Pred niekoľkými rokmi sa Budapeštiansky spevácky zbor Ozvena dostal do situácie, ktorú už niekoľkokrát prežil počas svojej existencie: musel si zvoliť nového dirigenta.

Péter Pálinkás, ktorého sme už dávnejšie poznali ako vedúceho Mužského speváckeho zboru Tungsram Zoltána Kodálya, sa odhodlal, že prevezme umelecké vedenie nášho zmiešaného zboru. Dal sa do práce so svojím príslovečným elánom a obdivuhodným hlasom. Za niekoľko rokov našej spolupráce sme ho spoznali a obľúbili si ho. Stal sa naším priateľom, členom našej spevavej rodiny. Bol štvrtým naším dirigentom. Zároveň tretím spomedzi tých, s ktorými sme sa museli rozlúčiť navždy. Popri Márte Pápayovej-Pálmayovej a Jánovi Šutinskom nás v decembri 2020 neočakávane navždy opustil aj Péter Pálinkás.

Narodil sa 4. Októbra 1953 v Budapešti. Po svojich štúdiách na Konzervatóriu Bélu Bartóka a Hudobnej akadémii Ferenca Liszta sa stal dirigentom viacerých speváckych telies. 20 rokov bol členom Speváckeho zboru Maďarského rozhlasu, neskôr vedúcim dirigentom Mužského zboru Honvéd. Predtým, než odišiel do dôchodku, sa stal zborovým dirigentom Csokonaiho divadla v Debrecíne, kde pôsobil 9 rokov.

V roku 2002 bol vyznamenaný rádom Rytier maďarskej kultúry. V roku 2004 mu Celoštátne združenie speváckych zborov, kapiel a folklórnych súborov v Maďarsku (KÓTA) udelilo vyznamenanie za vynikajúcu prácu dirigenta. V roku 2008 bola jeho práca vyznamenaná Cenou maďarského dedičstva.

Na čele Budapeštianskeho slovenského speváckeho zboru Ozvena začal pracovať v roku 2017. Svojou oduševnenosťou nás učil bojovať za svoje ciele, neuspokojiť sa s ľahším a menej hodnotným výkonom, veriť v seba, ak sme vytrvali a vykonali predpísanú prácu. Stojac pred ním sme sa nikdy neopovážili spievať pod úroveň. Je a navždy bude pre nás príkladom.

So smútkom v srdci

S hlbokým dojatím sme sa lúčili s naším dirigentom na smútočnej omši v decembri v rímskokatolíckom kostole v Budapešti na Máriinej ulici a o niekoľko dní potom na cintoríne v Tárnoku. Niekoľkí členovia speváckeho zboru Ozvena s vencom sme vzdali hold a vyjadrili svoju lásku a úctu, keď sme Pétera Pálinkása odprevádzali na jeho poslednej ceste, s pocitom, že so svojimi piesňami bude žiť v našich srdciach navždy.

V ostatných mesiacoch sme bežali s vražedným časom o preteky, napokon sme prehrali. Stratili sme niečo, niekoho nenahraditeľného. Dívajúc sa späť, môže sa zdať, že naša snaha vyhrať bola zbytočná.

Mnohí sme cítili, že náš dirigent je nám veľmi blízky. Jeho smrť sme do dnešného dňa nemohli spracovať. Od jeho tragického odchodu ma neustále trápi myšlienka, že sme nebrali vážne číhajúce nebezpečenstvo, že sme sa správali ľahkovážne, nezodpovedne. Pritom sme chceli len dobre, to najlepšie. Väčšina z nás si neuvedomila, že sme sa mali podujať na menšie zlo, aby sme sa vyhli najhoršiemu. Žiaľ, keď na skúške odznel rozvážny a prezieravý názor, narazil na hluché uši. Neskôr vysvitlo, že pravdu mali tí, ktorí navrhovali prerušiť nácvik. Nikto nebral výstrahy vážne. A nikto nepredpokladal, že nás postihne osobná tragická strata.

Nevyčítajme si, že sme nepočuli upozornenia, ani za smrť Pétera Pálinkása sa nemôžeme ďalej sužovať. Musíme sa pozerať vpred, aby sa mohol uskutočniť náš spoločný cieľ, ktorí sme si stanovili pred blížiacim sa 20. výročím vzniku nášho telesa. Keď sa nám podarí prekonať smútok, aj svet okolo nás nadobudne bezpečnejší ráz, budeme pokračovať v Péterovej načatej práci.

Keď budeme môcť opäť spoločne nacvičovať, spoločne spievať, potom na Petrovu pamiatku a jeho česť uskutočníme aj nahrávku CD, ktoré sa malo zrodiť v decembri 2020. Ešte síce nevieme, kedy nám to okolnosti dovolia, ale vynasnažíme sa pridať tento nádherný drahokam do životného diela nášho dirigenta. Sme mu to dlžní, ako aj Jankovi Šutinskému a všetkým Slovákom v Maďarsku! V duchu poslednej vôle dirigenta a zbormajstra Pétera Pálinkása!

Myslime na seba navzájom, spomínajme spoločne na našich dirigentov a zbormajstrov, na zosnulých členov zboru, na našu milovanú a nenahraditeľnú Ozvenu.

Peter Bakoš/kru

Foto: archív ĽN