Tradičné spracovanie ošípaných, ako ho 31. januára oživili členovia Slovenského klubu v Kondoroši, predstavuje fascinujúce spojenie živej komunitnej aktivity a historických postupov.

V starých časoch bolo čistenie vnútorností úlohou žien, pričom túto fyzicky náročnú prácu v chladnom počasí vykonávali najmä tie mladšie. Proces sa začínal starostlivým triedením, kde bolo potrebné oddeliť pečeň (pečenka), žalúdok (bachor), pobrušnicu (plachtička) a samotné črevá. Z čriev sa najprv odstránil črevný tuk, následne sa zbavili obsahu a až potom nasledovalo samotné pranie. Dnes, hoci moderná doba mnohé procesy uľahčuje a niektorí už kupujú črevá hotové, ktoré stačí len opláchnuť teplou vodou, členovia klubu v Kondoroši pracujú s rovnakou precíznosťou, aby zachovali autenticitu tohto remesla, ktoré kedysi zabezpečovalo rodine obživu na celý rok. Dôležitým aspektom tejto tradície je deľba práce a techniky, ktoré sa dedili z generácie na generáciu a ktoré v Kondoroši dodnes ovládajú najmä starší.

Zatiaľ čo ženy čistili a prali črevá, muži mali na starosti takzvané šľamovanie, čo bolo odstraňovanie vnútorného hlienu z tenkých čriev. Táto práca sa vykonávala tupou hranou noža alebo hladkým kúsokom dreva, ktorým sa opatrne zoškrabovalo vnútro čreva. Išlo o mimoriadne chúlostivú prácu, pretože tenké črevo sa pri šľamovaní mohlo ľahko pretrhnúť, preto sa muselo postupovať veľmi opatrne. Pred samotným praním sa črevá rozkúskovali a preplachovali vodou, pričom sa vyvrátili naruby. Aby sa neutralizoval typický zápach, črevá sa namáčali do octovej vody s cibuľou, a až do momentu plnenia sa uchovávali v studenej vode. Súbežne s prácou mladších žien a mužov mali svoje dôležité poslanie aj staršie gazdiné, ktorých hlavnou úlohou bolo obáranie. Tento proces zahŕňal varenie tých častí ošípanej, ktoré neskôr putovali do tlačenky alebo jaterníc, ako sú pľúca, srdce, hlava, jazyk, lalok či rôzne odrezky a chrupavkovité časti. Po obarení sa tieto kusy nechali vychladnúť na čerstvom vzduchu a následne sa odovzdali mužom na ďalšie spracovanie a krájanie. Oživovanie týchto tradícií v Slovenskom klube v Kondoroši neznamená len prípravu jedla, ale aj zachovávanie kultúrneho dedičstva a spoločenskej súdržnosti.

Greguš

Foto: autor