V 15. čísle nášho týždenníka sme písali o informatívno-spoločenských klubových zamestnaniach v maďarskom jazyku s názvom Učiť sa vzájomne. Poslednú, 12. prednášku s názvom Miesto a funkcia Slovákov v Maďarsku od roku 1945 až po súčasnosť pre mimoriadny stav spôsobený pandémiou koronavírusu Slovenská národnostná samospráva v Šalgótarjáne musela preložiť. Vďaka uvoľneniu prijatých opatrení 7. júla sa v Župnej knižnici Bálinta Balassiho mohla uskutočniť aj tá posledná.

„Stretnutie sa nieslo v podobnom duchu ako predtým. Aj táto téma bola zaujímavo spracovaná a podaná. Žiaľ, hodinové prednášky nedovoľovali, aby sme hlbšie nazreli do slovenskej literatúry, dejín, do fotografického a výtvarného umenia. Poslucháči sa však veľa dozvedeli o tom, ako žijú Slováci v Maďarsku, ako sa stal Zväz Slovákov v Maďarsku ikonou tejto národnosti,” povedal nám predseda miestneho slovenského zboru Ferdinand Egyed a zdôraznil, že v budúcnosti by ešte bolo vhodné podrobnejšie sa venovať najmä udalostiam za posledných sto rokov, lebo sa nepodarilo obsiahnuť všetko, čo malo dopad na súčasný život Slovákov v Maďarsku.

Opýtali sme sa aj Moniky Szabovej, ako sa jej prednášalo za prísnych bezpečnostných opatrení. „Veľmi bolo čudné sedieť v rúškach, poslucháčom som poriadne nevidela do tváre, čo bolo neobvyklé. Tešila som sa však tomu, že opäť prišli ľudia, ktorí sa o to zaujímajú a možno v budúcnosti sa budú aj zaoberať slovenskou kultúrou a tradíciami,“ spomenula. Odborníčka si tiež uvedomuje, že na 45 minútovej hodine sa nedá hovoriť o jednom storočí, oddelila by dejiny daného obdobia od literatúry. „Pôvodne to bolo tak, ale je ťažké predstaviť v takom krátkom čase najdôležitejšie osobnosti danej doby a vysvetliť aj kultúrny a politicko-spoločenský kontext. Ja by som témy ešte viac rozdrobila s dôrazom na tie roky, ktoré priamo, alebo nepriamo ovplyvnili súčasnosť. Beztak len slovenská literatúra je taká rozsiahla, že som mohla hovoriť len o najzákladnejších udalostiach a najdôležitejších osobnostiach. Snažila som sa o to, aby bol poslucháčom zrozumiteľný synchrónny i diachrónny vývin,“ povedala M. Szabová o zostavení prednášok. Posledná sa týkala života Slovákov v Maďarsku po 2. svetovej vojne. Prednášateľka sa snažila zhrnúť informácie o vtedajšom Demokratickom zväze Slovákov v Maďarsku. Poslucháčom hovorila o tom, prečo sa založil, ozrejmila ciele, zmienila sa o funkcionároch, terajšej štruktúre a funkcii ako občianskej organizácie na národnostných voľbách. Prednášku už tradične zakončila digitálnym vedomostným testom vytvorenom cez Quizlet.

Prednášky každý druhý týždeň pritiahli približne 30 záujemcov. „Zúčastnila som sa na desiatich prednáškach. Monika bola veľmi milá a vždy pripravená. Najviac ma zaujali témy o literatúre, lebo ju mám rada. Zložila som slovenskú aj anglickú jazykovú skúšku. Prijala by som také stretnutia, na ktorých by som mohla používať jazyk, alebo počúvať ho. Obdivujem činnosť slovenskej samosprávy v Šalgótarjáne, že túto súdržnú spoločnosť vie zmobilizovať, vymýšľa pre ňu zaujímavé programy a vďaka nim uľahčuje spolunažívanie a podporuje akceptovanie inej národnosti,” zhodnotila prednášky jedna z účastníčok Helena Hímešová z Luciny. Administratívna pracovníčka spomenula aj to, že veľmi rada prispieva k činnosti slovenskej samosprávy, mnohokrát sprevádza súbory na festivaly, ale nie sú jej cudzie ani organizačné úlohy. Dôchodcovi Ferencovi Liptákovi sa najviac páčili prednášky o dejinách. „Okrem jedného som sa zúčastnil každého stretnutia. Témy boli veľmi zaujímavé a zrozumiteľne podané. Prednášatelia boli pohotoví, dobre pripravení. Cieľ týchto stretnutí usporiadatelia zvolili správne, lebo sme takto pochopili prelínanie slovensko-maďarskej kultúry, literatúry a dejín. Zaujímavé boli interaktívne úlohy s mobilmi, aj to, keď pred prednáškami stredoškoláci čítali básne, krátku prózu, úryvky alebo historické fakty od slovenských spisovateľov,“ povedal bývalý hlavný prokurátor v Šalgótarjáne.

Po poslednej prednáške sa F. Egyed poďakoval všetkým, ktorí sa zúčastnili týchto stretnutí. Verí, že sa naplnili vytýčené ciele. Následne predseda Slovenskej národnostnej samosprávy v Šalgótarjáne pohostil prítomných typickými slovenskými jedlami: haluškami a parenými buchtami.

Na záver prítomných pozval na najbližšie podujatie slovenskej samosprávy, ktoré sa bude konať 26.-27. augusta. Za priaznivého počasia Folkové a slovenské dni budú sláviť na námestí mesta, pri nevyhovujúcich poveternostných podmienkach v priestoroch Kultúrneho domu Attilu Józsefa v Šalgótarjáne.

Séria 12 prednášok vznikla s finančnou podporou Slovenskej národnostnej samosprávy v Šalgótarjáne, Mestskej samosprávy a miestnej tzv. Akciovej skupiny, číslo projektu TOP-7.1.1-16-H-ESZA-2019-01009.

AR

Foto: Beata Menczelová