Reflexia slovenského národnostného školstva v Maďarsku v kontexte súčasnosti a ďalších perspektív jeho fungovania. Zborník príspevkov z rovnomennej medzinárodnej vedeckej konferencie. Eds. Mária Ďurkovská – Tünde Tušková. Békešská Čaba – Košice: Výskumný ústav Slovákov v Maďarsku, Centrum spoločenských a psychologických vied SAV, Spoločenskovedný ústav 2020. 117 s. ISBN 978-615-5330-24-7.

V súčasnosti v živote slovenskej národnosti v Maďarsku vstúpila do popredia sieť školstva ako najdôležitejší národno-spoločenský determinant, a tým sa školstvo stáva rozhodujúcim činiteľom, ktorý určuje prítomnosť a budúcnosť tu žijúcich Slovákov. Národnostný žiak, okrem mála výnimiek, sa v škole naučí jazyk svojich predkov, tu si osvojí zásady menšinového správania, v škole sa vypestuje jeho vzťah k národnostnej kultúre a jazyku. Prevažná väčšina slovenskej inteligencie, národnostných aktivistov je alebo bola učiteľom. Výskumy týkajúce sa slovenského národnostného školstva v Maďarsku potvrdili, že škola je bezpochyby najdôležitejším faktorom zachovania slovenského jazyka a vôbec slovenskej národnosti, ako konštatujú v úvode knihy aj editorky publikácie. V tom, aby sa spomalila asimilácia, rozvíjala slovenská národnosť, rozhodujúcu úlohu majú pedagógovia a školské inštitúcie. Preto je úctyhodná a chvályhodná iniciatíva dvoch vedeckých inštitúcií, Spoločenskovedného ústavu Centra spoločenských a psychologických vied SAV (SvÚ CSPV SAV) a Výskumného ústavu Slovákov v Maďarsku (VÚSM) v spolupráci s Celoštátnou slovenskou samosprávou v Maďarsku (CSSM) a Filozofickou fakultou Prešovskej univerzity (FF PU) na tému školstvo realizovať široko koncipovaný projekt.

Zborník prác Reflexia slovenského národnostného školstva v Maďarsku v kontexte súčasnosti a ďalších perspektív jeho fungovania obsahuje prednesené príspevky z rovnomennej medzinárodnej vedeckej konferencie, ktorá sa uskutočnila 15. októbra 2019 v Košiciach. Konferenciu a zborník môžeme považovať za prvé výstupy školského projektu. Zborník bol publikovaný najprv v roku 2019 elektronicky ako e-kniha v Košiciach a v tomto roku tradične, v printovej podobe v Békešskej Čabe. Kniha obsahuje deväť príspevkov, ktoré sú zaradené do troch obsahových blokov. Do prvej časti patria štúdie, ktoré tvoria teoretický a metodologický rámec spoločného projektu (Mária Ďurkovská – Tünde Tušková, Jozef Výrost, Klara Kohoutová); do druhej tie, ktoré úzko súvisia s aktuálnym projektom (Lucia Heldáková – Anna Kalistová, Júlia Szabová Marloková, Anita Holá). Príspevky v tretej časti ponúkajú sondu do ďalších segmentov školskej problematiky, ako je vysoké školstvo (Mária Imrichová), dejiny škôl (József Demmel – Kristína Estera Szudová) alebo osobnosť učiteľa (Ivan Schmidt).

V úvode sa zostavovateľky snažia vzbudiť záujem čitateľov, predstavujú stručne zborník a konferenciu, na ktorej odzneli publikované príspevky. Autorky v štúdii Téma slovenského národnostného školstva v Maďarsku v projektoch Slovenskej akadémie vied a Výskumného ústavu Slovákov v Maďarsku (Mária Ďurkovská a Tünde Tušková) podrobne, vedecky náročne a názorne predstavujú vznik, ciele, obsah a metódy spoločného výskumného projektu, tiež zloženie respondentov podľa kritérií, ako sú vek, bydlisko podľa žúp, materinský jazyk a národnosť, typ školy, diplom a aprobácia. V príspevku sú aj dáta týkajúce sa materinského jazyka a národnosti rodinných príslušníkov. Tabuľky a prílohy obsahujú veľmi cenné informácie o slovenskom národnostnom školstve v Maďarsku.

