Čo vedia vydobyť slovenské samosprávy? Na čo vo svojom okolí ste najviac hrdí?

Tomáš Nagy, Dunaeďház/Dabaš-Šára

„Už niekoľko rokov nepracujem v samospráve, ale zúčastňujem sa akcií tak doma, ako aj v mojom pôsobisku. Som hrdý na to, že v Dunaeďháze sa zachovali tie podujatia, ktoré sme vymysleli ešte spolu a tiež som hrdý na slovenský zbor v Šáre, ktorý prevzal prevádzkovanie materskej školy. Takto sú v meste zabezpečené všetky stupne školskej výchovy, lebo máme katolícke jasle, škôlku a školu a teraz už máme všetky aj slovenské. Má to vplyv aj na našu školu, do ktorej sa hlásia nielen zo slovenskej škôlky, ale aj z katolíckej, dokonca aj z okolitých osád, čo môže viesť k rozšíreniu priestorov našej výchovno-vzdelávacej ustanovizne. Zároveň treba dodať, že slovenská samospráva nebude musieť sama zabezpečiť administratívne zázemie prevádzky škôlky, ale pomáha jej v tom aj mestská samospráva, čo znamená, že je tu veľmi dobrá spolupráca. Čo sa týka budúcnosti slovenskej samosprávnosti, som toho názoru, že by bolo treba vymyslieť, ako naplniť obsahom tieto zbory, ako aj ich financovanie, lebo súčasný bodový systém nežičí napríklad tým, ktoré organizujú podujatia. Okrem toho nemôžeme očakávať aby ľudia, ktorí túto prácu vykonávajú vo svojom voľnom čase, prevádzkovali napríklad osvetové dejiská, kde aj organizujú programy. Myslím si, že v tejto otázke nekorešpondujú očakávania tzv. „veľkej“ politiky s národnostnou.“

Katarína Krafčenková, Nové mesto pod Šiatrom

„Slovenská národnostná samospráva v Novom Meste pod Šiatrom bola založená hneď na začiatku, v roku 1994. Niekoľko cyklov dokonca mala svojho poslanca/poslankyňu aj v mestskom zastupiteľstve s obmedzeným mandátom. V tom čase mestská samospráva slovenskú aj finančne podporovala. Za podpory CSSM bolo nábytkom a kuchynským vybavením zariadené miestne kultúrne stredisko v Baňačke. Stali sme sa zemplínskou regionálnou pobočkou ÚKSM. V roku 2007 bol v Baňačke usporiadaný DSM. Do nášho regiónu zavítalo už mnoho delegácií z iných Slovákmi obývaných regiónov. Pochvaľovali si nielen malebnú prírodu, ale aj chutné buchty na pare ako aj lepčanky, ktoré im prichystali šikovné ruky členiek ženského speváckeho zboru Rozmarín.

Sme hrdí na dedičstvo, ktoré zachováva ženský spevácky zbor Rozmarín z Baňačky na CD nosičoch a v publikáciách, vydaných našou samosprávou, ale aj v rámci vystúpení na kultúrnych podujatiach.

Pravidelne organizujeme Mariánske stretnutie slovenských cirkevných speváckych zborov. Spolupráca s miestnou grécko-katolíckou cirkvou sa odzrkadľuje aj v každoročnom pútnickom zájazde do mesta Máriapócs. Obnovený kríž pri vchode na cintorín bol zrekonštruovaný vďaka podpore, o ktorú požiadala práve naša samospráva. Sme hrdí aj na žiakov Slovensko-maďarskej dvojjazyčnej školy v Novom Meste pod Šiatrom, ktorí vystupujú aj na našich podujatiach.“

Judita Krajcsoviczová, Kondoroš

„Samotná existencia slovenskej samosprávy je veľmi dôležitá nielen na miestnej úrovni, ale aj na úrovni župy. Ale azda najdôležitejšie je zachovanie povedomia slovenskosti, podpora kultúry a jazyka. Takmer všetky slovenské obce v Békešskej župe majú slovenské spoločenské domy, čo je podľa mňa obrovský krok vpred, najmä ak sa ich podarí naplniť ľuďmi a slovenským slovom.

