Slovenskej národnostnej samospráve v Legínde sa predvlani podarilo kúpiť starý sedliacky dom postavený dakedy na začiatku 20. storočia. Bývala v ňom Margita Tekvičková, ktorej slovenčina nebola cudzia. Na jeho kúpu dostala samospráva od Úradu predsedu vlády 4 milióny forintov.

Keďže od majiteľa nehnuteľnosť kúpila za 3,5 milióna, zvyšok použila na najdôležitejšie rekonštrukčné práce. Legíndčania boli veľmi zvedaví na zaobstaranú budovu. „Preto sme sa ako poslanecký zbor rozhodli, že ju dáme požehnať. Obrad sa uskutočnil vlani v septembri. Požehnali ho predstavitelia našich dvoch cirkví: katolícky kaplán Gábor Moys a evanjelický farár Attila Szmolár. Predpoludním bola ekumenická pobožnosť, na ktorej sa prihovoril aj starosta obce. Tamás Tunkel stručne predstavil históriu sedliackeho domu. Na slávnostný akt sme pozvali aj Tekvičkovcov, ktorí sa potešili, že budova bude slúžiť na reprezentačné účely,“ zaspomínala predsedníčka miestnej slovenskej samosprávy Csilla Mezeiová. Spresnila, že požehnanie nebolo pre zvedavé oči obyvateľov, ale malo vyzvať všemohúceho Boha, aby udržal budovu vcelku, lebo pre pandémiu koronavírusu išli práce pomaly, pričom čas bežal, a stavba sa rozpadávala.

„Naša samospráva tentoraz získala 2 milióny forintov na obnovu elektroinštalácie, vodovodu a kachlí. Musíme však veľmi rýchlo obnoviť strechu, aby nezatekala, a zabrániť klesaniu budovy. Na to hľadáme ďalšie zdroje,“ pochválila sa, ale aj posťažovala predsedníčka slovenskej samosprávy. Vidiac súčasný stav, 2-3 miliónové „injekcie“ ročne na rekonštrukčné práce váľkového domu nebudú dostatočné. Maximálne na zachovanie súčasného stavu.

Cs. Mezeiová prezradila, že budova by mala slúžiť na vystavenie legíndskej národopisnej zbierky. Prvá časť domu, ktorú tvorí kuchyňa a predná izba, by bola múzeom, tretia miestnosť by mohla fungovať ako malá dielňa, ale aj ako hosťovská izba. „V budúcnosti by sme chceli aj my vytvoriť spoločenské priestory určené pre kluby, na stretnutia a menšie podujatia či tvorivé dielne. Na ne by bola ideálna stajňa. Samozrejme, na to potrebujeme aj vystavať vodné bloky. Všetko však závisí od dotácií. Práve preto zatiaľ neplánujeme uchádzať sa o povolenie od múzejného odboru Ministerstva ľudských zdrojov,“ konštatovala predsedníčka s tým, že nadarmo majú okolo seba oduševnených aktivistov, pri mnohých činnostiach sú potrební kvalifikovaní odborníci, ktorých treba dobre zaplatiť.

O potrebe dedinského múzea, alebo ako ho samospráva nazvala, Slovenského domu, niet pochýb. Prieskum potvrdzuje, že o prehliadku by mali už teraz mnohí záujem. Zbierku prednedávnom navštívilo aj 15 škôlkarov. „Keď sme im ukázali niektoré staré predmety, nábytok a ustlatú posteľ, ihneď sa začali pýtať. Veľmi ich to zaujímalo. Ani sme nestíhali na všetko odpovedať,“ dodala s úsmevom Cs. Mezeiová. Poznamenala, že vychovávateľka, ktorá vie aj po slovensky, pôjde onedlho do dôchodku, ale verí, že sa na jej miesto nájde osoba, ktorá bude ovládať slovenčinu.

Predstaviteľka miestnych Slovákov je presvedčená, že s dostatkom financií by mohli čoskoro organizovať slovenské podujatia na dvore Slovenského domu. Doteraz sa konali v obecnom Kultúrnom dome, ale pre stále prítomnú nákazu sa ani v tomto roku neodvážila samospráva organizovať spoločenské stretnutia, hoci je o ne veľký záujem. „Za normálnych okolností by sa už Legíndčania pripravovali na ples, fašiangovú obchôdzku masiek a najmenší na tvorivú dielňu. Pre istotu sme stále zotrvali vo virtuálnom svete. Vyhlásili sme dve súťaže. V prvej výzve stálo, aby súťažiaci odfotografovali, ako doma pečú šišky, poslali nám tri zábery, a po slovensky recept. Druhá výzva je pre deti. Vo výtvarnej súťaži majú za úlohu ľubovoľnou technikou zobraziť, čo pre ne znamenajú fašiangy, ale môžu navrhnúť aj masku. Poslanecký zbor sa rozhodol, že mladí súťažiaci dostanú darčeky, ktoré môžu využiť pri učení sa slovenčiny,“ doplnila Cs. Mezeiová. Legíndska slovenská samospráva však nezaháľa. Po fašiangoch plánuje na Medzinárodný deň žien opäť prekvapiť predstaviteľky nežného pohlavia a pred Veľkou nocou vynášanie Kyselice. Veríme, že onedlho usporiadajú podujatia vo vlastnom dome, na svojom pozemku.

AR

Foto: Cs. Mezeiová, autor