V štúdii Pedagogická reflexia ako nástroj poznávania aktuálneho stavu kurikula Jozef Výrost na základe medzinárodnej komparatívnej analýzy objasňuje a vysvetľuje termíny kurikulum a reflexia. Štúdia je potrebný základný teoretický a metodologický rámec spoločného projektu.

Autorka nasledujúceho príspevku Výzkum slovenského školství v Maďarsku prostřednictvím oral history (Klara Kohoutová) začína svoju tému zoširoka, terminologickým úvodom: menšiny, národy, etniká. Pokračuje stručnou históriou Slovákov v Maďarsku, ich menšinovými právami, dejinami a súčasným stavom slovenského národnostného školstva, a tak sa dostane k naznačenej myšlienke v nadpise. Úvodné kapitoly, ktoré z hľadiska témy príspevku by mohli byť aj troškustručnejšie, sú vypracované na základe bohatej odbornej a vedeckej literatúry. Centrálna téma štúdie – metódy historických a pedagogických výskumov – je predstavená najprv na náročnej teoretickej rovine. Metódu oral history autorka zaraďuje medzi netradičné metódy. Prínosom príspevku je, že sú v ňom vymenované tematické okruhy, na ktoré by sa podľa nej mohol zameriavať v projekte slovenského národnostného školstva orálno-historický výskum.

Autorky (Lucia Heldáková a Anna Kalistová) vo svojom príspevku Slovenský národný naratív v dejepise Slovákov v Maďarsku analyzujú učebnicu dejepisu pre 8. ročník slovenských národnostných škôl, približujú sa však k ich konkrétnej téme zo širších súvislostí ako sú národný naratív, problematika vyučovania dejepisu a problémy učebníc histórie vôbec. Preštudovali relevantnú literatúru, na základe ktorej vypracovali k príspevku vhodné a obšírne teoretické východiská. Analýza vybranej učebnice je dôkladná, závery sú oprávnené.

Riaditeľka školy v Budapešti Júlia Szabová Marloková vo svojej štúdii Perspektívy jednojazyčnej školy v Maďarsku predstavuje čitateľom jedinú slovenskú jednojazyčnú školu v Maďarsku. Robí to dôkladne a náročne, počnúc históriou školy, personálnymi a vecnými podmienkami, ďalej sa venuje zloženiu žiakov, vyučovaciemu procesu, mimovyučovacej činnosti, doškoľovaniam pedagógov atď., nezabudne ani na jeden segment života zložitej výchovno-vzdelávacej inštitúcie. Autorka vymenuje výsledky, na ktoré inštitúcia môže byť právom hrdá, ale nezamlčí ani problémy (počet a jazykové znalosti žiakov, zabezpečenie odborne a jazykovo pripravených pedagógov, vhodných učebníc a pod.). Zvlášť sú zaujímavé nové iniciatívy (napr. nultý ročník), ktorým chce škola vyhovieť novým výzvam. Príspevok je dôležitým školským dokumentom, nielen z hľadiska konkrétnej inštitúcie, ale aj z pohľadu slovenského národnostného školstva v Maďarsku. Vynikajúco reprezentuje, ako „bojujú“ naše školy a učitelia o prežitie, aby pretrvali, aby školy a tým aj vyučovanie slovenského jazyka sa zachovali.

Autorka Anita Holá trinásť rokov pôsobí ako hosťujúca učiteľka v Maďarsku a na Ukrajine. V príspevku Špecifiká vyučovania žiakov v primárnom stupni vzdelávania v prostredí krajanskej školy po prehľade pohľadov na špecifiká vyučovania v krajanských školách predstavuje stručne slovenské národnostné školstvo v Maďarsku. Veľmi cennou časťou práce sú informácie z výskumu v Banskej Bystrici o špecifických potrebách krajanských učiteľov. A. Holá končí príspevok svojimi pozoruhodnými, vlastnými skúsenosťami z vyučovania na nižšom stupni, ktoré by mohla, mala predstaviť na nejakom našom doškoľovaní. Zaujímavé je porovnanie hodnotenia a klasifikácie na Slovensku, Ukrajine a v Maďarsku.

