Členovia Budapeštianskeho slovenského speváckeho zboru Ozvena sa od 23. do 29. júna zúčastnili prípravného sústredenia na Slovensku. Dejiskom, kde sa Ozvena „ozývala“, bola turistická destinácia pod južnými svahmi Chopku v Nízky Tatrách, Tále.

Naša veselá, 22-členná skupina vyrazila v prvých dňoch letných horúčav. V prenajatom mikrobuse sme cestovali dobrým tempom a do obeda sme dorazili na miesto ubytovania. V horách nás privítal oveľa sviežejší vzduch, preto sme boli radi, že sme si do batožiny zabalili aj teplé oblečenie.

Popoludní v deň nášho príchodu sa v meste Heľpa konal festival Horehronské dni spevu a tanca. Chceli sme sa ho zúčastniť, aby sme sa stali súčasťou pestrej folklórnej prehliadky, cestou sa však strhla hrozná búrka s krupobitím a lejakom. Bahnistá dažďová voda niesla drobné kamienky a valila sa po ceste. Navyše nám pred autobus skočila vyplašená srnka, čo spôsobilo menší rozruch. Našťastie, vďaka nášmu pokojnému a skúsenému vodičovi, sme zo stretnutia vyviazli bez problémov. Bohužiaľ, kvôli vytrvalému a hustému lejaku, sme si nemohli pozrieť program a zamierili sme späť na ubytovňu.

Na druhý deň: Hor sa do práce!

Deň sme začali osviežujúcou rozcvičkou na dvore o ôsmej ráno. Relaxačné a dychové cvičenia sme vykonávali na čerstvom vzduchu pri teplote 8 až 10 stupňov Celzia vo veselej a dobrej nálade. Nevadili nám ani občasné poryvy vetra. Na záver rannej gymnastiky sme si precvičili aj niekoľko základných krokov tanca salsa v kubánskom štýle.

Po raňajkách až do poludnia nasledovali nácviky. Voľný čas po obede sme trávili individuálne, každý podľa svojich potrieb. Niektorí z nás odpočívali, ale menšia skupina sa vydala na prieskum okolia, aby spoznala očarujúcu krajinu Nízkych Tatier. Škody spôsobené veternou smršťou podobnou hurikánu spred takmer desiatich rokov bolo stále vidieť, svahy boli zrovnané so zemou a pne dopoly zlomených kmeňov stromov vyschnuté. Ale bolo vidieť aj to, že príroda si pomaly ale isto začína hory znovu získavať. Medzi pestrými voňavými poľnými kvetmi a papradím sprevádzal kamenistý, mierne strmý lesný chodník široký zurčiaci potok, ktorý bublal, penil a preskakoval cez kamene. Spev vtákov štebotajúcich nad hlavami výletníkov bol pre všetkých osviežujúcim zvukom.

Popoludňajšie skúšky prebiehali od pol tretej do pol šiestej.

Náš zbormajster Adam Balázs Galambos nás prekvapil novými skladbami, ako povedal, samými „lahôdkami“. Začali sme tým, že sme sa naučili päť slovenských ľudových piesní od súčasného maďarského skladateľa slovenského pôvodu Mikuláša Csemiczkého, ale nacvičovali sme aj skladby, ktoré sme plánovali zaspievať 2. júla na Stretnutí cirkevných speváckych zborov v Matre, v osade Falloskút, ako aj 5. júla na oslavách Dňa zahraničných Slovákov v Bratislave.

Úpravy ľudových piesní sú v dvoch jazykoch, slovenskom a maďarskom, jedna časť je v kánone a druhá v súzvuku, pričom ženské party sa striedajú a potom ich posilňujú mužské party, ktoré hrajú starosloviensky klesajúcu melódiu žartovným, dráždivým spôsobom. Začali sme nacvičovať aj suitu pre ženský zbor Zelené Hory. Veru, nie je to ľahká úloha. Náš zbor je predsa len amatérskym telesom.

Ako relax po práci sme absolvovali skvelý výlet na severné svahy Chopku a do osady Pribylina. V skanzene a Múzeu liptovskej dediny sme si prezreli domy, ktoré kedysi stáli v obciach, neskôr zatopených pri výstavbe vodnej nádrže Liptovská Mara, ale boli tam aj nanovo postavené budovy v štýle typickom pre jednotlivé regióny. Pod starobylými freskami na stenách kostola, ktorý bol pôvodne postavený v 13. storočí, sme si zaspievali Arcadeltov chorál Ave Maria. Prešli sme sa okolo Štrbského plesa a obdivovali sme ešte zasnežené končiare Vysokých Tatier. Aj počasie nám prialo, keď sme sa však vrátili do našej ubytovane, už lialo ako z krhly.

Po exkurzii sme pokračovali v práci s novým elánom.

Ráno dňa návratu domov sme mali poslednú skúšku a po obede sme sa vydali na cestu. S trochu ťažkým srdcom sme sa lúčili so štítmi Nízkych Tatier, ba aj s naším hostiteľom, ktorý urobil všetko pre to, aby čas strávený na sústredení bol užitočný a mohli sme si rozšíriť svoj repertoár.

Na usporiadanie sústredenia zboru sme sa uchádzali o finančné dotácie, podali sme si žiadosti o grant. Zároveň by sme sa chceli poďakovať našim priaznivcom, medzi ktorých patrí aj väčšina slovenských samospráv v hlavnom meste, za to, že nám svojou finančnou pomocou umožnili ďalej pracovať na rozvoji kvality nášho zboru a tak pokračovať v rozvoji slovenského národnostného života a pestovania slovenských tradícií v Budapešti.

Beáta Tamásová/Kru

Foto: autorka

NCIV-KP-1-2023/1-000080