúbenosť je rozšírená nielen v Európe, ale aj v Afrike a Amerike. Medzi maďarskými vinohradníckymi odborníkmi pretrváva od začiatku polemika o autorstve tejto odrody. Jedni pripisujú autorstvo Jánovi Matisovia ďalší Adolfovi Štarkovi. Ani jedna teória nie je doložená rukolapnými dokladmi. Jednou z verzií je aj to, že Štark dostal semiačka odrody od Matisa. Záhradnícky lexikón však prisudzuje autorstvo Štarkovi, rovnako aj viacerí odborníci. Je predpoklad, že Matis sa so Štarkom poznal. Keď inak nie, tak sa museli stretnúť na výstavách a pri oceneniach, ktoré za ňu získali. Matis prežil Štarka o 11 rokov a neprotestoval, že je Štark autorom Čabianskej perly a ani vo svojom cenníku z roku 1908-9 ju neuvádza ako svoju odrodu. Svoju šľachtiteľskú a pestovateľskú činnosť prezentoval Adolf Štark na významných domácich a medzinárodných výstavách, na ktorých dostal viacero ocenení. V archíve evanjelického cirkevného zboru v Békešskej Čabe je uložených 7 medailí, ktoré tento bardejovský rodák za svoje výsledky získal. V roku 1873 si zo svetovej výstavy vo Viedni priniesol zlatú, roku 1876 z celoštátnej výstavy bronzovú, roku 1878 zo župnej výstavy v Békešskej Čabe striebornú, roku 1894 z medzinárodnej výstavy v Petrohrade bronzovú, roku 1897 z medzinárodnej výstavy v Hamburgu striebornú, roku 1898 pamätnú medailu k 50. výročiu panovania Františka Jozefa, roku 1902 zo Svetovej výstavy v Paríži ozdobnú vázu. Je len samozrejmé, že sa zúčastnil na viacerých iných domácich a zahraničných výstavách.

Adolf Štark bol váženým občanom mesta Békešská Čaba. Popri svojej náročnej práci v obchode a vo vinici zapájal sa aj do spoločenskej činnosti v meste, a to najmä v Hospodárskom spolku Békešskej Čaby, kde bol aj členom jeho vedenia a aktívne pracoval najmä v komisii pre usporiadanie výstav. Podieľal sa na vypracovaní župného štatútu vinohradníkov, prispieval do odborného časopisu „Vinárske listy“ (Borászati Lapok). Za zmienku stojí, že jeho priateľom, s ktorým udržiaval písomný styk, bol čabiansky maliar Anton Haan, žijúci na ostrove Capri a advokátom jeho rodiny bol Ján Kollár st. zo Sarvaša. Mal tri deti – dcéry Máriu, Rozáliua syna Františka, ktorý podnikal s otcom. Po smrti otca mu pripadol celý majetok. Adolf Štark zomrel 26.8.1910 vo veku 75 rokov v Békešskej Čabe. Je pochovaný v hrobe so svojim synom, a na jeho pamiatku slúži pomník zo žuly, na ktorom je vyobrazený strapec hrozna.

Ján Jančovic

Foto: autor, archív autora