A najviac som hrdá na to, že naše podujatia dokážu zakaždým prilákať obrovské množstvo ľudí. Stretnutia, vracanie sa k starým spomienkam nás dokážu zblížiť, čo je v dnešnom svete mimoriadne dôležité.“

Alžbeta Telekesová, Nová Huta

„Ak je daná národnostná samospráva riadená premyslene, ľudia majú veľa príležitostí uplatniť sa a získať dotácie. Týmto spôsobom môžeme podporiť miestnu komunitu. Máme veľmi dobré vzťahy s vedením obce, čo nám umožňuje podporovať vyučovanie slovenčiny v miestnych školách a škôlkach, a dokonca sme začali organizovať kurzy slovenského jazyka pre dospelých.

Som pyšná na to, že môžem byť súčasťou takejto súdržnej komunity. Chcela by som vyzdvihnúť náš folklórny súbor, ktorý šíri dobré meno obce po celej krajine. Ale asi najviac ma hreje pri srdci, keď na podujatiach počujem slovenčinu, pretože sme naozaj niečo dosiahli, keď žije jazyk našich predkov.“

Mária Nagyová, Čív

„Najmä, keď sa všetko začalo, keď sme zakladali národnostné samosprávy, tak sme celou dušou pracovali za našu národnosť. Aby na nás naši predkovia mohli byť hrdí, snažili sme sa zachovať, čo sme po nich zdedili, udržať slovenský ráz Čívu. Začali sme organizovať rôzne podujatia. Vedeli sme – poviem to po čívsky – tak pomrviť ľudí. Mali sme pekné čísla vo výsledkoch sčítania obyvateľstva. Usporadúvali sme výlety na Slovensko, nadviazali sme priateľské vzťahy, napríklad roky sme chodili do Tvrdošoviec. Aj škôlkari išli na dva-tri dni na návštevu k priateľom na Slovensko. Aj tie malé detičky si uvedomovali, čo má Čív spoločné so Slovákmi. Uzatvárali sme dohody o spolupráci s okolitými Slovákmi obývanými obcami, založili sme Spolok pilíšskych Slovákov, spoločne sme organizovali vynikajúce podujatia. Dosahovali sme naozaj pekné úspechy.

Preto môžem povedať, že aj máme byť na čo hrdí. Napríklad aj na obecné múzeum, kde sú vystavené predmety, čo sme zdedili po našich predkoch. A dodnes som hrdá na našu materskú školu. Zachováva si slovenskosť, aj keď je dnes v Číve čoraz viacej Maďarov. Kiež by tak bola robila aj škola. Teraz už hádam bude, keď je na jej čele dcéra Štefana Bendúra, ktorý kedysi zakladal našu slovenskú samosprávu.“

Anna Sümegiová, Tárnok

„Myslím, že samosprávy, keď sú aktívne, tak vedia urobiť veľa. Je potrebné, aby tá hŕstka ľudí, ktorí ešte patria k Slovákom, cítila podporu vo svojej identite. Čím je mesto bližšie k Budapešti, tým je asimilácia rýchlejšia. Tárnok je v tejto situácii. Slovenská samospráva sa snaží prejavovať v organizácii podujatí, ktoré môžu osloviť aj tých, ktorí už zabudli na svoje slovenské korene, či dokonca ich ani nemajú. Hrdá som na nich za to, že sa snažia do archívu vložiť všetky staré fotografie i s menami ľudí, ktorých zobrazujú, aj za to, že šikovne zháňajú peniaze na záchranu krížov, ktoré v dedine postavili slovenskí predkovia, na starý cintorín, kde odpočívajú, na jedinečný tárnocký pivničný rad so sochou sv. Urbana.“

(BPL, EF, ET)

Foto: autori, archív