Mária Imrichová vo svojej štúdii Jazykové kompetencie študentov slovakistiky ELTE v Budapešti sumarizuje súčasnú situáciu slovakistiky na Univerzite Loránda Eötvösa v Budapešti z pohľadu lektora slovenského jazyka a literatúry. Štúdia obsahuje preto popri objektívnej vedeckej analýze aj subjektívne, esejistické časti. Po stručných dejinách predstavuje študijné programy, počet a štruktúru poslucháčov. Zvlášť sa autorka venuje znalosti jazyka poslucháčov a metodike výučby. Jazykovo-komunikačné kompetencie študentov predstavuje komparatívnou analýzou, porovnáva študentov zo Slovenska a Maďarska. Jej výsledky dobre by bolo predstaviť tiež na doškoľovaniach pre slovenčinárov v obidvoch štátoch. Dovoľujem si ale z vlastnej praxe pridať jednu poznámku. Pri identifikácii jazykových chýb musíme mať pozitívny prístup, aby si žiaci uvedomili, zistili, že znalosť jazyka, schopnosť komunikovať na hocijakej úrovni, sú dôležitejšie ako konkrétne chyby. To, samozrejme, neznamená, že vo vyučovacom procese ako učitelia sa nemáme starať o svoju jazykovú náročnosť a jazykovú náročnosť svojich študentov, žiakov. Práca v značnej miere obohacuje poznatky o vyučovaní slovenského jazyka na vysokých (ale aj na stredných) školách v Maďarsku a významne prispeje k spracovaniu dejín slovakistiky ELTE. Z hľadiska spoločného výskumného projektu sú veľmi osožné návrhy M. Imrichovej pre naše základné a stredné školy.

Otázky vyučovania slovenského jazyka v pilíšskych slovenských dedinách v 50. a 60. rokoch 20. storočia (József Demmel a Kristína Estera Szudová) je vkladom do kultúrnej histórie Slovákov v Maďarsku, prináša hodnotný materiál do histórie slovenského národnostného školstva. V štúdii autorská dvojica predstavuje otázky vyučovania slovenského jazyka v pilíšskych obciach Kestúc a Čív, poukazuje zároveň na ďalšie zaujímavé historické fakty a súvislosti.

V príspevku Osobnosť učiteľa v súčasnej škole sa autor (Ivan Schmidt) venuje osobnosti učiteľa, jeho vyučovaciemu štýlu, typológii a priblíži množstvo pedagogických kompetencií od rôznych odborníkov. Zvlášť sa zaoberá autodiagnostikou, podrobne predstavuje jej cieľ a výhody. Škoda, že I. Schmidt teoreticky precízne vypracovanú problematiku neaplikoval na konkrétny výskumný projekt o slovenskom národnostnom školstve v Maďarsku.

Zborník Reflexia slovenského národnostného školstva v Maďarsku v kontexte súčasnosti a ďalších perspektív jeho fungovania prináša rad cenných vedeckých a odborných postrehov o spoločnom projekte VÚSM a SvÚ CSPV SAV, o jeho teoretických a metodologických východiskách. Ďalšie uvedené štúdie obohacujú poznatky o niektorých oblastiach slovenského národnostného školstva. Téma výskumného projektu je veľmi aktuálna. Zborník odporúčam do pozornosti nielen odbornej verejnosti, ale aj národnostných politikov a prevádzkovateľov našich škôl, takisto v blízkej budúcnosti publikované komplexné výsledky celoštátneho dotazníkového výskumu o charakteristike slovenského národnostného školstva v Maďarsku.

Dr. Alžbeta Uhrinová-Hornoková

Foto: svusav