Nástenné kalendáre našich národnostných samospráv alebo rôznych spoločenských a kultúrnych organizácií sú medzi Slovákmi v Maďarsku mimoriadne populárne. Každoročne ich vydávajú a s radosťou si ich nesú domov – obyčajne koncom roka – fanúšikovia, či členovia alebo len podporovatelia tej-ktorej skupiny. Niektoré tieto publikácie rôzneho rozmeru, tém a obsahu sa dostávajú aj k nám, do redakcie Ľudových novín. V ostatných týždňoch sme dostali hneď tri takéto vydania obrázkových „zošitov“. Kalendár 2023 z Tárnoku, Veľkej Tarče a od Únie slovenských organizácií v Maďarsku – Združenia.

Tárnocké odevy

Nástenný kalendár na rok 2023 z Tárnoku sa venuje tárnockým ľudovým odevom. Ako nám prezradila predsedníčka Slovenskej národnostnej samosprávy veľkoobce Tárnok Mária Muskovicsová Szabová je v ňom dvanásť výnimočných historických fotografií dokumentujúcich ľudový odev dediny, aký nosili obyvatelia rôznych vekových skupín. Fotografie poskytli obyvatelia obce. V súčasnosti je databáza tárnockých fotiek nesmierne bohatá, obsahuje vyše 6000 snímok. „Keď objavíme nejaké staré fotky, členka slovenskej samosprávy Andrea Muskovicsová ich naskenuje, uloží do databázy, András Ábel, IT odborník, ktorý nám pomáha, ich retušuje. Po spracovaní priradí ku každej postave číslo a na stretnutí slovenského klubu hľadáme, diskutuje, spomíname, ktože len môže na tej fotografii byť,“ povedala ku kalendáru predsedníčka slovenskej samosprávy. Je to dobrý pocit pre členov slovenského klubu, ktorých je v súčasnosti okolo 40 a väčšina z nich patrí do vekovej kategórie nad 80. Teší ich, že dopĺňajú informácie miestno-historickej zbierky a aj slovenský zbor pokračuje vo svojej záchrannej práci. Po identifikovaní osôb (ak sa to podarí) a udalostí, na ktorých boli zábery urobené, sú uložené do konečného archívu. V tohoročnom kalendári sú kroje na sviatky i na všedné dni, ako aj fotografie tých, ktorí ich hrdo nosili. Na fotkách sú napríklad rodina Michala Pillára a jeho ženy Terézie Škoňákovej s dcérami Júlioua Annou, mladé dievčatá v pruslíkoch a fertuškách, pričom sa dá vedieť, že napravo stojí Paula Petrová a na stoličke frajersky sedí Emil Pillár.

Kroj sa vyformoval do konca XIX. storočia. Charakteristické boli preň tmavé farby a solídne okrasy. Zachovali sa najmä slávnostné odevy, lebo rodiny ich mali vo veľkej úcte a veľmi starostlivo ich opatrovali. Dnešných čias s dožilo predovšetkým ženské ošatenie. Detské a mužské kroje sa zachovali len minimálne. Na januárovej starodávnej fotografii sa zachovalo oblečenie celej rodiny od najmenších po najstarších. Na marcovom liste je fotografia dvoch školských tried, piatej a šiestej zo školského roku 1925/26. V dvadsiatich rokoch chodila väčšina detí do školy v kroji, ktorý sa strihom podobal dospelým odevom, len bol ušitý z jednoduchších materiálov. Sviatočné šaty im šili obyčajne na birmovku. Od tridsiatych rokov minulého storočia boli aj v Tárnoku populárne tzv. maďarské šaty. Dievčatká pri slávnostných príležitostiach nosili biele sukienky obrúbené národnou trikolórou a party, chlapci biele košele a široké gate. Súčasťou odevov bola vestička doplnená stužkami a šnúrkami. Takto vyobliekané deti sa zúčastňovali na slávnostných podujatiach obce, napríklad na požehnaní železničiarskej zástavy. Fotografia škôlkarov z roku 1935 ilustruje mesiac apríl. V sedliackej spoločnosti bola ideálom ženskej krásy žena s okrúhlymi bokmi. Cenila sa silná žena, čo vydrží veľa pracovať. Preto si dievčatá a mladé ženy dávali pod sukňu tzv. vatovku, spodničku podšitú vatou. Dokonca na augustovej fotografii vidieť traky doma ušitej ťažkej vatovky. Určite medzi najkrajšie kroje patria svadobné šaty. Kým muži si odievali sviatočný oblek, mladuchy si dávali šiť špeciálne svadobné šaty z bieleho potlačeného brokátu.

Emblematické budovy

Emblematické budovy Slovákov v Maďarsku prináša nástenný kalendár Únie slovenských organizácií v Maďarsku – Združenia. Nachádzajú sa v ňom fotografie chrámov, napríklad evanjelického kostola v Budapešti na Rákocziho triede, ktorý sa po prebudovaní stane Kultúrnym centrom Slovákov v Maďarsku, evanjelických kostolov v Békešskej Čabe, Cinkote, Slovenskom Komlósi, Šámšone i Veľkom Bánhedeši, či katolíckeho chrámu v Nagytétényi alebo „bútky“ v Ečeri. Z Malého Kereša zachytili rodičovský dom Sándora Petőfiho a v Poľnom Berinčoku tradičný slovenský dom. V kalendári nájdeme aj fotografie emblematických pamätníkov, akým je Pamätná žula slovenských prisťahovalcov v Sarvaši a mnoho ďalších fotografií pozoruhodných stavieb.

Brožúrkový Kalendár 2023 predstavuje Veľkú Tarču v obrazoch a je to vlastne dvojjazyčný zošit, ktorá uvádza aj krátke dejiny dediny. Napríklad aj to, že Veľká Tarča bola obývaná už v dobe kamennej, čo dosvedčujú aj nálezy z vykopávok. V publikácii Slovenskej samosprávy vo Veľkej Tarči si pripomenuli aj niekoľko významných osobností, ktoré už nie sú medzi nami, Máriu Galántaiovú, Máriu Šipiczkú Békésiovú, Margitu Hajdúovú Molnárovú a Lajosa Molnára. Ku každému mesiacu sú priradené činnosti, typické pre danú dobu, texty pesničiek, ľudová slovesnosť a fotografie krojovaných skupín.

Na všetkých kalendárnych publikáciách je citeľná starostlivá príprava a snaha urobiť radosť tým, ktorých kalendárom obdarujú.

Erika Trenková

Foto: autorka